Otec sovietskej atómovej bomby

Krátko po jeho narodení sa rodina presťahovala na Krym, kde študoval fyziku na štátnej univerzite, neskôr v Petrohrade absolvoval štúdium lodného inžinierstva. Po štúdiách v rokoch 1924 – 25 by sme sa s ním stretli v azerbajdžanskom Baku, kde na Fakulte fyziky Polytechnického inštitútu študoval problémy rádioaktivity. V tomto bádaní pokračoval aj neskôr pod vedením svojho profesora z Krymu Abramu Fjodoroviča Ioffeho. Počínal si úspešne a tak už o sedem rokov neskôr dostal za úlohu zostaviť vlastný vedecký tím, ktorý 21. septembra 1939 predstavil prvý sovietsky urýchľovač častíc a v roku 1946 vytvoril prvý jadrový reaktor v Európe.

Po prepade Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom prešiel do zbrojného priemyslu a podieľal sa na konštrukcii tankov a obranne proti nemeckým námorným mínam. V roku 1943 sovietska rozviedka zachytila informácie o jadrovom programe spojencov a napriek ťažkým vojnovým podmienkam Stalin nariadil začať pracovať na vlastnom jadrovom programe. Zodpovednou úlohou poveril práve Kurčatova. Práce išli pomaly a až potom, čo USA zvrhli bomby na Hirošimu a Nagasaki, sa urýchlili. Príkaz znel: vyrobiť bombu do roku 1948 a na túto úlohu dohliadal bezohľadný Berija. Prvý blesk – prvá skúška nebezpečnej zbrane hromadného ničenia – sa uskutočnila 29. augusta 1949 na Semipalatinskom cvičisku v Kazachstane. Fotografie Igora Vasilieviča Kurčatova z tých čias ukazujú chlapa s dlhou neforemnou bradou, ktorú si prisľúbil neostrihať do konca testov. Neskôr napísal, že po úspešnom teste si vydýchol, čo svedčí, aký tlak bol naňho vyvíjaný od sovietskej vrchnosti. Celkový počet testov jadrových zbraní pod vedením fyzika Kurčatova bol údajne 456.

Kurčatov si uvedomoval, čo môže svojím výskumom spôsobiť a napriek tomu, že musel počúvať politickú vrchnosť a pracovať aj na projekte vodíkovej bomby, snažil sa o to, aby sa jadrová energia využívala na mierové účely, predovšetkým pri výrobe elektrickej energie. Bol pri projektovaní prvej jadrovej elektrárne na svete, aj pri výstavbe atómového ľadoborca Lenin. Zomrel v Moskve 7. februára 1960 ako 57-ročný. Je možné, že jeho predčasný skon je výsledkom nehody, ktorá sa stala v januári 1949 a pri ktorej údajne zahynulo viac ľudí ako pri explózii Černobyľu. Práve Kurčatov vraj ako prvý vošiel do haly poškodeného reaktora s rádioaktívnymi plynmi. Urnu s jeho popolom uložili na čestné miesto pri stene Kremľa. Po ňom pôvodne pomenovali prvok s protónovým číslom 104 kurčatovium (Ku), ale dnes sa preň používa názov rutherfordium (Rf) po novozélandskom atómovom fyzikovi Ernestovi Rutherfordovi.

Za svojho života vyznamenali Igora Vasilieviča Kurčatova mnohými radmi. Bol trikrát Hrdinom socialistickej práce, držiteľom Stalinovej ceny prvej triedy, s čím sa spájala odmena vo výške 500 000 rubľov, auto, dom a chalupa, zdvojnásobenie platu a spolu s manželkou mohol bezplatne cestovať všetkými dopravnými prostriedkami po celom Sovietskom zväze. Jeho meno nesú dve mestá – jedno v Kurskej oblasti, druhé v Kazachstane, ale aj kráter na Mesiaci a asteroid s číslom 2352.

Zatiaľ čo v kurskom Kurčatove pracuje jadrová elektráreň, kazašské mesto rovnakého mena na brehu rieky Irtyš chátra. Bolo vlastne bydliskom tých, ktorí sa podieľali na skúškach v blízkom Semipalatinsku. Vtedy tam žilo vyše 20 000 ľudí, dnes asi 8 000.

Sochy Igora Vasilieviča Kurčatova nájdeme v mnohých ruských i kazašských mestách

V tomto „hoteli“ vraj býval Berija

Foto: net