Denník N

Ovce se staly z nás

Hosťuje vnučka jednej moslimskej a jednej kresťanskej babičky, Marie Kotajšová, s česko-palestínskym pôvodom. Je pokrstená, doma slávia moslimské sviatky aj Vianoce, s milovaným dedkom chodievala do kostola. Fascinuje ju kombinácia budhizmu, kresťanstva, islamu a taoizmu.

Nedeľa 22. máj 2016 Kniha žalmov – Ž 8, 4-5. 6-7. 8-9

Refrén: Pane, náš Vládca, aké vznešené je tvoje meno na celej zemi.

Keď hľadím na nebesia, dielo tvojich rúk, *
na mesiac a na hviezdy, ktoré si ty stvoril:
čože je človek, že naň pamätáš, *
a syn človeka, že sa ho ujímaš? R.
Stvoril si ho len o niečo menšieho od anjelov, *
slávou a cťou si ho ovenčil
a ustanovil si ho za vládcu nad dielami tvojich rúk. *
Všetko si mu položil pod nohy: R.
ovce a všetok domáci statok *
aj všetku poľnú zver,
vtáctvo pod oblohou a ryby v mori *
i všetko, čo sa hýbe po dne morskom. R.

 

Čo sa neblyští, neregistrujeme

Mária Bruneau

Raz v noci, cestou do Španielska, zaklopali známi.
Chceli sa zastaviť na kávu, ale prespali a dali si raňajky. A takto neplánovane, medzi šiškou s čajom a jahodou, sa mi vrylo do pamäti jedno ich proroctvo o chudobe. Poznáte to, niekto vám niečo hovorí a zrazu to vo vás rezonuje, duní, dopadá hlboko: „Tie peniaze sú ozaj často prekliatim.“
Bolo to v kontexte španielskej chudoby, akú tam majú fenomenálnu architektúru. Vďaka tomu, že nemali za čo ju vynoviť, už pár storočí. Ako žijú generácie v jednej ságe pospolu a vynášajú svojich starejších na kafe, keď tí už nevládzu po svojich. A v našich francúzskych domovoch dôchodcov, kde majú často väčší luxus ako tí doma, na juhu v Andalúzii, by sa dala po chodbách krájať prázdnota duší šedivých.

Človek sa v tomto žalme na moment cíti subtílnym ako na námestí v Mexico city. A naraz! mu vyčísli ohromný majetok, čo mu bol každému odkázaný. Ovce, ryby, kreslo vo vláde… nie všetko zlato sa blyští. „Chudoba“ može mať viac výdrže, vtáctva a vyvolených, ako všetci ostatní.

veronka profil round

Na svete je ešte stále dobre

Verona Šikulová

Tretí desiatnik z ruženca, prvé čítanie, potom záhrada a môj naozajstný ruženec – oslobodenie jednej bielej ruženky spomedzi zlatého dažďa, zimozelu, ruže z jericha a jazmínu, pílka a nožnice, pľuzgier na rukách, dopichané prsty.
Večer v správach včely, ktoré zomierajú, lebo ich ničia postreky, a ešte iné postreky v rezerváciách a napokon smutný nosorožec, ktorý zostal na svete sám. Povodne, zosuvy pôdy, horká v Pakistane, kde kopú hroby tým, čo ešte len zomrú s foršusom, vojny, zvady, zlodeji. Ako sa Boh na to všetko môže pozerať?
Zavše sa mi zdá, že jeho nekonečná, Božia dobrota spočíva práve v tom, že sa ešte stále na to, čo stvárame, pozerá a nezasiahne, lebo čaká. Je to ako s hudbou. Keby nám skladatelia niečo chceli povedať, povedali by nám to, vedia hovoriť. Hudba je krásna, lebo je hudba, a nepoužíva slová.

Když vládnout, tak vlídně a laskavě

Marie Kotajšová /manažérka/

Zní to trošku zmateně. Bůh vytvořil tak úžasné věci a svěřil je do rukou člověka, i když je člověk takový bídný a nicotný červ? Pomátl se snad Bůh? Vždyť lepšího správce pro své statky si nemohl vybrat. Člověk, který takové řádky v Bibli psal, ani nevěděl, jakou má pravdu, když přemýšlel nad Stvořitelem při pohledu na hvězdy a měsíc. Ty se nám totiž jen tak nepodaří zplundrovat, zatímco na zemi se chováme, jakoby nám to opravdu všechno někdo položil pod nohy a pak navždy zmizel.
Někdy se mi zdá, že ovce se staly z nás, polní zvěř kličkuje mezi auty a ryby v moři ubývají po milionech.
Ale zpátky k žalmu, člověka za pána tvorstva nepovažuji, a pokud ano, tak jenom v tom smyslu, že má zodpovědnost nejenom za zvířata, ale za celou planetu. A přesně o to tady podle mě jde, přestože samotný text v druhé části vyznívá v dnešní době poněkud povýšeně. Máme dnes jiné chápání slova vládnout, než v době, kdy text vznikal. Ale myslím, že chce říct, že když vládnout, tak vlídně a laskavě, proto to přirovnání k andělům. Karuna se všemi bytostmi. Namaste.

 

Pokračovať v debate ste vítaní na Facebooku:

Nenechali ste si uniknúť seriál komentárovliturgickým čítaniam. Používame v ňom tradične na mieru vypočítané úryvky z Biblie pre aktuálny deň a hovorovo ich tlmočíme pre každého, kto nesrší práve fundovanou teológiou a azda by sa aj rád trochu vyznal. Môžu to byť kľúče k súkromným alebo celospoločenským problémom, aj ak znejú značne zákulisne, lebo nie sú bežne dostupné nezainteresovaným alebo majú chronicky nepríťažlivú reputáciu. Touto iniciatívou oprašujeme tisícročné texty, aby sme zistili, čo v nich toľkí pred nami videli, vidieť mohli alebo vidieť chceli. Keď aj rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti, či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie vo všetkých sférach základom nesprávneho spracovania informácií. A neživiť nedorozumenia je predsa prvým predpokladom skutočných riešení.  
 
Autori
Mária Bruneau, pôvodne servisná manažérka v IBM, má tri deti (jedno s Downovým syndrómom), píše, žije vo východnom Francúzsku.
Michal Patarák, psychiater vo Fakultnej nemocnici F.D.Roosevelta, má tri deti, píše, prednáša, žije na strednom Slovensku.
Verona Šikulová, spisovateľka, pracuje v Malokarpatskej knižnici v Pezinku, má dve deti, píše, moderuje, žije v Malých Karpatoch.
A ako bonus komentáre hostí z alebo mimo fachu.

Teraz najčítanejšie

Prepočuli sme Božie slovo

Seriál aktuálneho, domácky tlmočeného Božieho slova a spoločenských tém s ním súvisiacich: jedna epizóda mesačne. Ponúkame rôzne uhly pohľadu. Keď rozprávame rovnakou formou ako naši oponenti či predkovia, hovoríme niečo úplne iné. Tak sa stáva štýl komunikácie príčinou nesprávneho spracovania informácií. Touto iniciatívou podporujeme vzájomnú interpretáciu. Naším úmyslom je neživiť nedorozumenia, a preto dešifrovať, debatovať a porozumieť si.