Oži v Amsterdame

Hneď na začiatku si dovolím ohodnotiť mesto ako raj pre mestskú cyklistiku, ale i pešie výlety. Po rovine sa bicykluje ľahučko aj so starším strojom (25 000 bicyklov ročne skončí v kanáloch). Okrem toho samá spleť historických kanálov – grachtov a pomedzi to obrovské množstvo turistov, cyklistov, výletných lodiek a ľudí túlajúcich sa a hľadajúcich gurmánske zážitky, pokojné parky, historické pamiatky či pôžitky aj pre ďalšie zmysly v Red light district. Ročne ich sem príde 20 miliónov (len na Slovensko príde cca 4 mil. ročne). Chvíľu potrvá, kým sa zorientujete v uliciach a grachtoch/kanáloch (spolu ich je 165), pretože na pomerne malej ploche je hustá aglomerácia a hustá spleť ulíc, kaviarní, krčmičiek a pamiatok. Samozrejme nebol by to Amsterdam, keby nespomeniem marihuanu. Fajčí sa tam voľne a všade. Množstvo coffee shopov s rôznou ponukou viditeľnou už vo výkladovom menu. V EÚ patrí Holandsku 2.miesto užívania marihuany (1. Okupuje Česko).

Letíme z Pešti

Odchádzali sme ráno z B. Bystrice smerom na Šahy a letisko Budapešť. Letenka stojí cca 111 € a parkovanie na 3 noci 20 €. Cesta nie je ideálna, pomerne kľukatá a cez obce. Možno z Viedne by bolo cestovanie o niečo príjemnejšie a cenovo podobné. Letisko Ferenc Liszt (alebo Ferihegy) je po ceste z diaľnice a s parkovaním problém nebol. Takisto nájsť gate bola pohoda. Kedysi toto letisko bolo na tom oveľa horšie čo sa týka služieb. Leteli sme holandskou spoločnosťou KLM priamo do Amsterdamu. Na Schipol letisku je pešia turistika pestrejšia. Obrovské letisko vyžaduje dlhšie presuny, s tým treba rátať aj pri odchode domov a časovo si dobre rozvrhnúť plán cesty. Na letisku sme si kúpili lístok na vlak, ktorý nás bez komplikácií odviezol na vlakovú stanicu metropoly – Centraal station. Tadeto chodí spoj každých 15 minút.
Odtiaľ sme mali naše ubytovanie asi 15 minút pešky. Priamo na loďke blízko múzea NEMO (tiež v tvare modrej lode). Veselý domáci nám dal rýchle inštrukcie a otvorili sme si našu kajutu. Trochu na smiech, že za stovky eur platíte pár m2. Ale tak to žiaľ je, veľký dopyt tlačí ceny nahor. Cena za noc v 3* hotely vyjde aj 200 €, nás kajuta na noc vyšla cca 50 €. V cene boli samoobslužné raňajky, no spoločné sprchy a toalety. No neprišli sme sem vylihovať, dôležité bolo vyspať sa a zažiť čo najviac.

História

Základy spočívali z roku 1200 v malej rybárskej dedinke v nie veľmi šťastnej polohe na bažinách ústia rieky Amstel. Sebavedomie a slobodu si Holanďania vydobyli v bitkách proti Španielskej nadvláde Habsburgovcov v 16. Storočí. Ďalej sa vyvinulo ako obchodnícke mesto a centrum obchodu severozápadnej Európy. A v 17. storočí, v zlatých časoch, ako silná ríša roztiahnutá po celom svete prostredníctvom silného námorníctva (kolonizácia súostrovia Indonézie, časť Brazílie, v USA Manhattan, Antily, Surinam). Spomínané kanály a domy sa stavali hlavne v tomto období (mimochodom od veľkého požiaru v 1452 bol zákaz stavať drevené domy). V 18. Storočí sa Amsterdam stal centrom finančníctva, no neskôr kvôli napoleonským vojnám a rozbrojom upadá do tmy. Preberá sa až v 20. storočí a chytá mainstream industralizácie a moderných pokrokov. Počas I. sv.vojny zaujalo Holandsko neutralitu a takisto aj počas II. Sv. vojny, no nevyhli sa nemeckej okupácii a hladomoru v 1944-1945 a tiež deportácii Židov (Anna Franková – jej Dom a kniha sú top atrakcie). Výstavba, urbanistický rozmach a biznis rozkvitá dodnes. Tradícia politickej a náboženskej tolerancie je markantná i v súčasnosti. Prapodivné múzeá sexu či marihuany to potvrdzujú.

Zoznámenie

Hneď v prvý večer ma ohúrilo množstvo turistov a farieb. Najstarší kostol Oude kerk situovaný priamo v Red light district len umocňoval slobodu a nadštandardnú toleranciu tohto mesta.  Budem sa možno opakovať, ale počet cyklistov je brutálny. Pozor na nich, pohybujú sa hlavne po cyklochodníkoch (tiež skvelý nápad vybudovať takúto sieť červených chodníčkov), takže všímajte si, kde stojíte, jazdia pomerne rýchlo (napokon aj my). Mesto má cca 1 mil. obyvateľov, plus natrepaní turisti. No a počet bicyklov je takmer identický 900 tis. Hlad nás donútil dať si fast fooda v tureckom kebabe. Mimochodom všade stretnete rôzne národnosti, hlavne africké, celkovo 177 národností. Ešte z čias kolonialistických plus migrácia, všetko sa to domiešalo a cudzinci tu hľadajú lepší život a zárobok. Kozmopolit ako vyšitý. Ako vieme, Holandsko kontrolovalo cez Dutch West Indies Company a Dutch East India Company Indonéziu, Srí Lanku, Taiwan, Juhoafrickú republiku, Guyanu atď. Nebolo toho málo. A že z kade majú tak krásne budovy a skvosty že ? Kruhový systém kanálov zo 17. Storočia bol v r. 2010 zapísaný do Zoznamu UNESCO. Mesto bolo na prelome 16. a 17. Storočia významným prístavom. Na kraji kanálov stoja dodnes honosné domy s krásnymi typickými štítmi. Je ich zhruba 1500. Kanál Singelgracht ohraničuje celú oblasť. Systém kanálov je unikátny a potvrdzuje inteligenciu a bohatstvo obyvateľov (na konci 17. Storočia bol príjem občana v Amsterdame 4x väčší než Parížana).

Krížom cez grachty sme sa presúvali cez tichšie štvrte až k Museumplein s nápisom I am sterdam. Tu sa to hmýrilo ľuďmi ako v mravenisku. Človek zvyknutý na dedinský kľud môže prísť k šoku. Ríšske múzeum – Rijksmuseum sme o deň neskôr navštívili. Na Van Goghove a Stedeljik múzeum moderného umenia neostal čas a až tak experti na výtvarné umenie nie sme. Rijsk ponúka zmes viacerých štýlov a druhov umenia. Nájdu sa tu milovníci výtvarného impresionizmu aj moderného umenia. Veľdiela majstra Rembrandta ako Nočná Hliadka, Portrét seba stoja za to. Človek tu dokáže stráviť hodiny. V okolí tejto štvrte sme sa potulovali aj po parkoch, ktoré sú vskutku obrovské a môžete tu len tak ležať v záhrade, vypočuť si nejaký parkový koncertík alebo zakopať si futbálek. Ono možností je pre voľnočasové aktivity množstvo. Stačí byť tu zdravý a šťastný a otvorený, dakedy možno až príliš. Fakt ma napadlo, že tak vyspelá a slobodná krajina, čo im tu chýba ? A nejaký debilný terorista by to tu roztrhal na franforce. Veď v tých uličkách na Red light district je to večer taká plnka ako na jarmoku, no päť krát hustejšie. A nevadí, či ste čierny, biely, na ženy, na chlapcov, zhúlený, opitý, malomocný. Je to proste jedno. Mesto vás pohltí ako jednohubku. O pohltení by mohla byť reč aj v rámci toho, že mesto stojí na vode a ktovie dokedy to tak bude. Domy v typickom rúšku holandskej architektúry sa doslova kolíšu na vode a malé okienka smutno pozerajú do neistej budúcnosti.

Na bicykli, na lodi, pešky

Farby, ruch, bicykle, turisti, umenie, život. Stále sa obtierame o tieto ikony mesta a napriek ruchu sa vlastne zrelaxujeme. Počasie je na máj celkom ok, sem tam slnko, sem tam pofúka. V krátkom rukáve určite nie, dobrá bunda proti vetru je ideál. Túlame sa po uliciach a spoznávame aj z travel guidu nejaké tie pamiatky. O nich píšem viac v mojich naj. Nechcem písať sporadicky, čo sme kde videli. Je toho veľa a ani tipy na výlet nemajú zmysel. Všetko je tu na výlet. Ale každopádne si požičajte bicykel, nestojí to veľa a zažijete na starej mašine bez prehadzovačky kopec srandy. Len raz sa mi stalo, že som nevedel, komu dať prednosť a zablokoval som húsenicu cyklistov za mnou. Ale v pohode, nik mi nevynadal, nezbil ma. No základy pravidiel musíte poznať, aj napriek chaotickému výzoru dopravy je to zvládnuteľné. Vždy si bicykel zamykajte. Požičané biky majú zámok vpredu aj vzadu. V public doprave sme sa ani neviezli, veď načo. Avšak je tu moderná hustá sieť električiek a samozrejme aj metro, no s menším počtom zástaviek. Navštívili sme aj blší trh, no sklamal ma. Nenašiel som niečo, čo by ma nadchlo a malo zmysel kúpiť. Metalové trička a plechové cedule to neboli. Jedlo je tu samozrejme drahšie, ale popri fastfoodom sa oplatí vyskúšať aj domáce špeciality či cukrovinky ku káve. Pivo sa čapuje holandské aj belgické. Marihuana je dostupná všade a smrdí/vonia na každom kroku. Zastavil nás mladík či máme oheň a po podaní si v pohode na verejnosti dobalil „špeka“ hrubého ako spišský párok a zapálil.

Na druhý deň ráno sme sa previezli výletnou loďkou na okružnú jazdu po grachtoch. Na spestrenie fajn, príjemné, mier, pohoda. Ale keď si uvedomíte, že na bicykli uvidíte všetko a oveľa rýchlejšie (zvažujúc časové možnosti), je na zvážení nákup tejto atrakcie. Majitelia lodiek, ktoré vidíte plávať či kotviť na grachtoch, musia platiť vodnú daň. Z týchto peňazí sa udržiavajú vodné areály a grachty. Nad riekou Amstel a grachtami je osadených viacero mostov. Zaujímavé sú práve tie zdvíhacie (napr. Magere Brug). Veterné mlyny priamo v meste nie sú, len na okraji sa nachádza pekne udržiavaný mlyn De Gooyer s kaviarňou. Pri námornom múzeu je obnovená loď, tiež pekná atrakcia. V parkoch sa voľne pohybujú kačice, papagáje, volavky a iné vtáctvo. Pestré, ZOO zadarmo. Smerom od Centraal station na juh sa tiahne rušná nákupná ulica Damrak s butikmi, reštauráciami a kaviarňami a pokračuje s Kalverstraat v podobnom duchu. Pozor na vreckárov, môžu číhať všade. V meste je vyšší počet elektromobilov ako je bežné vidieť v iných metropolách. Eko charakter mesta je nepopierateľný. Vo všeobecnosti je tu na to, že koľko turistov sa tu promenáduje, veľmi čisto.

Mojich best of Amsterdam

Jadro mesta sa delí na 7 kľúčových častí. Západný + centrálny + východný okruh kanálov, Nieuwe zijde (nová strana), Oude zijde (stará strana), Plantage a Múzejná štvrť. My sme bývali na severnej hranici Oude z. a Plantage. Múzeá sa nachádzajú na opačnej strane smerom na juhozápad.

Kostoly Oude a Nieuwe Kerk – najvzdialenejšia história osadená do aktuálneho diania v meste. Ku kostolom mám úctu, ikony mesta, čo ma vždy fascinujú. Oude kerk si azda ani nevšimnete, keď prejdete cez Red light district. Z nábrežia inej lokality je viditeľnejší. Pôvodne drevený kostol pochádza z 13. storočia má vežu so 47 zvonmi, obrovský pozlátený orgán a pozlátený strop. Je tu pochovaná aj prvá Rembrandtova manželka Saskia. Keď už Oude kerk nestačil, postavili Nieuwe kerk situovaný hneď vedľa Kráľovského paláca. Druhý farský kostol zo 14. storočia, tiež ťažko skúšaný požiarmi. Vnútri zaujme najmä vyrezávaná kazateľňa.

Veže Montelbaanstoren a Munttoren – typické ikony a dominanty mesta. Mám ich veľmi rád. Fascinujúce. Spolu s vežami kostolov sú neprehliadnuteľné a tak trochu zameniteľné. Dosť sa všetky podobajú a o to viac vytvárajú typický kolorit mesta a taktiež orientačné body. Montelbaanstoren zo 16. storočia bola obľúbeným námetom maliarov. Kedysi sa tu schádzali námorníci lodnej spoločnosti VOC. Muntorren (Mincová veža) na obľúbenom námestí Muntplein bola kedysi súčasťou mestskej brány. Požiar ju nezničil. Krásna hodinová veža s dutou guľou navrchu. Každých 15 minút vyhráva krásna zvonkohra.

Námestie Dam – Typický bod pre mesto, kde sa stretávajú všetci. Pomerne rozsiahle námestie okupuje Kráľovský palác – zo 17. st., využíva ho kráľovská rodina, Nieuwe Kerk kostol  (viď vyššie) a pamätný monument Nationaal Monument – 20 m vysoký biely obelisk na pamiatku obetí 2.sv.vojny spolu s 2 levmi ako heraldickými symbolmi Holandska. Na námestí je aj významný obchod De Bijenkorf.

Begijnhof – skrytý, odrezaný od hluku, nádherný areál zo 14. storočia ako útulok pre jeptišky bez rehoľných sľubov. Dom č. 34 je posledným a najstarším (dreveným) domom, z r. 1420 a vedľajšia stena skrýva pôvodné biblické motívy. Dominantou areálu je anglický kostol – Engelse Kerk z 15. storočia. Domáci v domčekoch bývajú, no kvôli rušeniu kľudu nie sú z turistov až tak nadšení.

Rijksmuseum– impozantné múzeum a neogotická budova, v ktorej sídli. Je to akýsi vstup do múzejnej štvrte a Vondelparku. Očarujúce. Všetko prepojené cyklocestami, množstvo ľudí a všetko  funguje. V múzeu nájdete 5000 obrazov a 47 000 iných umeleckých predmetov. Obrazy sa tu začali zbierať od začiatku 19.storočia a pochádzajú hlavne z 16. a 17. storočia. Vstupné cca 12 € zaplaťte vopred online, vyhnete sa tak dlhým radám.

Kaviarne a krčmy – kamkoľvek sa pozriete, všade kaviareň, krčma či bar. Priateľskí čašníci a pohodová atmosféra pri pive či gine. Ponuka holandského či belgického piva je pestrá. Amstel, Columbus, Heineken či Hoegaarden, Leffe, De Koninck. Ku kávičke odporúčam medové rezy či oblátky. No a kaviarne, kde sa ponúka a fajčí marihuana, to nechám na vás. Holandské úrady predaj mäkkých drog tolerujú, ak to nie je príliš okaté. Známe cofee shopy sú The bulldog palace, Rusland či Chocolatě.

Red light district– samozrejme každý návštevník mesta o tomto vie. Štvrť červených lucerien a krásne dámy za sklom ponúkajúce svoje služby rádovo 50 € za 15 minút práce. Ružové, fialové a červené gýčovité svetielka a nápisy skromne odhaľujú neskromne odeté prostitútky z rôznych kútov sveta, ktoré pracujú normálne na živnosť. Kedysi ich bolo viac, ale stále prinášajú do rozpočtu milióny eur. Sexuálny a marihuanový priemysel je skrátka dobrý biznis. Nesnažte sa odfotiť ich, nedopadlo by to dobre. Bujará atmosféra a hustá aglomerácia turistov je magická hlavne po zotmení.

Grachty a Magere brug – nikde inde v Európe nenájdete tak dômyselne poprepletanú spleť kanálov/grachtov ako v Holandsku a zvlášť v Amsterdame. Ako som spomínal vyššie, myšlienka vybudovania okruhu grachtov vznikla na začiatku 17.storočia v hlavách bohatých mešťanov. Najvýznamnejšie grachty sú Singel, Keizer, Heren, Regulier a Prinsengracht. Samozrejme nejde len o vodné kanály, ale aj o domy postavené na ich brehu (aj housbóty) či blízko nich. Okná, štíty, dvere a rímsy luxusných i starších domov v rôznej architektúre sa odrážajú na pokojnej hladine rieky a sem tam ju naruší len výletná loď či opitý turista.

Parky – samozrejme každé veľké mesto si pýta aj oddychovú zónu a viac zelene. Toto nájdete vo viacerých vychýrených i tichších parkoch. Najznámejší a najväčší verejný park je už spomínaný Vondelpark z r. 1864 lokalizovaný v múzejnej štvrti. Chodníčky, jazierka, trávniky tu vytvárajú dojem anglického štýlu. Rastie tu sto druhov rastlín a rovnaký počet druhov stromov. Ročne navštívi tento park pomenovaný po básnikovi Vondelovi cca 8 mil. ľudí. Na východe je menší Oosterpark  a neďaleko areál Artis so ZOO, botanickou záhradou, geografickým múzeom a Planetáriom. Na západe je malý západný park – Westerpark, tam sme ale neboli.

K topkám patria aj trhy, blšie, kvetinové, zmiešané. Kopec ďalších pamiatok ako Vežička plačiek – Schreierstoren, kostol patróna námorníkov sv. Mikuláša – Sint Nicolaaskerk či kedysi kalvinistický kostol Zuiderkerk (dnes bytový podnik), ďalej najstarší vstupný hradný objekt Waag, či ďalšie už spomenuté múzeá. Určite by som sa sem ešte vrátil, aj napriek presýtenosti turizmom a vyšším cenám za ubytovanie. Možností ponúka toto bohaté mesto veľa. Od kultúry, gastronomické zážitky, umenie až po šport, biznis, relax. Širšie okolie ponúka tiež mnohé zážitky a výlety. Rád by som videl starobylý Alkmaar aj Utrecht, syrom známy Edam, nádherný Harlem, univerzitný Leiden či politický Haag.  Kamaráti boli aj v kvetinových poliach s tulipánmi – Keukenhof v rámci Bloembollenstreek (30 km pás), no akurát už kvety končili fázu kvitnutia, takže nič moc.