Palio di Siena
Talianska Siena patrí medzi najvyhľadávanejšie ciele turistov na Apeninskom polostrove. Historické centrum mesta bolo v roku 1995 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Rušno v ňom býva najmä 2. júla a 16. augusta.
V Toskánsku vyrástlo na etruských a rímskych základoch veľa miest. Patrí medzi ne aj Siena, vzdialená asi 60 km od slávnejšej Florencie, s ktorou sa neraz stretla i na bojovom poli. Od 10. stor. Siena, grófstvo v rámci pápežského štátu, ťažila z obchodu na dôležitej kupeckej ceste i z ťažby striebra. V polovici 12. stor. sa stala republikou. V 14. stor. veľa obyvateľov zomrelo pri morovej epidémii. V roku 1555 Sienu obsadili španielske vojská, stala sa súčasťou Toskánskeho veľkovojvodstva, od roku 1861 zjednoteného Talianska.
Z pamiatok Sieny
Urbanistický základ Sieny vybudovaný v gotickom štýle z tehál, na ktorých výrobu mali stavitelia v okolí mesta dostatok kvalitnej hliny, pretrval takmer tisícročie a šťastie Siene prialo aj počas 2. svetovej vojny, keď sa jej vyhlo bombardovanie. Sienska maliarska škola ovplyvnila výtvarné umenie koncom 13. a začiatkom 14. stor.
Historickému centru Sieny, obklopenému hradbami a múrmi, dominuje Palazzo Pubblico, gotická tehlová stavba z rokov 1297 – 1310. V susedstve paláca sa do 102 m vypína veža Torre del Mangia z rokov 1338 – 48. Ďalší z palácov na Piazza del Campo – Palazzo Piccolomini – je krásnym príkladom renesančnej architektúry z 15. stor. Dóm Santa Maria Assunta na Dómskom námestí považujú za najpôsobivejšiu gotickú sakrálnu stavbu v Taliansku vôbec. Stavali ju viac ako storočie a dokončili v roku 1264. V neďalekej Ulici sv. Petra, v paláci Buonsignori z 15. stor., je Národná pinakotéka s najväčšou zbierkou sienskych maliarskych majstrov z 12. – 16. stor.
Kontrády
Pôvodne sa mesto delilo na štvrte – kontrády, ktorých obyvateľstvo charakterizovalo určité remeslo. V 13. stor. ich bolo až 59 a ich praktický význam sa ukázal najmä pri organizovaní obrany mesta pred útokom nepriateľa. Niektoré behom stáročí zanikli, až napokon toskánska veľkovojvodkyňa Violante Beatrice Bavorská v roku 1729 nariadila, že Siena sa bude skladať zo 17 kontrád a centrum mesta – Piazza del Campo a okolie dómu – bude neutrálnou zónou.
Dnešné kontrády sú združenia, ktoré majú svoje mená, vlajku a iné symboly, ale aj vlastné kostoly zasvätené svojim patrónom, vlastné fontány i múzeá. Ich aktivita je rozložená na celý rok, organizujú najrôznejšie podujatia, ale aj pomáhajú tým svojim členom, ktorí sa dostali do ťažkostí. Každá kontráda má nadštandardné vzťahy s niektorým talianskym mestom.
Palio di Siena
Najväčšou udalosťou mesta je tzv. Palio di Siena, súboje koní a jazdcov z jednotlivých kontrád o pallium – zástavu s podobizňou Madony. Konajú sa 2. júla a 16. augusta na Piazza del Campo. Víťazi majú právo – okrem iného – usporiadať bujaré oslavy vo štvrti, ktorej jazdci prehrali.
Korene tejto zábavy siahajú do stredoveku, keď sa hlavné námestie využívalo aj na iné formy hier a pretekov. Obľúbené, ale nebezpečné, boli jazdy na býčích chrbtoch (bufalate), ale veľa zábavy ponúkali aj asinate – jazdy na somároch. Do dnešných čias pretrvala súťaž v jazdení na holých konských chrbtoch. V tvrdom súboji dochádza k adrenalínovým situáciám, i k zraneniam jazdcov, neopatrných divákov a koní, čo viedlo k protestom organizácií, bojujúcich za práva zvierat. Tie zablokovali aj snahu o zápis Palia di Siena medzi nehmotné kultúrne dedičstvá ľudstva UNESCO.
Od 17. stor. je známych 662 pretekov. Najčastejšími víťazmi boli členovia kontrády, ktorá má v znaku hus a ktorej základ pramení vo farbiarskom cechu. Jej kone získali vzácne pallium už 65-krát.
Okrem 2. júla a 16. augusta sa organizujú súťaže kontrád aj pri rôznych príležitostiach. Kedysi sa tak udialo pri vzácnych návštevách, ktoré zavítali do Sieny, v novších časoch nimi oslávili napríklad koniec 2. svetovej vojny, pristátie prvého človeka na Mesiaci, sté výročie zjednotenie Talianska alebo príchod 21. storočia.
Dominantný Bartoletti
Hoci Palio di Siena sú pretekmi kontrád, podstatný podiel slávy zožne jazdec. V tomto čase dominuje Jonatan Bartoletti. Vlani zvíťazil v oboch pretekoch, keď hájil farby Pekárov, ktorých symbolom je vlčica. Pre Pekárov to bolo historické víťazstvo, keďže prišlo po 27 rokoch. Zbavili sa tak neslávnej prezývky nonna – „stará mať“ – a odovzdali túto nelichotivú štafetu Orlom – notárom. Týmto negatívnym rekordérom je kontráda Česáčov vlny, ktorí majú v znaku vežu. Medzi ich víťazstvami v rokoch 1961 – 2005 ubehlo dlhých 44 rokov.
Príprava sobotňajších pretekov bola náročná. Problémom bolo daždivé počasie a obavy z možného teroristického útoku. Napokon kone odštartovali a najrýchlejšieho doviedol do cieľa opäť Jonatan Bartoletti, čím zavŕšil krásny hetrik. Tentoraz však nejazdil v drese Pekárov, ale viedol koňa, ktorý do tradičnej súťaže nasadili Žirafy – potomkovia slávnych sienskych maliarov.
Videá zo sobotňajšieho podujatia Palio di Siena sú napr. na:
Foto: Italyguides, Condé Nast Traveller, Wikipedia, La nazione
