Blog
piatok

Pán Draxler, presviedčať nás netreba

Udalosti posledných dní na Slovensku vnímam s veľkou nádejou. Vďaka akcii Učiteľská kvapka krvi, ktorou učitelia poukazovali na katastrofálny stav školstva. Aj vďaka iniciatívam ako A Dosť, Chceme vedieť viac, Za živé univerzity, sa problémy školstva stávajú celospoločenskou témou.

Napriek tomu existujú dva svety. Ten, ktorý začína o problémoch nahlas hovoriť a ten, ktorý všetko ignoruje. Napríklad tým, že minister Draxler nedorazil na diskusiu iniciatívy A Dosť kde sme ako zástupcovia politických strán pre oblasť školstva diskutovali a hľadali spoločnú víziu, ktorú slovenské školstvo tak veľmi potrebuje. Minister sa nezúčastnil, lebo mu asistenti nesprávne zapísali hodinu diskusie. Prišla hlava štátu, no minister rezortu nie. Asi ťažko mu potom môžeme veriť jeho slová o potrebe otvorenej diskusie.

Nominantovi vládnej strany sa nedá veriť ani zúfalý výrok o tom ako potrebujeme presvedčiť spoločnosť, že do školstva musí ísť viac peňazí. Vypustiť takéto slová práve v dobe, keď vláda predkladá rozpočet, v ktorom sa počíta s poklesom európskych peňazí na školstvo o 312 miliónov eur. Výdavky zo štátnych zdrojov sa síce navýšia o sumu 45,8 milióna, ale len 20 miliónov z tejto sumy zhltnú vládne sociálne balíčky v podobe príspevkov na lyžiarske zájazdy a školy v prírode.

Predložený rozpočet vôbec neukazuje, že by bolo vzdelávanie pre túto vládu prioritou. Celkovo na školstvo pôjde menej peňazí ako pred rokom. Kde v rozpočte je snaha riešiť pálčivé problémy v školstve?

V programe Slobody a Solidarity je mnoho bodov, ako dostať naše školstvo opäť na nohy. Potrebujeme dať viac slobody školám a učiteľom. Potrebujeme, aby sa pomôcky a učebnice nezaobstarávali centrálne, ale aby školy dostali do rúk peniaze, za ktoré môžu nakúpiť to čo skutočne potrebujú a nie čo si ministerstvo zmyslí. Potrebujeme štátne inštitúcie, ktoré učiteľov nešikanujú za to, ako vypisujú triedne knihy. Mali by pomáhať školám zvládať deti, ktoré majú nové potreby, množstvo podnetov a iný vzťah k autoritám. Stojíme pred výzvou, začať vzdelávať tak, aby naše deti škola bavila, aby v nich podporovala túžbu objavovať a spoznávať.

Toto všetko nie je možné bez učiteľov, ktorým potrebujeme slušne zaplatiť. Znamená to, aby nemuseli po večeroch pracovať v pokladniach supermarketov, aby im výška platu umožňovala vziať si pôžičku, aby mohli robiť svoju prácu a nie makať na eurofondových projektoch len preto, aby k základnému platu získali niečo navyše. To, že vláda zvýši platy učiteľov v rámci plošnej valorizácie platov štátnych zamestnancov nestačí ani z ďaleka. Keď v hrubom dostane začínajúci učiteľ 586 eur, tak valorizáciou jeho plat narastie o 16 eur. To sme stále na míle ďaleko od toho, aby učitelia dosiahli ekonomický status, ktorý si zaslúžia. Potrebujeme platy, ktoré dokážu prilákať k štúdiu pre učiteľské povolanie viac študentov, aby pedagogické fakulty mohli opäť začať robiť skutočné prijímačky.

Odkaz ministrovi je jednoduchý. Tu nikoho presviedčať netreba, ale konečne začať niečo robiť s našim školstvom.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Poslanec Národnej rady SR a člen výboru pre školstvo.

Blogy

|