Denník N

Pár poznámok k Sulíkovi a k jadru

Debatu o blížiacich sa výrazných zmenách v EÚ sme si nevymysleli. Je to naozaj kľúčová priorita blízkej budúcnosti. Mala by však mať vecnú a profesionálnu úroveň.

Predseda aktuálne najsilnejšej opozičnej strany SaS a poslanec Európskeho parlamentu, Richard Sulík, vo svojom poslednom blogu konštatuje, že „presne nevieme“ čo má byť vznikajúcim novým jadrom EÚ. „Nevieme, s čím máme súhlasiť, do akého spolku máme vstúpiť, nevieme ani len to, aké kompetencie máme odovzdať“.  Sulík má pravdu, diskusia o tzv.jadre sa ešte len rozbieha, avšak je zrejmé, že túto tému myslia v kľúčových krajinách EÚ – vo Francúzsku a Nemecku – vážne. Preto o tejto téme musíme hovoriť aj na Slovensku, keďže budúcnosť EÚ je aj našou budúcnosťou.  „Dodnes som nepočul žiadny konkrétny prínos okrem záhadného tvrdenia, že tam určite musíme byť,“ píše Sulík. Nuž, je ťažko definovať presne klady a zápory niečoho, čo je ešte len v začiatočnom štádiu zrodu, skôr by sme mali definovať svoje záujmy a pozície, alebo aspoň očakávania. Sulík nás však už teraz presviedča, že nám tento proces uberie z našej slobody, z možností autonómne rozhodovať, neprinesie našej ekonomike viac zákaziek, roboty a zamestnanosti. „Ostáva viac peňazí, a to vo forme eurofondov. To je jediný predstaviteľný benefit,“  tvrdí Sulík. Podľa europoslanca „hrabať sa niekam len preto, lebo sa patrí tam byť a nevedieť, čo konkrétne to znamená, svedčí v prvom rade o komplexe menejcennosti. Našom slovenskom komplexe menejcennosti“. A čo je potom tvrdá kritika a odmietanie niečoho, o čom sám tvrdím, že ešte neviem čo to presne je?!

„Pritom my sme v jadre, ako sa len v jadre dá byť. Slovensko je členom EÚ, eurozóny, Schengenu, Dublinského dohovoru, OECD, WTO, NATO, Rady Európy, OSN a v ďalších asi 400 medzinárodných organizácií,“ argumentuje predseda SaS a na základe toho tvrdí, že „žiadna iná európska krajina nie je viac v jadre ako my“. Sulíkovo tvrdenie nie je faktograficky správne, keďže členmi rovnakých zoskupení, alebo signatármi rovnakých dohôd, je celý rad iných európskych krajín. Táto argumentácia založená na „širokej všehochuti“  medzinárodných organizácií  je však v princípe nelogická a neobstojí. Miešať dokopy členstvo v EÚ, eurozóne a Schengene s členstvom v NATO či OECD, nehovoriac už o WTO či OSN, nie je len povestným miešaním hrušiek s jablkami, futbalu s hokejom, či striptízu so zdravotnou starostlivosťou, ale dostávame sa už na pôdu prázdneho propagandistického tliachania. Ak by europoslanec ostal len pri prvých troch, teda pri EÚ, eurozóne a Schengene, tak by to malo v debate o tzv.jadre zmysel.

A to je presne to, čo nás približuje smerom k Nemcom a Francúzom alebo Rakúšanom oveľa viac, ako všetkých našich partnerov a susedov z V4, na ktorých sa ďalej Sulík odvoláva. „Ďalší problém je geopolitické ukotvenie Slovenska. Našimi najbližšími partnermi sú krajiny V4 bez ohľadu na to, kto tam práve vládne“. Je to pozoruhodný Sulíkov posun, keď začína uznávať pojem geopolitika, keďže v predošlých rokoch túto argumentáciu neuznával (konkrétne pri diskusii o pomoci Grécku, alebo v prípade postoja voči Ukrajine). Problém je, že geopolitické ukotvenie znamená členstvo v konkrétnom menovom a trhovom priestore a v neposlednej rade aj bezpečnostnom, čo pre Slovensko predstavuje práve zmienená trojica: EÚ, eurozóna a Schengen, plus NATO. Predsedom SaS spomínaná V4 ničím takým nie je, je len neoficiálnym regionálnym záujmovým združením susedných krajín (podobne ako Benelux, alebo Škandinávia).

Europoslanec  Sulík  na jednom mieste tvrdí, že „malý národ potrebuje na obhajobu a presadzovanie svojich záujmov medzinárodné pravidlá,“ a o pár viet ďalej už tvrdí, že susedia z neformálnej V4 nám majú byť „najbližšími partnermi“, a to dokonca bez ohľadu na to, kto tam vládne. A o ďalších pár viet už píše, že slobodu a prosperitu si zabezpečíme, „ak budeme mať voľné ruky, a budeme slobodní v rozhodovaní. Nie, ak odovzdáme ďalšie kompetencie do Bruselu a vzdáme sa ďalšej suverenity“. Takže partnerstvo so susedmi z V4 bez ohľadu na to, čo sa u nich deje a kto tam vládne (aj Jobbik vo vláde bude OK?!), ale presun kompetencií medzi Bruselom a Bratislavou je za každých okolností zlý a neprijateľný.

„Západná Európa je totiž okresná liga, čo sa týka mizerného hospodárskeho rastu a výšky verejného dlhu, o dodržiavaní vlastných pravidiel nehovoriac,“ tvrdí europoslanec a predseda SaS. Bolo by zaujímavé od Sulíka si vypočuť, kto je teda podľa neho prvou, druhou a prípadne aj krajskou ligou vo svete. A čo presne pán europoslanec rozumie pod pojmom „Západná Európa“.

Konkrétne sa zmieňuje len o Francúzsku a jeho výške nezamestnanosti. A kritizuje účasť premiéra Fica na rokovaní s prezidentom Macronom (pred pár dňami v Salzburgu), ktorému mal robiť len „štafáž“, keďže ten si mal presadzovať len úzke francúzske záujmy, konkrétne v prípade smernice o vysielaní pracovníkov.  V prvom rade okrem slovenského premiéra sa na rokovaní s Macronom zúčastnil aj český premiér Sobotka, takže Sulíkov výpad o zrade partnerov z V4 je faktograficky opäť nepravdivý. Zmena smernice o vysielaní pracovníkov tiež neznamená obmedzenie a tobôž popretie slobody voľného pohybu osôb, ako tiež tvrdí. A tiež nesedí, že rokovanie o tejto smernici bolo vzdaním sa bez boja. Pretože práve vďaka týmto rokovaniam sa zmena smernice nebude s najväčšou pravdepodobnosťou týkať vodičov kamiónov. Pri uvažovaní chladnou hlavou je zmena tejto smernice v konečnom dôsledku pre Slovensko ale aj Česko skôr výhodná, pretože sa bude týkať  pracovníkov, ktorí k nám prichádzajú v čoraz väčšom počte z Bulharska, Rumunska, prípadne aj Poľska, nehovoriac už o Srbsku a ďalších krajinách mimo EÚ. Takže sa týmto spôsobom zablokuje „sociálny dumping“ voči domácim slovenským zamestnancom, čo predseda SaS zjavne nevníma.

Zásadné zmeny vo vnútri EÚ, ku ktorým sa schyľuje po nemeckých voľbách v septembri, ovplyvnia nesporne každú členskú krajinu a jej obyvateľov. Preto je diskusia o tzv.jadre, ako získala pomenovanie na Slovensku, kľúčová a prioritná pre celú slovenskú politickú reprezentáciu a spoločnosť. To, ako sa jej účastníci zhostia, bude aj objektívnym ukazovateľom ich kompetentnosti a toho, aké sú ich reálne ciele a zámery s touto krajinou a jej občanmi.  A miešať do tejto debaty inak oprávnenú kritiku chýb vládnej koalície, vrátane neslýchanej korupcie pri využívaní eurofondov, je krátkozraké a nezodpovedné vo vzťahu k zásadným dlhodobým záujmom Slovenska.

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.