Denník N

Pár viet k reakcii firmy Operatíva, medicínska spoločnosť

Na peniaze si ešte musí počkať. foto - tasr
Na peniaze si ešte musí počkať. foto – tasr

Ako autor materiálu „3 top historky zo zdravotníctva. O rozprávkových platoch a o rozprávkovom plytvaní“, cítim potrebu napísať pár viet k reakcii spolumajiteľa a konateľa firmy Operatíva medicínska spoločnosť Petra Augustina. Podľa neho sa v spomínanom materiáli „viaceré tvrdenia autora dokazateľne nezakladajú na pravde“.

Žiaľ, v spomínanej reakcii (pripojená dole k pôvodnému blogpostu) nebolo špecifikované, ktoré tvrdenia sa „dokázateľne nezakladajú na pravde“. Reakcia však uvádza tri tvrdenia odlišné od tých, ktoré zazneli na blogu:

1.) Priemerný plat v spoločnosti Operatíva, medicínska spoločnosť v roku 2014 bol 2 600 euro.

2.) Zisk spoločnosti po zdanení v roku 2014 bol 1 368 305 €, čo predstavuje ziskovosť na úrovni 9,78 %.

3.) Obrat spoločnosti zďaleka netvorí iba obchod.

Priemerný plat

Pán Augustín uvádza ako priemerný plat vo svojej firme 2600 eur mesačne. S týmto číslom súvisí aj jeho tvrdenie, že spoločnosť v roku 2014 vyplatila na mzdách a odvodoch 506 395 eur.

Ním udané číslo vôbec nekorešponduje s údajmi z jej účtovnej závierky za rok 2014, ktorú zverejnilo ministerstvo financií.

Tam sú totiž uvedené mzdové náklady vo výške 1 657 706 eur. V poznámkach k účtovnej závierke je priemerný počet zamestnancov vyčíslený na 18. Z tých čísel vychádzal pôvodný materiál (a uvádzal aj na link na účtovnú závierku). Z nich vychádza aj uvedená priemerná výška mzdy (asi 92-tisíc eur ročne na zamestnanca). Ak sa toto tvrdenie nezakladá na pravde, na pravde sa nezakladá účtovná závierka zostavená samotnou firmou.

Vysvetlením pána Augustina je, že „cez mzdové prostriedky bol vyplatený podiel na zisku obom majiteľom spoločnosti, čo spôsobilo optický dojem vysokých miezd“. Ide o sumu asi 1,15 milióna eur.

Audítor k téme (nereagoval na konkrétny prípad) povedal: „O rozdelení hospodárskeho výsledku rozhoduje valné zhromaždenie … a rozdeliť sa môže iba ako dividenda, ktorá sa potom účtuje súvahovo, teda poníženie hotovosti a zároveň vlastného imania. Ak teda VZ určí, že sa zisk vyplatí ako dividenda, tak sa to tak aj účtuje, to znamená, že to nemôže vstúpiť do výkazu ziskov a strát… tam vstupujú skutočné mzdové resp. personálne náklady.“ Preložené: vyplatenie podielu na zisku sa nemôže účtovať ako mzda, len ako vyplatenie dividendy.

Ono nie je totiž jedno, akým spôsobom prebehne a zaúčtuje sa „vyplácanie podielu na zisku“. Peniaze vyplatené ako mzda znižujú zisk firmy. Hoci z daňového hľadiska vyplatenie podielu „cez mzdu“ zásadný problém nevytvára (buď z príjmu zaplatí daň firma alebo zamestnanec, pričom sadzba dane je na Slovensku rovnaká), skresľuje to pohľad na „ziskovosť firmy“.

Účtovníctvo má „verne vyjadrovať vo všetkých svojich významných súvislostiach majetkovú a finančnú situáciu spoločnosti“. Účtovanie vyberania podielu zo zisku „cez mzdy“ (spôsob pána Augustina) by však umožňoval napríklad aj vysoko ziskovú firmu účtovať tak, že by neustále vykazovala nízky zisk, prípadne aj stratu. (Čo nie je prípad firmy Operatíva.)

S týmto úzko súvisí druhé tvrdenie pána Augustína.

Ziskovosť firmy

Konateľ spoločnosti píše: „Zisk spoločnosti po zdanení v roku 2014 bol 1 368 305 €, čo predstavuje ziskovosť na úrovni 9,78 %“. Pôvodný materiál hovoril o ziskovosti na úrovni 12% obratu. Nie je v tom však žiaden faktický rozpor. Číslo 12 % (opäť) vychádza z účtovnej závierky a – ako bolo v článku uvedené – vychádzalo zo zverejneného zisku pred zdanením. Uviesť číslo pred zdanením sa zdá vhodnejšie pre porovnanie s výnosmi, ktoré čitatelia skôr môžu poznať (napr. úroky na termínovaných vkladoch, či iných bankových produktov), ktoré sa uvádzajú spravidla vo výške pred zdanením.

Problémom tvrdení pána konateľa však nie je len to, že jeho vysvetlenie v prvom prípade celkom nekorešponduje s predloženou účtovnou závierkou. Problémom je aj to, že jeho prvé dve tvrdenia nemôžu platiť obe naraz.

Keby sme totiž aj prijali jeho spôsob účtovania a tvrdenie o tom, že (bez ohľadu na účtovnú závierku) priemerný plat je 2600 eur a 1,15 milióna eur bolo vyplatených ako podiel na zisku, nemôže platiť jeho druhé tvrdenie – že ziskovosť firmy je 9,78 percenta.

Pretože ak by sa tých 1,15 milióna neúčtovalo „cez mzdy“ (kam sú zaradené v účtovnej závierke), čo by sa stalo? Vtedy by  sa – prirodzene – navýšil zisk.

V takom prípade (priemerná mzda 2600 eur – teda o 1,15 milióna eur vyšší hospodársky výsledok) by ziskovosť firmy za rok 2014 vyšla 20,9% pred zdanením, resp. 15,9% po zdanení. (Výsledok, ktorý by firma dosiahla, keby vyplatenie podielu na zisku účtovala štandardne ako vyplatenie dividendy).

Obrat spoločnosti zďaleka netvorí iba obchod

Pán majiteľ tvrdí: „Predmetom jej tržieb sú dodávky špeciálneho zdravotníckeho materiálu (ŠZM), špecializovaných prístrojov zdravotníckej techniky a tiež služby spojené s ich inštaláciou a prevádzkou.“

Miesto rozsiahlej reakcie len pár čísel z účtovnej závierky firmy z roku 2014. Tržby za tovar: 13 973 323 eur; tržby za služby: 7001 eur; tržby za predaj vlastných výrobkov: nula. Podľa účtovnej závierky teda služby na tržbách tvoria asi 0,05 percenta – 99,95 percenta predaj tovaru.

Hoci zákaznícka podpora firmy pri predaji tovaru je vysoko odborná, stále ide o predaj tovaru, čo opäť potvrdzuje aj samotná firma vo svojom účtovníctve. Navyše, keby podstatnú časť tržieb tvoril predaj služieb, firma by tieto služby iste fakturovala osobitne – keď pre nič iné, tak preto, aby odvádzala správnu DPH. Pri dodávke služieb by totiž účtovala 20%, kým napr. pri predaji defibrilátorov účtuje DPH vo výške 10%.

Záver

V pôvodnom materiáli tvrdenia vychádzali z toho, že čísla v účtovnej závierke firmy sú uvedené správne a že firma účtuje v súlade s platnými predpismi. Na tomto predpoklade nevidím nič, čo by malo a mohlo poškodzovať firmu a jej dobré meno.

Je asi zbytočné polemizovať so slovami majiteľa firmy, či by nižšia marža viedla k druhotnej platobnej neschopnosti. (Pri tržbách 14 miliónov mala firma na Silvestra pohľadávky vo výške 5 miliónov.)
V tejto súvislosti je zaujímavý fakt, že sa jej darí vyplácať celkom slušný zisk (podľa vyjadrenia majiteľa cez mzdy) a to, že na trhu dlhodobo pôsobia firmy s podstatne nižšou ziskovosťou.

Majiteľ firmy Operatíva, medicínska spoločnosť pokladá ziskovosť firmy za primeranú.
Niet prečo spochybňovať jeho slová, že za 18 rokov vybudoval firmu s lojálnymi zamestnancami a s vysokým odborným kreditom a že vždy podnikal v súlade so zákonom. Je potešivé, ak časť zarobených peňazí investuje do projektov prospešných pre verejnosť.

Nie je zložité uveriť, že celý čas znášal zodpovednosť aj riziko. Rozdielom voči iným typom podnikania však je, že drvivá časť tržieb jeho firmy pochádza zo zdravotného poistenia.

Z „verejných zdrojov“ sú platení aj lekári, sestry a laboranti pracujúci s infekčnými pacientmi, leteckí a horskí záchranári, policajti, hasiči, vyšetrovatelia závažnej kriminality – profesie, ktoré každodenne nesú vysokú zodpovednosť a riziko. A aj po osemnástich rokoch praxe je ich odmena neporovnateľná s odmenou podnikateľa v zdravotníctve.

Samozrejme, na samotnom podnikaní v zdravotníctve nie je nič nezákonné ani neetické. Je však plne legitímne pýtať sa, či takú ziskovosť pokladá za primeranú nielen majiteľ firmy, ale aj verejnosť a vláda. A či rozdeľovanie peňazí v zdravotníctve funguje tak, aby aj ľudia, na ktorých závisí zdravie a život nás a našich blízkych, vnímali svoje odmeňovanie ako primerané.

Prirodzene, nielen legitímne, ale aj nutné, je pýtať sa, nakoľko míňanie peňazí v zdravotníctve je efektívne.

Peter Kunder

Teraz najčítanejšie