Denník N

Paradoxy Slovana Bratislava v KHL

Foto – TASR
Foto – TASR

Účinkovanie Slovana Bratislava v KHL nemá žiaden zmysel. Nepomáha slovenskému hokeju a už ani samotnému klubu. Jeho sponzorom sa stala spoločnosť, ktorá súvisí s projektom nevýhodným pre Slovensko.

To sú paradoxy! –  môžeme zvolať s klasikom, ak sa pozrieme na fungovanie hokejového Slovana Bratislava v Moskvou založenej a riadenej KHL. Poďme sa na nich pozrieť:

  • Jedným z hlavných argumentov pre účinkovanie Slovana v KHL boli lepšie finančné podmienky a výnosy pre klub, ako keby hral len slovenskú ligu, alebo niektorú z líg v strednej Európe (EBEL, prípadne spojenú slovensko-českú). V skutočnosti však minimálne posledné dve sezóny finančne doslova mlel z posledného, dlhoval hráčom niekoľkomesačné mzdy, hovorí sa o veľkých dlhoch za prenájom zimného štadióna. Aby vôbec dohral sezónu, museli „zabrať“ politické špičky v Bratislave a vydolovať aj s prosbami v Moskve potrebné financie, akože „sponzora“, ktorý by rozohranú sezónu zachránil.
  • Veľkým paradoxom sa stal tohtoročný „sponzor“ – nemecký, v skutočnosti Gazpromu patriaci plynový veľkoobchodník Wingas. Paradoxom nie je len to, že tento obchodník nemá žiadne zásadné aktivity na slovenskom plynárenskom trhu, a že sledovanosť KHL na jeho hlavnom nemeckom trhu neláme žiadne rekordy. Najväčším paradoxom je to, že táto spoločnosť, hoci nepriamo, súvisí s projektmi plynovodov Nord Stream1 aj 2, ktoré Gazprom za masívnej politickej podpory Moskvy a jeho nemeckej loby na čele s exkancelárom Schroderom pretláča na úkor doterajšieho ukrajinsko-slovenského tranzitného koridoru. Už bolo niekoľkorazy spomínané a napísané, že ak by sa postavil aj Nord Stream2, a všetky plynovody by Gazprom plne využíval, tak Slovensko príde o príjmy z tranzitu v ročnej výške okolo 700 mil.eúr. To znamená, že sponzorom Slovana sa stala spoločnosť, ktorá súvisí s konkurenčným, a pre Slovensko jasne nevýhodným projektom.
  • Ďalšie tvrdenie, ktoré bolo pri obhajobe účasti Slovana v KHL, bola výhodnosť pre národné reprezentačné mužstvo. Slovan sa takto mal stať základňou pre reprezentáciu, lebo jeho slovenskí hráči budú môcť hrať kvalitnú KHL. Realita je taká, že slovenských hráčov v Slovane rapídne ubudlo, a aj tí, čo v ňom hrajú, nie vždy sú posilou aj pre reprezentáciu. Slovan v KHL pre rozvoj slovenského hokeja, hlavne na úrovni reprezentácie, neurobil nič zásadného.
  • Posledný paradox spočíva v samotných výsledkoch Slovana v KHL a v tom, ako k nemu v lige pristupujú. Aj samotní funkcionári Slovana, hlavne tréner Říha, opakovane poukazovali na opakované, opäť veľmi jemne povedané, zvláštne rozhodovanie jeho zápasov ruskými rozhodcami. V mnohých zápasoch Slovan prehral nielen kvôli svojej slabšej hre, ale na jeho porážke sa podpísali aj výroky rozhodcov. Ak je to tak, a pri sledovaní niektorých zápasov Slovana aj nezaujatý hokejový fanúšik si všimol podobný prístup rozhodcov, potom je naozaj veľkou otázkou, načo v takejto lige mužstvo účinkuje?! Prečo Slovan hrá v KHL, kde si z neho robia ostatní „dobrý deň“?!

Chápem Bratislavčanov, a osobitne fanúšikov Slovana, že by chceli vidieť svoje mužstvo aj naďalej v KHL, aj bez ohľadu na vyššie popísané paradoxy. Chápem rôzne celebrity, lobistov a biznismenov, že im zápasy KHL v Bratislave občas umožňujú dostať sa k rôznym ruským zaujímavým kontaktom. Ale ak sa pozrieme na fungovanie Slovana objektívne, tak musíme uznať, že jeho účinkovanie v KHL už neškodí len slovenskému hokeju, ale aj samotnému klubu. Tie státisíce eúr, ktoré minie na letecký benzín a ďalšiu logistiku pri nezmyselných tripoch po ruskom ďalekom či bližšom východe a už aj po Číne, sú doslova do vzduchu vyhodené a spálené peniaze. Snáď si konečne všetci kompetentní sadnú a spolu nájdu rozumnejšie riešenie pre klub a slovenského hokejového fanúšika.

 

Teraz najčítanejšie

Karel Hirman

  • Vyštudoval ťažbu ropy a plynu.
  • Pôsobil ako manažér a člen riadiacich orgánov niekoľkých slovenských energetických spoločností a v Slovenskej inovačnej a energetickej agentúre.
  • Riadil projektový tím projektu energetickej efektívnosti ELENA financovaného EIB na VÚC v Prešove.
  • Bol externým poradcom pre energetiku ministra zahraničných vecí Miroslava Lajčáka a premiérky Ivety Radičovej a ako expert pre energetiku členom tímu poradcov ukrajinského premiéra Volodymyra Hrojsmana.
  • Pôsobil v týždenníku Trend a pravidelne publikuje o energetike a otázkach medzinárodnej bezpečnosti.
  • Je členom Správnej rady SFPA.
  • Podniká v oblasti energetiky a medzinárodného obchodu.
  • Bol ministrom hospodárstva po odstúpení SaS z koaličnej vlády Eduarda Hegera a neskôr kandidoval za stranu Demokrati v predčasných parlamentných voľbách v roku 2023.