Denník N

Parlamentný balkón, učitelia, platenie daní a korupcia.

Venované úderníckej jednotke, ktorá 11.2.2016 svojou „pozvanou“ návštevou okupovala balkón budovy Národnej Rady Slovenskej.

Parlamentný balkón, učitelia, platenie daní a korupcia.

 

 

Potom, ako som skoro vo všetkých médiách videl, ku čomu sa vládna moc znížila pri mimoriadnej parlamentnej schôdzi dňa 11.2.2016, som sa rozhodol úderníckej balkónovej brigáde jazykom premiéra Slovenskej republiky Róberta Fica vysvetliť, o čo v slovenskej politike ide. Kde sú záujmy občana, kde sú záujmy politikov a kde sú záujmy oligarchov a hlavne, ako sa tieto záujmy presadzujú.

 

Pán premiér Slovenskej republiky Róbert Fico začína s blížiacimi sa voľbami z rukáva vyťahovať tromfy, ktoré sa mu objavujú niekde cestou necestou a občana SR vraj nemusí zaujímať, odkiaľ tieto tromfy má. Veď predsa koná vo verejnom záujme. To, že by v takýchto prípadoch porušoval zákon, rezolútne odmieta. Aj jeho útok na premiérku SR Ivetu Radičovú, hoci vymyslený, bol vyslovený vo verejnom (a nie jeho osobnom) záujme.

 

Pán Fico si je istý v kramflekoch z niekoľkých dôvodov. Hlavným dôvodom je, že korupcia sa ťahá slovenskou politikou od pádu komunizmu a skoro všetci politici do politiky vstupovali zo zištných a nie z nezištných dôvodov. Preto má Fico, (keď je v úzkych) naporúdzi vždy nejaký papier, kde je dôkaz (ako on sám hovorí) korupcie, diletantizmu, amaterizmu, primitivizmu a neviem akého ešte izmu.

 

Preto som sa ako občan SR a bloger denníka n rozhodol vysvetliť úderníkom z balkóna, ktorým Fico často rozpráva o neplatení daní, o zlých podnikateľoch a zlých médiách, ako to na Slovensku s platením daní a korupciou je. A prečo vlastne nie sú finančné zdroje na školstvo, zdravotníctvo …… a vlastne na chod celého štátu.

 

V prvom rade je nutné podotknúť, že najväčší vyhýbači plateniu daní na Slovensku sú najbohatší Slováci, najväčšie spoločnosti zo Slovenska a nadnárodné giganty (väčšinou majú daňové úľavy), ktoré podnikajú na Slovensku. Všetci títo daňoví máloplatiči majú tých najlepších daňových poradcov, ktorých sídla sú v daňových rajoch a sú napojení na všetky možné prietokovody peňazí a kreatívnych ekonómov. Ich jedinou úlohou je vytvoriť spleť spoločností, ktoré lobujú po celom svete u vlád a snažia sa vytvoriť kooperujúci vzťah s nejakou vládou, ktorá im dá buď daňové prázdniny alebo nízke dane. Ľudovo sa takémuto štátu hovorí daňový raj. Takýto raj vznikne preto, aby sa do neho zo štátov, kde je vysoké daňové zaťaženie, odčerpali legálnou cestou, pokiaľ možno, skoro všetky zisky. Keďže hodnota, majetok a vplyv takýchto nadnárodných spoločností je veľká, vlády na celom svete väčšinou pred ich tunelmi cúvnu a daňovo tak zaťažujú vlastné obyvateľstvo a vlastných malých a stredných podnikateľov a samozrejme aj zamestnancov. Preto, ako tvrdil na Facebooku jeden slovenský finančný žralok, akonáhle jeho spoločnosť vygeneruje väčší zisk, okamžite ho preleje na Cyprus alebo niekde inde. Je to len o vystavení faktúry za určitú službu a vyplatení tejto služby. Zisk ide mimo SR a je to legálne. Ani odvážny pán premiér a ani jeho dobre nasmerovaná vláda SR s tým nedokážu urobiť nič! Tu, v tomto bode finančných veľtokov, sa pozastavím pri bývalej politickej kampani strany Smer z roku 2012. Smer sľúbil, že zbedačenej slovači pomôže dodatočným zdanením bánk. Áno, banky sa zdanili, no čo urobili banky? Prenajímajú si software od svojich matiek a veškerý zisk ide tak či tak mimo SR. Takže, pán Fico vybavil “prd makový”. Smer de facto prijal “nejaký zákon”, ktorý je občanom Slovenska a vláde SR platný tak akurát ako mŕtvemu Tatranka. Preto vážení úderníci z balkóna, ak je podnikateľ čo i len trošku šikovný, zaplatí si zahraničného auditora a ten mu preženie jeho vlastné financie prietokovým finančným peňazovodom, ktorý mu vygeneruje šušťavé, voňavé chechtáky, ktoré majú cveng, ale hlavne sú legálne. A pán premiér SR s tým nedokáže urobiť absolútne nič! To je za prvé.

 

Za druhé, najväčší problém úniku finančných zdrojov, kvôli ktorému nie sú finančné zdroje na učiteľov, zdravotníckych zamestnancov, policajtov, jednoducho štátnych zamestnancov, je KORUPCIA.

Ako ku takej korupcii dochádza? Úplne jednoducho. V novodobej histórii bola spojená s privatizáciou a tunelovaním štátnych zákaziek. Použijem slovník pána premiéra Fica, aby ste milí úderníci tomu čo najľahšie pochopili. V privatizácii sa kradlo a zlodeji v politike a biznise ožobračili občanov tohoto štátu. V privatizácii sa brali úplatky za rozhodnutie, komu priklepnú fabriku. Privatizér, keďže musel dať úplatok, musel potom dostať fabriku za facku a preto nezostali peniaze pre štát. Oligarchovia zbohatli a štát schudobnel. To dáva logiku. Predsa žiadny oligarcha nebude dávať korupčné peniažky len tak niekomu do vrecka.

Takto sa vytvorila prvá kapitálová vrstva na Slovensku. Väčšinou to boli bývalí príslušníci eštébé a partajníci z KSČ. Jedno mali títo kádrovčíci spoločné, a to, že kradli (ako povedal aj pán Fico).

 

Potom prišla druhá etapa Mikuláša Dzurindu. Ten podľa pána Fica okradol Slovač pri privatizácii strategických podnikov, pretože ich predal hlboko pod cenu a tak znova neostalo na učiteľov, zdravotníkov a štátnych zamestnancov. S týmto tvrdením sa ja nestotožňujem, ale beriem to ako fakt Ficovho politického marketingu. Dzurindovi sa dá vyčítať kauza Gorila, ktorá korupciu priamo dokazuje. Lenže do Gorilieho brlohu chodil na kolu aj Fico. A tak o tejto kauze všetci pre istotu mlčia. Gorila je vlastne jediný bod, ktorý celé spektrum pravice a ľavice spája. Dzurindovi sa dá vyčítať korupčná kauza Skupinka, pretože v nej išlo v prvom rade o 3,5 miliardy korún a dve skupiny sa hádali o armádnu zákazku a ich lobbing plus ohováranie sa im vymkli z rúk až tak, že to spôsobilo odchod politikov z SDKÚ. Ku privatizácii strategických podnikov muselo dôjsť, pretože to bola podmienka pri vstupe do EÚ a zároveň to bola jediná možnosť ako zabrániť tunelovaniu štátnych monopolných gigantov, ktoré by časom slovenský manažment priviedol ku krachu.

 

Potom prišla prvá Ficova ľavicovo, alkoholicko, mamonárska vláda. Do vienku dostala svetovú finančnú krízu. Pre blaho Slovákov sa vtedy na vláde rozhodli vytvoriť obrovské deficity, ktorými sa mala chudoba ochrániť pred hladom. Miliardami sa zadĺžila slovač a akoby zázrakom sa začalo dariť kamarátom podnikateľom – oligarchom. Deficity držali nakrátko radových občanov. A podnikatelia sa uspokojili s tým, že nemusia šetriť.

 

 

Ako ale dochádza ku toľko spomínanej korupcii? Prečo je problém ju objasniť? Uvediem preto príklad, o ktorom mi porozprával človek, ktorý bol do politickej korupcie priamo zapojený a ktorý mi to vyrozprával v čase, keď sa o jeho osobu zaujímali “vagabundi” v luxusnom terénnom aute.

 

Príbeh sa odohral v roku 2008. Živnostník, lobista bol vystrašený a v telefonickom rozhovore žiadal o okamžité stretnutie. Stretli sme sa v kaviarni Diván na Panskej ulici v centre Bratislavy. Chalan bol mladý, vystrašený, triasli sa mu ruky a potil sa. Chcel mi niečo dôležité povedať, no nevedel ako začať. Po chvíli sa osmelil a vyrozprával mi príbeh o slovenskej korupcii na najvyššej politickej úrovni.

Pracoval v PR agentúre. Sídlo nenápadnej agentúry bolo v centre mesta na Kozej ulici. Agentúra sa oficiálne venovala Public Relations, no neoficiálne vykonávala politický Lobbing. Pozadie majiteľov vraj nepoznal, no zastupovali napríklad nebankovky a veľké spoločnosti pri presadzovaní ich záujmov pri štátnych tendroch. Napriek tomu, že chalan mal vyštudovanú vysokú školu a dokončil PhD, jeho “hlavnou pracovnou náplňou” bolo prevziať hotovosť a odniesť ju na konkrétne miesto a odovzdať konkrétnemu človeku.

Biznis išiel bez problémov, provízie mu tiekli do vrecák, až kým nezačal zastupovať nebankovky a neodniesol kufor peňazí do konkrétnych rúk manažmentu národnej rady. Od tej doby sa na neho nalepili neznáme vagabundské osoby a denne ho sledovali. Chalanisko dostal strach, lebo na univerzite sa neučí ako konať, keď Vás po predaní úplatku sledujú osoby zváštneho hlavohruďového charakteru, ktorých IQ je nižšie než kolty amerických kovbojov. Preto chalan vyhľadal pomoc.

Aby som tento zvláštny rébus rozlúštil, oslovil som priateľa (volajme ho tajný Jožko) a vyrozprával som mu jednoduchý príbeh o Slovenskej politickej korupcii. Jožko sa do príbehu pustil, lebo ho zaujímalo, kto za chrabrou PR agentúrou stojí. Podľa jeho tvrdenia, jeden bol český lobista a jeden bol slovenský lobista. Obaja mali blízko k ľuďom zo slovenského politického establishmentu. Keďže pravdepodobne nechceli riskovať predávanie peňazí osobne, najali si na to PR agenta, ktorý vykonal špinavú prácu a dostal za to slušne zaplatené vo forme HOTOVOSTNEJ platby, bez dokladov, bločkov a podpisov. Jednoducho úroveň spodnej partie drogových dílerov v USA. Až na to, že rozdiel bol vo výške platby. Tu na Slovensku sa vyplácalo v hodnote desiatok miliónov Slovenských korún.

 

Dlho som nechápal, prečo si tú hotovosť jednoducho politici neprevzali osobne od lobistov oligarchov. Odpoveď som sa dozvedel až časom. Je viac ako jednoduchá. Je to strach z prezradenia a kriminálu. Preto sú ochotní vzdať sa určitej časti zisku v prospech bieleho koňa. Veď skutkovú podstatu trestného činu spácha predávajúci, kým on sedí niekde v zahraničí na káve a čaká na informáciu o predaní finančnej hotovosti. A prečo to vlastne PR spojka robí? Dôvod je znova jednoduchý. Sú nim peniaze. Veľmi rýchlo totižto zarobí, kúpi si dom a čo je najhlavnejšie, nemá žiadnu hypotéku. Za dva roky je z najhoršieho vonku. Čo je ale podstatné, získa vďaka korupcii prehľad, čo ako v slovenskej spoločnosti funguje a v skorumpovanej krajine zázrakov sa mu otvoria dvere do veľkých nadnárodných spoločností, respektíve do politiky a tak ďalej.

Ak máte pocit, že zazvoní zvonec a rozprávke je koniec, tak ste milí úderníci z balkóna na veľkom omyle. V Slovenskej krajine zázrakov si takto boľševická menšina vytvorila svoje Švajčiarsko, kde môžu bez problémov brať úplatky a rozdávať naše dane svojim kamarátom, ktorý im za tieto zlaté vajcia dávajú trapné vratky.

 

Vážení úderníci z balkóna. Tento rok bol vo svete niečim prelomový. Oficiálne totižto jedno percento svetovej populácie vlastní viac finančných a hmotných zdrojov ako zvyšných 99% svetovej populácie. Svetoví ekonómovia sa preto začínajú prikláňať ku teórii zdanenia tohoto jedného percenta najbohatších, pretože by sa tak dali vyriešiť mnohé finančné problémy sveta. Preto mi teraz napadlo, čo keby sme dodatočne zdanili všetkých slovenských privatizérov, tunelárov, čo získali majetok štátu pod cenu, oligarchov, čo neuhradili radovým podnikateľom faktúry a politikom, čo nevedia preukázať pôvod svojich peňazí. Potom by bolo na učiteľov, lekárov, sestričky a vlastne na všetkých nás. Čo páni oligarchovia sa tak konečne zachovať sociálne a spolu so sociálnou vládou sa podelili o finančné zdroje? Údernícka jednotka z balóna by to určite ocenila a spolu s ňou aj celá spoločnosť.

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie

Peter Nôta

Podnikateľ, kameraman na volnej nohe, publicista, dokumentarista. Získal som medzinárodnú cenu na Ukrajine za dokument o Spolužití v Krásnej Hôrke. Pracoval som pre ČT, TV NOVA, STV, MARKIZA. Publikoval v Domino Fórum, Vasarnap, HN. Vytvoril som portál sociálnej internetovej televízie Chilli.today Zatiaľ je vo forme Start Up projektu. vysielať chcem začať na jeseň. Momentálne hľadám strategického investora.