Denník N

Paroháč naveky – Oneskorená pocta Ronnie James Diovi

Zrejme si ťukáte na čelo, však Dio je už skoro 8 rokov na onom svete, čo ho teraz napadlo písať o ňom článok? V čase, keď sa Dio pobral do metalovej Valhally, som takisto smútil. Aj preto, že som zmeškal jeho posledný koncert na Slovensku s Heaven & Hell. Niektoré veci vám naplno dopnú až po rokoch. U mňa to nastalo pri sledovaní komédie Tenacious D: Pick of Destiny (ďakujem čitateľskému tipu).

Zdroj: Rockaxis.com

Ešte v úvodnej časti filmu sedí malý Jack v izbe, plný hnevu, a modlí sa k jeho metalovému bohu, ktorým je práve Dio. Ten sa mu zrazu zjaví na oživenom plagáte a jeho nezameniteľným hlasom mu zaspieva, aby šiel za svojím rockovým snom. Malý Jack ho poslúchne, a zvyšok si pozrite, pre tento článok to už nie je podstatné.

Nečakajte podrobnú analýzu jeho tvorby, siahajúcej cez dekády, od čias rock ‚n‘ rollu až do relatívne nedávnych rokov. Nemám to všetko napočúvané. Preto sa v najbližších riadkoch dočítate môj čisto osobný pohľad.

Rainbow som samozrejme registroval a niečo aj popočúval, poznám však najmä tie hity, ktoré sa objavili na výberovkách, povedzme We Rock, kde nájdete to najlepšie nielen z jeho sólovej dráhy, ale aj starších vecí, vrátané rokov v Black Sabbath.

Oj, Black Sabbath. Toť základ metalu, alebo aspoň jeden z viacerých. V mojich top rebríčkoch sa nezvykli dlho ohriať, aj keď kvalitu nepochybne mali. Ozzyho hlas mi nikdy úplne nesadol. Ak mám byť úprimný, po speváckej stránke nebol nikdy extratrieda, skôr priemer. Čo ho zachraňovalo a robilo ho príťažlivým, bol samotný jeho hlas, ktorý sa jednoducho nedal zmýliť sa nikým iným.

Dio vždy bol spevácky o niekoľko tried nad Ozzym, preto albumy, na ktorých účinkuje, sú jediné Sabbath albumy, ktoré si púšťam častejšie, vrátane jednoalbumovej veci Heaven & Hell z roku 2009. Na spev nikdy nemal školy, napriek tomu sa za tie roky vymakal tak, že mu celý svet rocku a metalu závidel.

S jeho sólovou diskografiou som sa prvý raz zoznámil, keď mi kamoš požičal CD-čko Killing The Dragon. Nevedel som to úplne zaradiť, sem tam heavy metal, fantasy texty, občas rock ‚n‘ roll, miestami závan Sabbathu. Neskôr som si zohnal aj ďalšie jeho sólo albumy. Najviac mi utkveli v pamäti Holy Diver a Last In Line, kde mi titulný song vyrazil dych \m/

Ako som sa dozvedel z jeho krátkeho bia na Wikipédii aj z iných zdrojov, dôvodom jeho početných rozchodov s domovskými kapelami a väčšieho dôrazu na sólovú dráhu bolo, že mal skrátka svoju predstavu o metale, ktorej sa odmietal vzdať.

Je pravda, že celková úroveň albumov Dio nebola vždy konzistentná, našli sa aj výplne, ale aj z tých bolo cítiť zápal a srdce. Nie nadarmo ho Jack Black, sám veľký metalovo-rockový srdciar, spomína na každom kroku, aj vo svojich filmoch. Diove cameo v Tenacious D muselo byť preňho splneným snom :)

Asi je vám jasné, že medzi najviac top vecičkami v mojich playlistoch sa Dio nevyskytoval tak často ako iné kapely alebo interpreti.

Pre mňa predstavoval akýsi základ metalu, spolu s velikánmi ako Iron Maiden, Judas Priest a ďalšími. Ide o veteránov, ktorých tvorbu by mal správny metalista aspoň zbežne poznať, vedieť, ako znejú, aj skrze fakt, že ich odkaz žije v nespočet moderných kapelách. Ale nie som taký hardcore fanúšik. Dalo by sa povedať, že Dia a Judasov mám z metalových dinosaurov asi najradšej.

Nezabúdajme takisto, že aj keď nebol prvým, kto používal „paroháča“ (nemýliť si s výrazom pre podvedeného muža, pozn. autora), bol to práve on, kto ho spopularizoval a spôsobil, že sa tento pozdrav vyskytuje na takmer každom rockovom a metalovom koncerte. Občasne ho zbastardia interpreti typu Britney Spears a podobní, to mu ale neuberá na význame.

Bude to znieť ako klišé, ale bol by som vcelku rád, ak by na koncertoch prevažovali zdvihnuté paroháče a nie mobily. Nechápte ma zle, kto ma aspoň zbežne pozná, vie, že som veľký priaznivec moderných technológií a na svojom smartfóne si veľmi často čítam články na internete a podobne. Ale hergotmaríju, aby som nevidel cez zástupy obrazoviek na samotných aktérov, to ma vie pekne nas*ať. Ľudia, ak si chcete kuknúť záznam koncertu, som si istý, že existujú aj oficiálne živé záznamy, live CD a DVD. Lístok na koncert je určený na užitie si koncertu v TEJ CHVÍLI, keď TAM STE!

Napriek tomu, akou autoritou Dio v svete tvrdej muziky bol, nikdy sa netváril ako veľká hviezda. Fanúšikov si vážil ako málokto, a oni mu to vracali späť. Z hocičoho, čo nahral, je to istým spôsobom cítiť.

Vždy, keď na skvelom koncerte dvíhate nad hlavu paroháče, nevyjadrujete tak uznanie len tomu, čo sa odohráva na pódiu, ale zároveň zdravíte do Valhally jedného z bohov ťažkého kovu.

Verte, že on bude „posledným v rade“ niekde tam, kam nedovidíme ľudským okom, aby každému z nás po smrti zahral ten najlepší metal všetkých čias, kým tento svet zanikne. V kútiku duše budem veriť tomu, že aj on by to vyjadril podobne, srdcom a pátosom pretekajúcim spôsobom \m/

Zdroj: thesmellofdeath.com

Teraz najčítanejšie