V pasívnom dome bolo príjemne aj počas horúčav

Foto: Milan Hutera, archív Createrra

Kým sa energeticky náročné klimatizácie predávali v posledných týždňoch ako teplé rožky, obyvatelia pasívnych domov si užívali vo vnútri teploty do 26-27°C. Pasívny dom, tak ako je definovaný Passivhaus Institutom v Darmstadte, je známy tým, že minimalizuje potrebu kúrenia na minimum. Avšak aj počas leta preukázal tento koncept svoje výhody.

Letný komfort je stanovený v pasívnom dome na maximálnych 25°C, a dosiahnuté teploty okolo 26°- 27°C sa už považujú za prehrievanie. Pri exteriérových teplotách okolo 37-39°C, sú to však stále teploty, ktoré vnímame ako komfortné.

Ako to funguje? Najlepšie je predstaviť si pasívny dom ako termosku, lebo má dokonale izolovaný plášť bez tepelných mostov. Aj okná s trojitým sklom nás chránia v lete proti horúčavám, pokiaľ sú z exteriéru dobre tienené.

Pasívny dom nevymyslel architekt, ale fyzik Dr. Wolfgang Feist, ktorý založil tento koncept na presných výpočtoch. Spočítaním solárnych a vnútorných ziskov (napríklad z varenia, svietenia alebo z osôb) a tepelných strát obálky budovy, vieme v lete predpovedať koľko tepla sa každý deň naakumuluje vo vnútri domu. Potom už treba hľadať ten správny spôsob ako toto teplo pravidelne odbúrať.

Štandardne, technologicky nenáročné riešenie na odbúranie akumulovaného tepla je nočné vetranie. Krížom vetranú budovu je možné v noci schladiť o 2-3°C. Vyžaduje to však pomerne veľký pohyb vzduchu (vzduch nie je dobrým nosičom tepla), teda musí byť otvorených niekoľko okien na prízemí aj na poschodí aby vznikol komínový efekt. Na to už musí myslieť pri koncepcii architekt, ale aj majiteľ domu, aby si zabezpečil siete proti hmyzu alebo sa nebál nechať otvorené okno na prízemí celú noc. Počas tropických nocí môže byť tento chladiaci efekt obmedzený.

Aj preto je vhodné pomôcť si vo väčšine pasívnych domov na juhu Slovenska tepelným čerpadlom. Nie však jeho aktívnou prevádzkou (teda aby bol v prevádzke kompresor) ale prevádzkou v pasívnom móde: vtedy sa obehovými čerpadlami prečerpáva chladiaca zmes z vrtu alebo zemného kolektora do vykurovacieho systému. Vynaložením energie, ktorá zodpovedá malej klasickej žiarovke (40W), sa dá získať chladiaci výkon 1000-1500W. Je to len zlomok toho, čo by poskytla klimatizačná jednotka, ale v pasívnom dome to stačí na udržanie teploty počas dňa.

Ani energia, ktorá sa minie na obehové čerpadlá, nie je stratená: zemný kolektor alebo vrt sa ohrejú chladením domu a keď tepelné čerpadlo začne vyrábať teplú vodu, jeho účinnosť stúpa vďaka vyššej vstupnej teplote. Počas výroby teplej vody sa kolektor znovu ochladzuje, a tým sa chladiaci výkon čiastočne obnoví.

Majitelia domov, ktorí kombinujú nočné prevetrávanie s pasívnym chladením pomocou zemného kolektoru nemajú problém udržať teplotu aj v horúčavách do 25°C. A to bez dodatočných nákladov na energie alebo bez toho, aby im klimatizačná jednotka fúkala na chrbát.

Tento majiteľ dokonale vystihuje reálny život v pasívnom dome počas horúceho leta:

„V našom prípade by skúsenosti boli dobré keby:
Máme 5-ročnú dcéru, ktorá je cez prázdniny väčšinou u nás doma s babkou alebo švagrinou. Keďže sa malá hrá skoro celý deň vonku v bazéne, nonstop sú otvorené dvere na terasu. A to je problém.
Takto celý deň vniká do domu horúci letný vzduch a „nabíja“ dom teplom. V súčasnosti sa tak teplota vo vnútri ustálila na 26 stupňov. Keď som bol 4 dni sám a dvere boli zavreté (keď som bol v práci) tak teplota bola ustálená na cca 24 stupňoch (poobede) a 23 stupňov (ráno po prevetraní).
Samozrejme celý deň je aktívne exteriérové tienenie okien, v noci prevetrávame, máme zapnuté chladenie v stenách a na noc púšťam rekuperáciu na maximum.

Preto môžem konštatovať, že v našom pasívnom dome sú tieto horúčavy znesiteľné, pri dodržaní zásad správneho správania (cez deň „nepúšťať horúci vzduch z exteriéru, v noci vetrať a to poriadne, tieniť okná…).

Dokonca aj psi sa tlačia dnu, aby mohli ležať na podlahe pod schodiskom aby sa trochu chladili.“

Ak chceme skutočne predísť zhoršeniu globálneho otepľovania, ktoré spôsobuje tieto extrémne horúčavy, musíme uplatniť energeticky úsporné riešenia, ktoré nevyprodukujú dodatočne emisie CO2. Použitie klimatizačných jednotiek je len prilievanie oleja do ohňa. V pasívnom dome to ide dnes aj bez nich.