V nedeľu uplynie päť rokov od odvolania arcibiskupa Bezáka
2. júla 2012 bol veľmi nečakane len po troch rokoch v úrade odvolaný obľúbený trnavský arcibiskup Róbert Bezák. Hoci okolnosti jeho odvolania zostávajú aj s odstupom času nejasné, nepochybne ovplyvnilo uvažovanie o kresťanstve na Slovensku. Z posledných mediálnych výstupov emeritného arcibiskupa je stále cítiť smútok, rozčarovanie a množstvo otáznikov nad tým, čo sa stalo.
Hoci dnes formálne stojím ako starokatolík na trochu „inej strane rieky“, nedalo mi nenapísať aspoň pár riadkov k tomuto blížiacemu sa výročiu. Myslím si totiž, že táto kauza na Slovensku presahuje hranice rímskokatolíckej cirkvi a ovplyvnila naše uvažovanie o kresťanstve ako takom.
Róbert Bezák určite nebol bez chyby. Tí z nás, ktorí však zažili jeho pôsobenie v Trnavskej arcidiecéze si iste spomínajú na jasnú zmenu poňatia biskupského úradu, ktorú so sebou priniesol. Ešte pred pontifikátom pápeža Františka ukázal Slovensku, ako môže vyzerať otvorené vedenie diecézy, transparentné financovanie cirkví, čestný pohľad na vlastné dejiny a najmä ľudské vykonávanie biskupského úradu v 21. storočí. Možno sme to pocítili tak výrazne práve kvôli tomu, po akom predchodcovi Bezák do úradu nastúpil.
Pamätám si ako dnes, keď sme sa spolu s priateľmi zúčastnili jeho jeho biskupskej konsekrácie v trnavskej katedrále sv. Jána Krstiteľa. Spomínam si, ako ma vtedy ako teenagera fascinovali malé symbolické gestá. Napr. keď som popri pompéznych a zlatých biskupských insígniách uvidel Bezákovu jednoduchú „pastiersku palicu“. V ten istý deň som hneď po vysviacke vôbec prvýkrát volil svojho zástupcu do Európskeho parlamentu.
Netrvalo to, žiaľ, dlho a Bezáka nahradil väčší „bigbíťák“ a všetko sa postupne vrátilo do starých koľají. Slovenská katolícka cirkev sa podľa arcibiskupa Zvolenského dokonca kauzou Bezák očistila a nejasný list Benedikta XVI. slovenským biskupom mal byť podľa neho „prejavom lásky voči Bezákovi“. Divná to veru láska.
Hoci sa veriaci spočiatku búrili a vyjadrovali jednoduché formy protestu (napr. sa spoločne zhromažďovali k modlitbe alebo pri zbierkach v kostole vhadzovali do zvončeka namiesto mincí malé kamienky), nakoniec predsa len žiadna zmena nenastala. Po posledných kritických výstupoch arcibiskupa Bezáka na adresu cirkví na Slovensku počas protikorupčného festivalu PUCUNG a v Havranovom kabarete o vpyve bez moci s Ivetou Radičovou si dokonca viacerí z katolíckych „ultras“ povedali, že sa vlastne naozaj stalo dobre, že Bezáka odvolali.
Osobne si však myslím, že vízia otvorenej, demokratickej, transparentnej a najmä ľudskejšej katolíckej cirkvi je stále živá a aktuálna. Pevne preto verím, že dejiny si skôr zapamätajú mená ako Bergoglio, Bezák, či Srholec než Zvolenský, Orosch, či Judák…
