BLOG
To dá rozum
To dá rozum
2 650

Patria deti so znevýhodnením do „osobitných“ škôl?

Otázka vhodnosti, či vzdelávať dieťa v bežnej alebo špeciálnej škole, závisí od kritérií, ktoré si zvolíme ako merítko na jej posudzovanie. Vzdelávanie v triedach s deťmi s rôznorodými potrebami, zručnosťami či pochádzajúce z rôzneho etnického a socio-ekonomického prostredia môže významne prispievať k rozvoju komunikačných a sociálnych zručností všetkých detí.
Prečítajte si článok, ktorým štartujeme seriál článkov búrania mýtov o inkluzívnom vzdelávaní.

Zdroj: Depositphotos

V minulosti deti s rôznymi znevýhodneniami buď neboli vôbec vzdelávané v školách alebo sa učili v „osobitných“ či špeciálnych školách určených výhradne pre deti s podobným znevýhodnením. Vďaka rodičom týchto detí a celosvetovému hnutiu podporujúcemu spoločenské postavenie ľudí so zdravotným znevýhodnením sa tento stav začal postupne meniť i na Slovensku. Dnes už nie je žiadnou výnimkou, že v bežnej triede základnej školy pri sebe sedí žiačka bez hybnosti dolných končatín alebo žiačka s autizmom so žiačkou, ktorú vyučujúci nevnímajú ako vyžadujúcu si špeciálny prístup. Napriek snahe vysvetľovať opodstatnenosť tohto trendu, v laickej i odbornej spoločnosti stále pretrváva niekoľko silne zakorenených mýtov, resp. predstáv, ktoré boli už dávno výskumne vyvrátené. V rámci projektu To dá rozum sa v tomto a v nasledujúcich článkoch na našom blogu detailnejšie pozrieme na tieto mýty a na výskumy, ktoré ich spochybňujú. V článkoch využívame aj naše vlastné zistenia z výskumu, ktorý sme na Slovensku realizovali v tomto roku, a ktorého výstupy momentálne analyzujeme.

 

Mýtus 1: Pre deti so zdravotným znevýhodnením je vhodnejšie vzdelávanie v špeciálnej (bývalej „osobitnej“) škole, kde sa vzdelávajú v triedach s menším počtom detí a podľa špeciálnych metód. 

Dopad na vzdelávacie výsledky
Otázka vhodnosti, či vzdelávať dieťa v bežnej alebo špeciálnej škole, závisí od kritérií, ktoré si zvolíme ako merítko na jej posudzovanie. Za vhodné môžeme považovať nielen kritérium, aby deti zažívali dostatočný pokrok v učení, ale aj to, aby malo každé dieťa rovnocenný prístup ku kvalitnému všeobecnému vzdelávaniu. Hoci neexistuje odborná zhoda, ktoré kritérium je dôležitejšie, minimálne pokrok v učení je možné aj výskumne merať. Preto pre výskumníkov a výskumníčky v pedagogických vedách vyvstala otázka, v ktorom prostredí získavajú deti s diagnostikovanými „špeciálnymi potrebami“ viac vedomostí a zručností. Je to v bežnej škole medzi deťmi bez „špeciálnych potrieb“ alebo v segregovanom prostredí určenom výhradne pre deti s rovnakými alebo podobnými  „špeciálnymi potrebami“? Výskumy z celého sveta od Spojených štátov amerických, Kanady, Veľkej Británie až po Holandsko, Nórsko či Fínsko, sa touto otázkou zaoberajú už od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Pri určitom zjednodušení a zovšebecnení tieto výskumy prezentujú zistenie, že deti so „špeciálnymi potrebami“ začlenené do bežnej triedy dosahujú minimálne podobné výsledky alebo mierne lepšie výsledky v matematickej a čitateľskej gramotnosti, aké dosahujú v špeciálnej triede alebo špeciálnej škole (1, 2).

Dopad na vzťahy a emocionálne rozpoloženie dieťaťa
V debatách o vhodnosti rôznych foriem vzdelávania pre deti so znevýhodnením býva taktiež zdôrazňovaný emocionálny rozmer špeciálneho školstva, že deti sú „medzi svojimi“, nemajú pocity menejcennosti, majú možnosť zažiť si úspech a vyniknúť (3). Slovami riaditeľky jednej špeciálnej základnej školy: „úcty aj povýšenia, pozdvihnutia sebavedomia, sa im dostane vyslovene len v takom prostredí, kde budú hrať prím. Kdežto v základnej škole sú stratení.“ Naopak, rodičia detí so zdravotným znevýhodnením vidia viaceré prínosy vzdelávania ich dieťaťa v bežnej škole práve v emocionálnej a sociálnej rovine. Dieťa je začlenené do kolektívu rovesníkov a kamarátov z okolia, necíti sa menejcenné a vylučované. Podľa výsledkov prieskumu medzi rodičmi detí so zdravotným znevýhodnením, sa dieťa necíti nanič, prestáva byť tým, ktoré je vždy posledné. Ako poznamenala v prieskume jedna z matiek: „syn chodí do školy rád, cítime sa byť plnohodnotnou súčasťou komunity„(4). Vyššie uvedené obavy teda nie je možné zovšeobecňovať, aj keď poukazujú na potrebu práce so sociálnymi vzťahmi a vytvárania pozitívnej klímy v triedach a školách, ako v bežných, tak aj v špeciálnych.

zdroj: Storyblocks

Ďalšie prínosy začleňovania detí do bežných škôl
Hoci mnohé špeciálne školy nepochybne poskytujú vysoko kvalifikovanú a špecializovanú starostlivosť, možnosť vzdelávať sa v spádovej škole by priniesla viaceré výhody pre fungovanie rodín detí so zdravotným znevýhodnením ako takých (4):

  • Rodičia by s dieťaťom nemuseli absolvovať každodenné dochádzanie do školy nezriedka do veľkých vzdialeností. V prieskume rodičia uviedli: „Nemuseli by sme denne precestovať 100 km““alebo „nemuseli by sme dochádzať denne 1:15 hodiny v zápche do špeciálnej školy“.
  • Časť detí by mohla ostať v rodinách a nemusela by byť umiestnená na internáte už od skorého veku: „Rodina by bola spolu! A nie, aby 6-ročné dieťa išlo na internát“.
  • Začlenenie dieťaťa do bežnej školy v blízkosti bydliska by mnohým rodičom, obzvlášť samoživiteľom rodín, umožnilo návrat do práce, a tak zlepšilo aj ich finančnú situáciu: „Nemuseli by sme živoriť z jedného platu„.

Mýtus o univerzálnej vhodnosti špeciálneho školstva pre deti so znevýhodnením napriek týmto postojom rodičov a vyššie zmieneným výskumným zisteniam pretrváva. Odborná literatúra (5) o začleňovaní detí do bežných škôl hovorí ešte o ďalších nevýhodách vyčleňovania detí do špeciálnych škôl, napr. o nemožnosti nadväzovať priateľské väzby medzi deťmi so znevýhodnením a bez znevýhodnenia, o absencii väčšinových vzorcov správania v špeciálnom školstve a o negatívnom vplyve na vnímanie znevýhodnenia väčšinovou populáciou. Vzdelávanie v triedach s deťmi s rôznorodými potrebami, zručnosťami či pochádzajúce z rôzneho etnického a socio-ekonomického prostredia môže navyše významne prispievať k rozvoju komunikačných a sociálnych zručností, teda rozvoju v citlivom a rešpektujúcom prístupe, ktoré sa stávajú stále dôležitejšie i pre úspešné uplatnenie sa na trhu práce (6). Možnosť vzdelávania pre deti so znevýhodnením na najbližšej spádovej škole spoločne s kamarátmi z okolia by teda mala byť vnímaná ako právo detí a ich rodičov, nie povinnosť. Rodičia by vždy mali mať možnosť vybrať si pre svoje dieťa takú školu, ktorá dokáže najlepšie uspokojiť jeho potreby, čo môže byť v niektorých prípadoch škola špeciálna.

V ďalších článkoch nás čaká...
V nasledujúcich článkoch zaoberajúcich sa mýtami o inkluzívnom vzdelávaní sa pozrieme, či deti bez znevýhodnenia nie sú začleňovaním detí so znevýhodnením v niečom ukracované, či sa inkluzívne vzdelávanie snaží o rušenie špeciálnych škôl a či nie je inklúzia nedosiahnuteľný ideál.

Jozef Miškolci, analytik projektu To dá rozum
Miroslava Hapalová, analytička projektu To dá rozum

Zdroje:
(1) Lindsay, G. (2007). Educational psychology and the effectiveness of inclusive education/mainstreaming. British Journal of Educational Psychology, 77, 1-24
(2) O’Rourke, J. (2015). Inclusive schooling: if it’s so good – why is it so hard to sell?, International Journal of Inclusive Education, 19:5, 530-546
(3) To dá rozum (2017) Výstupy z predbežnej analýzy rozhovorov s rôznymi aktérmi vo vzdelávaní, realizované v rámci kvalitatívneho výskumu problémov slovenské školstva (nepublikovaný materiál).
(4) Platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením (2017) Zhrnutie výsledkov prieskumu medzi rodičmi detí so zdravotným znevýhodnením (nepublikovaný materiál).
(5) Bagalová, Ľ., Ľ. Bizíková a Z. Fatulová. (2015) Metodika podporujúca inkluzívne vzdelávanie v školách. Bratislava: ŠPÚ
(6) Cooper, P. (2011) Teacher strategies for effective intervention with students presenting social, emotional and behavioural difficulties: an international review. European Journal of Special Needs Education. 26: 1, 71-86

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

TO DÁ ROZUM je projekt o výskume a odbornej diskusii v oblasti školstva na Slovensku. Identifikuje najväčšie problémy vo vzdelávaní, definuje novú víziu ako ucelenú zmenu školstva od predškolskej cez vysoké školy až po celoživotné vzdelávanie a nastaví kroky, ktorými bude možné víziu dosiahnuť.

Blogy

|