Denník N

Pero

Dobre vyladené pero je zázrak.

Pero je asi tá najviac rozšírená kancelárska potreba. Najčastejšie sa používa guľôčkové, ale existuje už aj množstvo iných technológii.
Plniace pero je samurajský nástroj. Vyžaduje si umenie písať. Musíte vedieť, v akom uhle ho držať, zvládnuť tzv. kontinuálne alebo spojité písanie, písanie plniacim perom je kaligrafické umenie.
Guľôčkové pero si nevyžaduje takmer nič. Nesmiete ním písať ležiac na chrbte, pretože prestane fungovať, ale inak sa s ním dá takmer všetko.
Lenže guľôčkové pero je zároveň tá najviac plastová, jednorazová, životnému prostrediu nepriateľská a najbezcennejšia vec na svete.
Pokiaľ nemáte to pravé.
Pokiaľ nemáte to najlepšie, najviac vytunované, mäkké, ideálne do ruky, krásne cvakajúce, keď ho sústavne zapínate a vypínate, dokonalé guľôčkové pero – proste rolsrojs medzi guľôčkovými perami!
Pozor – nijako to nesúvisí s jeho cenou! Iste, tie úžasné drahé perá – to sú naozajstné rolsrojsy, ferari a maserati medzi perami. Stoja majland, tak ešte aby nefungovali.
Ale dobré guľôčkové pero je ako taxikárova desaťročná mazda, na ktorej vychytal všetky chybičky, v ktorej trávi 80 percent svojho bdelého života a do ktorej keď si ako zákazník sadnete, pocítite slasť. Ulahodia vám zvuky, ktoré to auto vydáva, nielen zvuky motora, ale blinkre, prevodovka, zvuk otáčania volantom, zvuk mierne stlmeného rádia naladeného na vysielanie SRo1, ulahodí vám pohyb stierača po prednom skle, ale aj zavŕzganie pérovania v sedadle. Ulahodí vám vôňa, ktorá v tom aute je (pretože tento taxikár je profík, slušný človek a nefajčiar. A neodrbáva.), proste cesta týmto autom je zážitok, ktorý vám síce nevezme dych, neuvedie vás do šoku z luxusu, ale poskytne vám pocit solídneho bezpečia. Pocit, že veci fungujú a trvajú.
Rovnaký pocit môžete mať aj z guľôčkového pera. Pokiaľ ho používate často a práca s ním pre vás niečo znamená.
Na lacných guľôčkových perách je ešte jedna ohromná vec. Umožňujú vám stať sa zločincami a vyviaznuť z toho beztrestne. Ukradnúť lacné guľôčkové pero totiž nie je nič. Je to nedbalosť, nepozornosť, prinajhoršom veľmi čudná a neškodná úchylka. Za istých okolností sa ňou môžete dokonca vystatovať a pridá vám punc inteligenta, ktorý má ešte aj nedostatky unikátne a zábavné.
Mať poriadne guľôčkové pero za euro je fantastická vec. Také pero si musíte strážiť ako oko v hlave.
A byť pripravení na to, že oňho prídete.
Pretože, v momente, keď vám skončí atrament, niečo sa stane. Vaše pero prestane byť tým, čo bývalo. Svet sa pohol.
Môžete sa snažiť uviesť ho opäť do pôvodného stavu. Môžete zháňať náplne, merať ich tým najpresnejším elektronickým mikrometrom za 500 eur, skúšať všetky typy struniek, nič nepomôže. Šanca, že sa vám podarí obnoviť harmóniu vášho starého dokonalého guľôčkového pera, je mizivá. Musíte sa s ním vnútorne rozlúčiť a dúfať, že niekde kúpite/nájdete/ukradnete iné, aspoň spolovice také dobré, ako bolo toto.
Pretože zohnať také isté pero, ako bolo to vaše, je rovnako nemožné, ako opraviť to staré. Iste, šanca tu je, ale je veľmi podobná šanci, že sa za vášho živote stretne s mimozemskou civilizáciou.
Takže sa tešte, kým ho máte a rozlúčte sa s ním, keď jeho čas vyprší. Čím skôr ho necháte ísť, tým väčšia je šanca, že niekde, na nejakom najnepravdepodobnejšom mieste (napríklad pri výsluchu na policajnom oddelení bratislavskej februárky alebo v krematóriu na chodníku smerom hore) narazíte na ďalšie.
Pretože tak to na svete chodí.
Môže byť (ale nemusí) staré, škaredé, veľmi pravdepodobne ošúchané a hnusnej farby a bude sa vám zdať, že sa poňho neoplatí zohnúť.
Ale bude to ono.

Teraz najčítanejšie