Denník N

Petržalský parkovací nepodarok

Mal to byť jeden z najväčších projektov v histórii Petržalky. Petržalskí motoristi si mali zaplatiť za vyššiu kultúru parkovania a investície do statickej dopravy. Namiesto toho pochybná súťaž garantuje súkromnej firme EEI okolo 2 milióny Eur ročne, Petržalke hrozí chaos, súdne spory a žaby na prameni sa možno nebudeme vedieť zbaviť desaťročia. Parkovaciu súťaž sprevádzajú viaceré pochybnosti, konkurenti boli vylúčení a vyhodnocovaná bola iba ponuka firmy EEI.

Spoplatnenie parkovania nie je populárne riešenie. Platiť si za statok, ktorý bol doteraz zadarmo nepoteší žiadneho motoristu. Parkovacia politika musí byť preto nastavená poriadne, tak, aby koneční užívatelia rozpoznali pozitíva čo najskôr. Nestačí namaľovať čiary a vyberať pokuty. Víťaz Petržalskej parkovacej súťaže má vyznačiť skoro 3000 parkovacích miest na chodníkoch, v zjednosmernených uliciach aj na novo vybudovaných plochách. Potiaľ dobre. Zvyšok sa Vám však nebude páčiť.

Lukratívny biznis

Prvým pochybným bodom petržalskej súťaže sú náklady na opravu parkovísk. Všetci vieme, že cesty ani parkoviská nie sú v dobrom stave. Oprava parkovísk iba za minulý rok zhltla vyše 66 000 Eur a to sa opravovali iba najnutnejšie havarijné stavy. Stavebné opravy na náklady EEI sú zmluvou obmedzené do výšky 3000 Eur ročne, ostatné náklady bude naďalej znášať Petržalka.

Víťazná firma EEI si príde na 48 Eur s DPH ročne z každého parkujúceho. Ak vieme, že denne sa v Petržalke počas dňa pohybuje a parkuje okolo 50 000 áut a väčšina z nich si za právo parkovať časom zrejme zaplatí, firma EEI môže ročne vyinkasovať okolo 2 miliónov Eur, možno aj viac. V tomto momente stojí za pripomenutie fakt, ktorému sa budem venovať nižšie, a to, že konkurenčné ponuky boli zo súťaže vylúčené, takže EEI súťažila sama so sebou. Zmluva je síce plnením obmedzená na baťovských 4 999 999 Eur, ale kde je istota, že po naplnení zmluvy sa prevádzkovania parkovacej politiky ujme nový, férovo vysúťažený prevádzkovateľ? A vlastne, prečo by nemohla po naplnení zmluvy prevádzkovať vybudovanú a plne funkčnú parkovaciu politiku samotná mestská časť?

Nepoznám presné odpovede na moje otázky, ale dovolím si predpokladať, že najmä preto, lebo koncesná zmluva je v otázke ukončenia zmluvného vzťahu pomerne vágna. Odovzdá EEI plne funkčnú parkovaciu politiku spolu s licenciami, technológiami a informačným systémom? Skeptik sa môže obávať, že žaba na prameni, firma EEI s.r.o., bude v Petržalke zabetónovaná nechutne dlho. Neznie to ako z rozprávky „Ako bohatstvo bez veľkej námahy a na cudzí účet získať“ ?

Časť miest bude zadarmo. Chaos je zaručený.

Milí Petržalčania, ako sa Vám pozdáva, že Vy si za parkovaciu kartu zaplatíte, pokým návštevníci budú parkovať bezplatne? Áno, čítate správne. Nehromžite veľmi, aj návštevníci si nakoniec budú môcť „trhnúť nohou“. Zaparkovať v Petržalke bez parkovacej karty bude zrejme skutočné umenie.

Spoplatnenie krátkodobého parkovania neumožňuje súčasný právny stav. Pokým poslanci mesta neurobia potrebné zmeny v štatúte hlavného mesta alebo neprijmú príslušné VZN, Petržalka nemá oprávnenie vyberať za krátkodobé parkovanie poplatok. Aj keby sa tento problém vyriešil hneď zajtra – čo tak mimochodom ani náhodou nevyzerá – na situácii to nič nezmení. Krátkodobé parkovanie jednoducho nebolo predmetom súťaže.

Je potrebné vedieť, že pre návštevy bude vyčlenených v celej Petržalke 5 % všetkých parkovacích miest, čo je okolo 1200 státí. Kto však bude na týchto miestach parkovať? Keďže budú zadarmo, na začiatok sa na ne zrejme nahrnú všetci bez rozdielu. Časť miest obsadia týždňovkári, ktorí nechajú auto na mieste odparkované počas celej doby ako budú pracovať v Rakúsku. Druhú časť miest obsadia nepojazdné vraky, za to s platnou ŠPZ, ktoré tam šťastní majitelia nechajú parkovať do nekonečna.

Znechutený Petržalčan si tú kartičku nakoniec predsa len kúpi, takže chudák návštevník bude o zvyšné voľné miesta bojovať už len s ostatnými 10 až 20 000 ne-Petržalčanmi, takzvanými abonentmi. Samozrejme, tí si môžu do Petržalky prehlásiť trvalý pobyt, stať sa rezidentmi a odvádzať dane našej mestskej časti, čo by sa nám veľmi páčilo, alebo si zakúpiť takzvanú abonentskú kartu. Ale keďže abonentská karta bude stáť stovky Eur – hovorí sa o 800 Eur ročne – niečo mi hovorí, že to budú mnohí predsa len skúšať na bezplatných miestach.

Návšteva rodičov, kamarátov alebo už len takého daňového úradu sa stane pre obyvateľa inej mestskej časti, či mimo-bratislavčana skutočným zážitkom. Nová hra pre širokú populáciu „nájdi si svoje parkovacie miestečko“ bude dokonale rovnostárska, lebo bonusové body nebudú mať ani tí, ktorí majú v Petržalke lekára alebo sem napríklad nosia dieťa do škôlky, či ľudovej školy umenia.

Novú, priam transcendentálnu skúsenosť z podnikania prinesie parkovacia politika malým petržalským prevádzkam. Kaderníčka, podnikajúca v prízemí typického petržalského paneláku, sa  bude musieť začať modliť, aby jej klientela bola ochotná chodiť MHD. Gratulovať si môžu podnikatelia so súkromným parkoviskom alebo aspoň s plateným parkovaním v primeranej dostupnosti. Ostatní majú smolu, aj keby boli firmou so stovkami zamestnancov. Súčasné pravidlá parkovania neumožňujú ani len zakúpiť si parkovacie miesta vyhradené pre svojich návštevníkov, čo i len na denné státie. Reálne hrozí, že desiatky podnikateľských prevádzok budú musieť ukončiť svoju činnosť. Dôsledky si je dnes ťažko vôbec predstaviť.

Mimochodom, ako riziko označili nespoplatnenie návštevníckych miest aj samotné súťažiace firmy, vrátane víťaznej EEI.

Obchádzanie zákona a neplatná zmluva

Zábava graduje, keď príde na právnu stránku veci. Viete, prečo je plnenie zo zmluvy obmedzené na baťovských 4 999 999 Eur? Lebo od 5 miliónov platí povinnosť súťažiť cez verejné obstarávanie. Do 5 miliónov mohla mestská časť použiť obchodnú súťaž podľa Obchodného zákonníka. Tento postup má niekoľko užitočných nuáns, obzvlášť jednu, ktorá sa hodí, keď to s tou súťažou nemyslíte až tak úplne vážne: nepletie sa vám do toho Úrad pre verejné obstarávanie. Napriek tomu Petržalka porušila zákon aj Smernicu Európskej únie (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ o udeľovaní koncesií).

Zákon o verejnom obstarávaní hovorí, konkrétne § 5 ods. 12,  že zákazku nemožno rozdeliť ani zvoliť spôsob určenia jej predpokladanej hodnoty s cieľom znížiť predpokladanú hodnotu zákazky pod finančné limity zákona. Rovnako Smernica v článku 8 vyslovene zakazuje účelové rozdeľovanie koncesie, aby nespadala do pôsobnosti Smernice z dôvodu prekročenia finančného limitu.

Nakoľko parkovacia politika výberom sumy 5 miliónov nekončí, je evidentné, že Petržalka obišla zákon aj smernicu. Na príprave verejnej obchodnej súťaže spolupracovala Petržalka s advokátskou kanceláriou Ružička – Csekes, právnickou firmou roka 2015 a opakovaným absolútnym víťazom kategórie Verejné obstarávanie.

Druhého flagrantného porušenia zákona, a tento krát spôsobom „na hulváta“, sa dopustil starosta Bajan. S firmou EEI podpísal koncesnú zmluvu dňa 24.6.2014, deň po konaní zastupiteľstva, na ktorom sme sa ho pýtali na okolnosti súťaže a starosta nám neodpovedal ani pol slova. Už vtedy sme mali informáciu, že zo súťaže boli vylúčení všetci účastníci okrem víťaza.

Drzosť starostu by sme ešte prežili. Horšie je, že starosta podpísal zmluvu bez predchádzajúceho schválenia v zastupiteľstve, čím svojvoľne odignoroval Zákon o majetku obcí. Zákon v paragrafe 9 ods. 2 jasne hovorí, že miestne zastupiteľstvo zásadne schvaľuje akúkoľvek dispozíciu s majetkom mestskej časti a to troma pätinami všetkých svojich poslancov.

Korunu všetkému starosta nasadil, keď takto podpísanú zmluvu dňa 30.6.2015 zverejnil na web stránke miestnej časti. Zmluva by sa totiž mala stať účinnou dňom nasledujúcim po dni zverejnenia, čo sa však nestalo, lebo zmluva nebola nikdy schválená zastupiteľstvom. Starosta tak vytvoril konštrukciu, ktorú nie je možné nijako napraviť, ani keby sme Koncesnú zmluvu na nasledujúcom zastupiteľstve hneď a zaraz schválili. Koncesná zmluva je absolútne neplatná a hľadí sa na ňu, ako keby nebola nikdy uzatvorená.

Keď sme so svojimi námietkami a závermi konfrontovali vedenie mestskej časti, dostalo sa nám odpovede, že verejnú obchodnú súťaž pripravovala renomovaná advokátska kancelária Ružička – Csekes, všetko je v najlepšom poriadku a oni sa s nami nemajú o čom baviť. Podtext, čo sme my zač, keď si dovoľujeme spochybňovať takých expertov, bol z komunikácie zjavný.

Žiadali sme preto, aby nám mestská časť dala k dispozícii právnu analýzu od Ružička – Csekes, na základe ktorej starosta postupoval tak ako postupoval. Namiesto právnej analýzy sme však dostali iba email Jána Azuda, advokáta Ružička – Csekes, ktorým advokát až ex post reaguje na mediálnu kritiku. Žiadna právna analýza totiž neexistuje a starosta konal absolútne svojvoľne. Obsahom zmluvy s Ružička – Csekes bola iba príprava podkladov pre verejnú obchodnú súťaž a nie právna analýza otázky uzatvorenia zmluvy. Na priamu otázku, či Ružička – Csekes starostovi Bajanovi odporučila podpísať koncesnú zmluvu bez predchádzajúceho súhlasu zastupiteľstva, Ján Azud odmietol odpovedať.

Vráťme sa ešte k emailu advokáta Azuda. Hneď na úvod advokát konštatuje, že zákon za určitých okolností pripúšťa výklad v prospech povinného schvaľovania koncesných zmlúv a záverom súhlasí, že v takom prípade je zmluva naozaj absolútne neplatná. Zaujímavá je časť, v ktorej sa advokát predsa len snaží obhájiť postup starostu Bajana. Tak aby ste vedeli, zastupiteľstvo nič schvaľovať nemuselo, lebo v tomto prípade ide podľa pána advokáta o koncesnú zmluvu bez užívania majetku mestskej časti. Poplatky za parkovacie karty majú totiž formu daní a poplatkov a na tie sa Zákon o majetku obcí nevzťahuje. Na taký malý fakt, že na parkovanie sa využívajú parkovacie miesta, ktoré sú jednoznačne majetkom obce, už pán advokát pozabudol. Zverejnenie plného znenia emailu žiaľ pán Azud odmietol.

13 smrteľných hriechov Petržalskej parkovacej súťaže

  1. Súťaž nezákonným spôsobom obišla zákon o verejnom obstarávaní.
  2. Súťaž bola ušitá na mieru jednému uchádzačovi. Nikto iný na Slovensku nevedel samostatne splniť požadované podmienky.
  3. Prípadná konkurencia sa musela v krátkom čase vysporiadať s náročnými K.O. kritériami. Nie len referencie, ale aj poistná zmluva na 5 miliónov Eur a Zmluva o spolupráci so zahraničnými partnermi.
  4. Existuje pochybnosť, že víťazná firma vedela podmienky súťaže dopredu.
  5. Minimálne jeden uchádzač bol zo súťaže vylúčený neoprávnene. Všetky požadované podklady predložil.
  6. Vyhodnocovaná bola jediná ponuka. Tá najdrahšia. A zvíťazila.
  7. Spoplatnenie krátkodobého parkovania súťaž neriešila. Môže to znamenať dodatočné náklady.
  8. Stavebné opravy parkovacích miest bude naďalej vykonávať na svoje náklady mestská časť. Túto veľkú nákladovú položku bude víťazná firma znášať podľa zmluvy iba v objeme 3000 Eur ročne.
  9. Starosta podpísal zmluvu s víťazom bez vedomia poslancov. Dva dni po tom, ako sa poslanci dožadovali informácií a starosta im nevyhovel.
  10. Zmluva je absolútne neplatná, nakoľko nebola schválená zastupiteľstvom tak, ako to vyžaduje Zákon o majetku obcí.
  11. Starosta a jeho úrad tvrdia, že všetko je v poriadku. Právnu analýzu podporujúcu ich konanie nemajú.
  12. Petržalke hrozia súdy a náhrada škody. Môže mestská časť a firma EEI vyberať od Petržalčanov parkovné na základe neplatnej zmluvy? Nemôže. Starosta sa napriek tomu tvári, že všetko je v poriadku. Škoda bude narastať, až kým starosta neprecitne alebo mu to nevysvetlí príslušný súd.
  13. Návštevníci viac v Petržalke nezaparkujú a podnikatelia môžu byť vystavení existenčným problémom. Parkovacia súťaž na nich nemyslela.

 

Pat a Mat robia tender

Okrem závažných nedostatkov a právneho harakiri trpí Petržalské parkovanie ešte jedným neodpustiteľným nedostatkom. Samotný priebeh súťaže je učebnicovou ukážkou, ako sa to robiť nemá.

Zmyslom poctivej súťaže je vybrať najvýhodnejšiu ponuku, ideálne z čo najväčšieho počtu relevantných uchádzačov. Preto by ste pri súťaži mali robiť všetko pre to, aby sa Vám prihlásilo čo najviac uchádzačov a aby ste im dali všetky relevantné informácie, ktoré potrebujú. Obzvlášť, ak súťažíte o niečo v rozsahu Petržalského parkovania, s prirodzene vysokými nárokmi na budúceho prevádzkovateľa systému. Dopredu viete, že ste nikdy o nič také nesúťažili, nemáte s tým skúsenosti a rovnako viete, že firiem, ktoré vôbec prichádzajú do úvahy, je ako šafranu.

Prirodzeným krokom vážne mienenej súťaže takého rozsahu je nastavovanie jej parametrov za súčinnosti odbornej verejnosti. Nikto učený z neba nespadol a konzultovať formu budúceho riešenia s možnými budúcimi uchádzačmi je v takomto prípade prirodzené. Rovnako prirodzený by mal byť pro-aktívny prístup v samotnej súťaži. Ak súťažiaci dodal dva papiere exaktne napísané v súťažných podkladoch, ale my sme si predstavovali tri, aj keď to tam úplne exaktne napísané nebolo, stačí zdvihnúť telefón, či napísať krátky email. Vylúčiť vážneho uchádzača zo súťaže ešte pred otvorením obálok je extrémy krok, ku ktorému by za normálnych okolností nemalo dôjsť.

Verejná obchodná súťaž na Petržalské parkovanie bola vyhlásená 23.01.2015 a uchádzači mali na prihlásenie sa dva týždne. Extrémne krátky čas prišiel nám poslancom divný už na prvom poslaneckom stretnutí, aj keď sme vtedy o okolnostiach nevedeli ešte nič a dve tretiny z nás boli poslaneckí novici. Na naše naliehanie bola možnosť prihlásiť sa do súťaže predĺžená o ďalšie dva týždne. Mimochodom, už vtedy sme si vypočuli, že dva týždne úplne stačia, lebo každá firma, ktorá by o to teoreticky mohla mať záujem, už o súťaži vie dávno dopredu. Že to nie je pravda, sme sa dozvedeli až neskôr. Súťažiaci Vinci Park a Cinooc sa dozvedeli o súťaži až po jej vyhlásení, o podmienkach súťaže dopredu nevedeli a žiadnu predchádzajúcu odbornú diskusiu nezaznamenali, ani sa ich na názor dopredu nikto nepýtal. Pritom spoločnosť Vinci park patrí v segmente parkovania medzi dobre známych celosvetových lídrov.

Parking
Takéhoto parkovania sa nedožijeme asi nikdy.

Na to, aby ste sa mohli prihlásiť do súťaže, ste museli popri inom spĺňať tri náročné kritéria. Minulé referencie zo zabezpečovania parkovacích systémov, vysoký obrat a poistnú zmluvu zodpovednosti za škodu na sumu 5 miliónov Eur. Poistnú zmluvu na neštandardne vysokú poistnú sumu 5 miliónov spomínam zámerne, pretože práve poistná suma indikuje, že súťažné podmienky neboli rovnaké pre každého. Môžeme polemizovať o potrebe poistnej sumy vo výške celej hodnoty zákazky, v každom prípade je takáto poistná zmluva neštandardná a uzatvorenie takejto poistnej zmluvy podlieha v slovenských podmienkach schvaľovaniu najvyššieho vedenia akejkoľvek poisťovne, často krát za nutnej spolupráce s partnerskou zaisťovacou spoločnosťou zo zahraničia. Splniť takéto kritérium vlastnými silami a v šibeničnom termíne nie je žiadna malina, preto je pozoruhodné, že víťazná spoločnosť EEI požiadala o zvýšenie poistnej sumy na 5 miliónov Eur dňa 21.11.2014, dva mesiace pred vyhlásením podmienok súťaže. Spoločnosť EEI tvrdí, že poistnú sumu žiadala zvýšiť kvôli parkovacej súťaži v Prahe, do ktorej sa tiež hlásila.

Ak ste niektoré kritérium nespĺňali, mohli ste sa zastrešiť zahraničným partnerom na základe vzájomnej zmluvy o spolupráci na projekte Petržalského parkovania. Jediná slovenská firma, ktorá mohla splniť kritéria samostatne (referencie, obrat) bola košická EEI. Zmluva o spolupráci so zahraničným partnerom sa tak stala kľúčovým kritériom pre všetkých ostatných uchádzačov. Každý, kto má skúsenosť s právnymi procesmi veľkých firiem obzvlášť pri cezhraničnej spolupráci, vie, že termín dva týždne či mesiac je úplne nereálny. Ku cti hodnotiacej komisii patrí, že po zistení, že všetky požadované podklady nedodala ani jedna firma – ani neskorší víťaz EEI – čas na dodanie podkladov výzvou na doplnenie predĺžila. Následne pre nesplnenie „mnohých“ podmienok firmy Vinci Park a Cinooc zo súťaže vylúčila.

Po bližšom preskúmaní „mnohých“ podmienok však ostáva v skutočnosti iba jedna jediná – nepreukázanie spolupráce so zahraničným partnerom, ktorého referenciami sa Vinci Park a Cinooc zastrešovali. Pre neuznanie tohto bodu neuznala komisia ani ďalšie podklady, ktoré obaja súťažiaci dodali práve od svojich zmluvných partnerov. Popri tom vytýkala hodnotiaca komisia nedostatky, ktoré by bolo možné pri normálnej komunikácii ľahko odstrániť.

Pre ilustráciu nech opäť poslúži poistná zmluva. Spoločnosť Vinci park do súťaže dodala dva poistné certifikáty, čo je štandardný spôsob potvrdenia o existencii poistnej zmluvy. Ani jeden z dokladov však nebol komisiou uznaný. Okrem obskurnej výtky, že nešlo o prvopisy ani úradne overené kópie, čo je štandardný spôsob, ako sa pre formálne nedostatky vylučujú nepohodlní súťažiaci, komisii chýbala ku šťastiu samotná poistná zmluva aj s poistnými podmienkami. Myslíte, že v súťažných pokladoch bolo exaktne napísané, že súťažiaci musí predložiť aj poistné podmienky? Nie, nebolo. Myslíte, že niekto zdvihol telefón alebo napísal email „počujte, doložte ešte poistné podmienky“? Nie, nič také sa nestalo.

Vráťme sa však ku zmluvám o spolupráci so zahraničnými partnermi. Stačilo počkať ešte týždeň a úrad mohol pri troške vôle vyberať z troch ponúk. Vinci park dostal zmluvu, ktorou mohol nahradiť neakceptované Čestné prehlásenie o príslušnosti ku koncernu Vinci, poštou pár dní po termíne. Naproti tomu, malá slovenská firma Cinooc, ktorá sa zastrešovala spoločnosťou Kapsch, dodala všetky podklady, ktoré obchodná súťaž žiadala a ich ponuka mala byť vyhodnocovaná.

Neoprávnene vylúčená konkurencia

Pre vyvrcholenie tejto parkovacej tragédie je vhodné spomenúť láskyplný vzťah, ktorý sa počas súťaže vyvinul medzi predstaviteľom firmy Cinooc, pánom Bunčákom a hodnotiacou komisiou. Zatajovalo sa doručovanie emailov, že vraj sa nahrávali rozhovory a podobné maličkosti, ktoré vždy posilnia vzájomnú dôveru. Pán Bunčák možno nemá potrebné obchodné skúsenosti, ktoré by ho naučili, že komunikácia je polovicou úspechu a za prípadné vylúčenie vo fáze vyhodnocovania ponúk by si mohol do veľkej miery on sám, ale osobná animozita nemôže byť v žiadnom prípade dôvodom pre vylúčenie uchádzača za niečo, čo v skutočnosti splnil.

Zmluva s firmou Kapsch, ktorú Cinooc doložil, je podľa členov komisie vágna a Kapsch sa v nej vraj k ničomu nezaväzuje. Preto zmluvu neuznali a Cinooc zo súťaže vylúčili. Je pravdou, že zmluva nie je napísaná práve našou rigidnou slovenskou právničinou, ale vyslovene vágna určite nie je a medzinárodný právny „štandard“ určite spĺňa. Však posúďte sami. Ak sa zmluva hodnotiacej komisii nepozdávala, mali žiadať ďalšie vysvetlenia a doplnenia. Nič také však neurobili a o neuznaní zmluvy sa Cinooc dozvedel až z rozhodnutia o vylúčení zo súťaže.

Katastrofálnu komunikáciu zo strany úradu ilustruje aj fakt, že hodnotiaca komisia zrejme doteraz žije v presvedčení, že Cinooc/Kapsch ani nebol schopný technicky dodať parkovaciu politiku tak, ako sme ju žiadali. Svedčí o tom ústne vyjadrenie prednostu, že systém navrhnutý firmou Cinooc by vyžadoval zmenu zákonov, prístup k celej databáze vozidiel a podobne. Hodnotiaca komisia zjavne vôbec nepochopila riešenie, ktoré Cinooc s Kapschom ponúkal a čo je najhoršie, nemali ani snahu zistiť ako to skutočne je. Svoj podiel viny nesie aj pán Bunčák, ktorý by sa mal naučiť, že riešenia sa predkladajú v zrozumiteľnej forme.

Čo budeme žiadať

Som hlboko presvedčený, že parkovaciu politiku v takom nastavení ako nám je dnes predkladaná musíme na zastupiteľstve dňa 22.9.2015 (od 10:30) jednoznačne odmietnuť. Zastupiteľstvo je verejné a každý z vás môže prísť zatlieskať vedeniu Petržalky za ich výkon a pozrieť sa na poslancov, ktorí budú predsa len hlasovať za tento paškvil. Podmienky je potrebné redefinovať a celú súťaž je potrebné zopakovať odznova.

Odmietnutie parkovacej politiky na septembrovom zastupiteľstve je obzvlášť dôležité preto, aby sa starosta viac nemohol tváriť, že všetko je v poriadku. Medzičasom totiž narastá škoda, ktorú bude musieť Petržalka nakoniec uhradiť. EEI postupuje v prácach ako keby bola zmluva platná a vykonanú prácu bude chcieť určite zaplatiť. Ťažko si vôbec predstaviť následky, ak by mestská časť a EEI začali vyberať od Petržalčanov parkovné na základe neplatnej zmluvy. Škoda bude narastať, až kým starosta neprecitne alebo mu to nevysvetlí príslušný súd.

Odmietnutím dáme starostovi jasne najavo, že z tohto paškvilu nič nebude. Následne budeme od starostu žiadať urýchlené redefinovanie Zásad parkovacej politiky a vypísanie novej súťaže. Tento krát aj s odbornou verejnosťou a podmienkami známymi dopredu pre všetkých. Je pre nás neakceptovateľné, aby katastrofálna situácia s parkovaním v Petržalke pokračovala opäť neurčito dlho. Preto je potrebné dať starostovi jasne najavo, že nie my sme tí, čo potopili parkovaciu politiku, ale on je ten, ktorý musí spraviť nevyhnutné kroky k novej transparentnej súťaži. Rovnako odmietame alibistické reči niektorých našich kolegov, že v predvolebnom období už nebude dostatok politickej vôle. Pokiaľ sa nevedia postaviť za svoje činy, nemajú na svojich miestach čo hľadať. Ak starosta nebude ochotný pracovať na poctivej parkovacej politike, Petržalčania ho budú musieť zobrať na zodpovednosť.

Autor je poslanec miestneho zastupiteľstva za Petržalku

Za spoluprácu ďakujem všetkým kolegom, ktorí sa o parkovaciu súťaž zaujímajú, menovite najmä Ivanovi Uhlárovi, Vladovi Dolinayovi, Vladovi Chaloupkovi, Janovi Karmanovi a Janovi Hrčkovi. Všetky tvrdenia použité v texte sa zakladajú na písomných dôkazoch a vyjadreniach vedenia mestskej časti.

Teraz najčítanejšie