Pitva ruských televízií
V poslednom čase som dlho a vytrvalo pracovala na zhrnutí zaujímavosti a pikošiek z ruskej televízie. Vytrvalosť moja bola v tom, že som dokázala každý druh programu pozrieť. Nie, nebude sa hovoriť len o propagande, ale hlavne o tom, čo v telke uvidíte aj keď nechcete.
Pozerať ruské vládne stanice je ako čítať knihu, ktorú máte preštudovanú od začiatku po koniec aj stokrát. Stále vidíte rovnaké veci a čítate rovnaké slová, ktoré už vopred poznáte. Presne tak to je, keď zapnete Prvý kanál alebo Rossiju, jednoducho hociktorú vládnu stanicu a snažíte sa tam nájsť niečo nové a prínosné. Darmo, ono to tam nie je.
Sledovať ruské televízie je pre viacerých ľudí naozajstné sebatrýznenie. Napríklad aj pre mňa. Trýznim sa stále, keď si ruskú telku zapínam a vyčkávam, ako dlho vydržím.
Práve preto som sa rozhodla priniesť tento zoznam televíznych originálnosti z krajiny neobmedzených možností.
TV noviny
O televíznych novinách snáď nemusím ani hovoriť. Každý deň vo vysielaní musí byť (MUSÍ byť!) minimálne jeden príbeh zo života prezidenta. Inak to nejde. Zmierte sa s tým.
Keď chcete prezidenta prepnúť a náhodou stlačíte iný ruský vládny kanál, znovu tam uvidíte prezidenta, len natočeného z inej strany. Smola. Veľký brat ťa stále vidí.
Oddychové seriály
Existujú dva typy seriálov – vymývačky mozgov pre dámy a pre pánov. Pre dámy je tu široká ponuka drám z ruského dedinského prostredia, mestského života alebo malomestského života. Hrdinkou je zvyčajne VSŽ (veľmi silná žena), ktorá stíha aj kravy dojiť, aj boršč variť, aj životnú lásku hľadať. Jej typickou črtou je slastná zasnenosť.
Pre pánov je ponuka menšia. Zvyčajne sú to nahaňačkové drsné seriály zo života ruskej polície, ktorá rieši veľmi závažné prípady jazdiac na typickej ruskej všadeprítomnej Lade a prichádza do styku s občanmi, značne poznačenými alkoholom. Iba pravý život, iba hardcore!
Programy. Náučné aj menej náučné.
Náučné, dejepisné a technické programy zjavne majú za úlohu poukázať na to, aké je Rusko vo všetkom top. Teda, tie dejepisné určite. Ruská vojenská história a patriotizmus vyliezajú na prvé miesto a je im tam dobre.
Filmy
Filmy sú úplne osobitná kapitola. Lebo Rusi naozaj podporujú svoje filmy a naozaj ich do vysielania púšťajú. Len bohužiaľ nie vždy sledujú kvalitu filmu a často sa stáva že niekoľko večerov po sebe v televízií púšťajú narýchlo zbúchaný film z dielne nejakého neznámeho ruského režiséra, s roztrasenou kamerou, nudnou zápletkou a hercami, ktorí sa tvária, že natáčajú po prvýkrát. Takéto filmy (podobné bežia aj v kinách) sa veľmi rýchlo zabúdajú a to je asi aj dobre.
Tok – šou.
Talk-show alebo po rusky tok-šou je moja obľúbená kategória, ktorú som študovala najviac, čudujúc sa, ako je možné, že stále existuje a stále sa teší z veľkej sledovanosti. Divácky obľúbené programy, reagujúce na najnovšie udalosti by donútili rozplakať sa aj samotného Vila Rozborila, ktorý by si prial čo najskôr odletieť do siedmeho neba na dovolenku. Príbehy, ktoré sa v štúdiu rozoberajú pochádzajú od obyčajných ľudí a často týchto obyčajných ľudí do štúdia aj volajú. Na gaučoch sedia bývalí alkoholici, dedinčania, ktorí skoro nevedia po rusky a celá krajina (vážené tváre šoubiznisu, politici a iné mediálne činné osoby) ich súdi. Často sa príbeh veľmi nečakane zvrtne na osočovanie Ameriky, povznesenie ruského patriotického ducha a iné krásne veci typu sĺz a prosieb. Hrdinovia sú z ľudu, takže sú skoro každému Rusovi veľmi blízki. Všetko iné a „amorálne“ sa odsudzuje, homosexualita neexistuje a vážení notári a advokáti sľubujú nešťastným obetiam podvodov veľa právnej pomoci. Panoptikum, čo dodať.
„Panoptikum, čo dodať“ by bola fráza, ktorá by veľmi dobre poslúžila ako zhrnutie celého tohto môjho textu. Krátky rozbor ruskej televízie, kde vážne nechcem rýpať do detailov (typu ktorý účastník tok-šou sa s kým vo vlaku do rodnej dediny pobil) je len krátky prierez všetkými druhmi programov. Veci typu krimi-novín som vynechala, lebo to by som už bola hádam aj príliš pesimistická. A deptať nikoho nechcem.
