Blog
utorok

Pivná cesta po Slovensku. Deň 4. Banská Štiavnica.

Štvrtok, 10. august
9:30- Zobúdzam sa a totálne stresujem, že nemám bundu s peňaženkou, že som si to nechal na tej terase v pizzerrii včera, no nakoniec bundu nachádzam na vešiaku a napĺňa ma obrovský pocit pokoja a spokojnosti.
***
10:00- Sprcha a raňajky. Teta Magda s ujom Jančim, jej mužom, prichádzajú na byt a chystajú nám raňajky. Malé chlebíky s maslom a šunkom, orechový koláč a káva, ktorú si ale musím urobiť v "kávovej mašine", ako to ujo Janči nazval. Zvládam to a robím jednu aj Samuelovi.
12:00- S tetou Magdou a ujom Jančim ešte po ceste autom navštívime dedovho brata Števa v dedovom rodnom dome a pokračujeme hore na ich "gazdovstvo", kde sa lúčime s ostatnými a ďakujeme im za ich pohostinosť. Následne nasadáme do auta Peťovi, mužovi ďalšej tatkovej sesternice Janky, a presúvame sa do Štiavnice.
12:50- Autom sme v Štiavnici za chvíľu, busom by to trvalo 4x dlhšie. Kufor stále protestuje proti samovoľnému pohybu po kolieskach, a tak nám neostáva nič iné, ako ho ťahať proti jeho vôli. Náš miestny sprievodca a hostiteľ, Peťo Farárik, býva neďaleko miesta, kde sme vystúpili z auta, tak ideme asi 4 min pešo a potom smičím kufor až na 5. poschodie bytovky. Výzva jak sviňa, ale dávam to. U Peťa hodinku posedíme, zvítame sa s jeho Zuzkou a malou Katkou, trošku sa schladíme, pokecáme, vymením prepotené tričko a ideme so Samuelom do mesta najesť sa.
***
14:30- V meste je strašne teplo a dusno, hľadáme niečo pod zub, Peťo nám odporúčal reštauráciu Monarchia, a tak zapínam Google Maps a ideme 800 metrov do kopca (Samuel tento nápad mega hejtuje), no nakoniec to nájdeme, usádzame sa do takej príjemnej echt-staroslovenskej reštaurácie, objednávame si slepačiu polievku, kuracie mäso, bravčové medajlónky a nejakú kofolu k tomu. Pivo mi fakt nevezie v týchto horúčavách uprostred dňa, vďaka Bohu za Kofolu originál.
***
16:30- V Monarchii trávime 2 hodiny, schovávame sa pred horúčavou a ja sa medzitým snažím nájsť ubytko v Poprade na zajtra. Pár penziónov a apartmánov ľúbivých môjmu gustu je obsadených a z Monarchie odchádzam s porazeneckou náladou a s tým, že zatiaľ sa ubytko nepodarilo nájsť. Volá mi Peťo, že stojí pred reštauráciou a čaká na nás, tak sa konečne dvíhame a ideme za ním.
17:00- Chvíľu sa dohadujeme kam sa vydáme, nakoniec volíme kompromis a štveráme sa na Vodárenský tajch (vždy som si myslel, že je to tá tajcha, no je to ten tajch). Najprv je neskutočné teplo, ale hneď, ako cestu začne lemovať les s bystrinkou (aspoň sa to na bystrinku podobá), sa vzduch ochladí a hneď je lepšie. Po 20 minútach prichádzame na tajch a sadáme si na okraj. Okolo prechádza jeden z bratov Geišbergovcov (ten s dlhšími vlasmi) a my medzi sebou debatujeme o tajchoch ako takých, o ich pôvode a význame a hlavne si užívame oddych. Tu hore je fakt chladnejšie, no obzvlášť príjemne. Konečne bookujem ubytko v Poprade cez airbnb.
18:00- Ideme na pivo do mesta, nachádzame zašitú, no príjemne alternatívne vyzerajúcu krčmu Libresso, sadáme si von na záhradu a konečne si objednávame pivá. Peťo so Samom si dávajú 12ku, ja sa nebojím horkej 15ky IPA a za 2,5 hodinky si dám 5 kúskov. Je z českého pivovaru Holba, much wow.
20:30- Vyhladlo nám. Ideme dolu kopcom a nachádzame pizzeriu Svätá Barborka. Na pizzu čakáme síce vyše 40 minút, no čakanie si spríjemňujem dvomi svetlými 11-kami Steiger. Chalani si dávajú pauzu od piva a uprednostňujú kofolu. Následne zisťujeme, že táto pizza síce za moc nestojí, ale ten Steiger je dobrý.
22:00- Po dobrom jedle si sadáme do neďalekého Art Café. Sedíme vonku pri pivku Sitňan. Už je tma a terasa je krásne nasvietená a to nasvietenie tomu dodáva taký ten pravý pohodový feeling. Náš stôl míňajú 3 baby a ponúkajú nám shot jägermeistera. Just like that. Ochotne ho s radosťou prijímam.
***
23:30- Zdvíhame sa a ideme domov na Peťov byt. Samuel po ceste čekuje Facebook a zisťuje, že v Bratislave a na Záhorí je silný vietor, veľké búrky a dážď a hromadne vypadáva elektrina. My sme tu v pohode, je príjemne teplo. Som zvedavý kedy ten mordor zastihne aj nás na ceste. Pred spaním ešte nemilosrdne zlikvidujeme dotieravého turbo-sršňa v detskej izbe malej Katky a spokojní ideme spať na poschodovú posteľ, Samuel spí hore na poschodí a ja počas zaspávania pri každom jeho pohybe a následnom zavŕzganí postele tŕpnem, či celá tá posteľ nespadne na mňa.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Občan Slovenskej republiky, študent Dánskeho kráľovstva, obyvateľ celého sveta. Moje staré blogy na adrese: http://petanlukac.blog.sme.sk/

Blogy

|