Denník N

Po prejave hlavy štátu

Keď som vhadzoval lístok s jeho menom do volebnej urny, nemal som od mojej voľby, ak prispeje k jeho výhre, veľké očakávania. Ani som ho neprirovnával k „znamenitému“ strelcovi z Limbachu. Nič horšie už byť nemohlo, ani Fico, keby bol úspešný. Asi ako väčšina tých, čo mu dala svoj hlas, tiež som mal na zreteli, žeby sme mohli mať prezidenta, ktorý bude dôstojne reprezentovať nielen svoj úrad, ale aj tých, ktorí ho priamou voľbou do neho posadili a bude permanentne zdvihnutým prstom k zákonodarnej a vládnej moci. K jeho ročnému „prezidentovaniu“ som nemal zásadné výhrady. Nové pôsobenie si vyžadovalo čas a priestor na etablovanie sa a zžitie s novou pozíciou.

Až do prednesenej správy v parlamente. Prejav som si prečítal dvakrát, aby som mu dostatočne porozumel a nemal pochybnosti o obsahu. Ani len nepomenoval nosné problémy krajinky, absenciu právneho štátu, drancovanie verejných zdrojov, demoralizovaný byrokratický aparát. Práve naopak, prejavom splynul s prostredím, do ktorého pred rokom vstúpil. Ak budem priveľmi sarkastický, jeho jedinou víziou do budúcnosti, je zrejme opätovné zvolenie prezidentom. Predpokladaná politická konštelácia za štyri roky, bude pre neho výhodná. Pre mňa, občana, jeho voliča, to je žalostne málo.

Pod čiarou: nie som vyslovene sklamaný, ale základnú pridanú hodnotu, teda otvorené, nie nevyhnutne konfrontačne vyznievajúce pomenovanie najzávažnejších celospoločenských problémov, považujem z úst prezidenta, pri hodnotení stavu republiky, priamo voleného občanmi, za žiadúce, z každého ohľadu.

 

 

Teraz najčítanejšie