Denník N

Pochybnosti

Celkom to ide, už prešli tri poschodia, pohľad na susedu ju zarazí…

Dva pohyby kľúčom v zámku, Alena otvorí dvere, na rozľahlej tmavej chodbe je ticho. Ešte sa poslednýkrát pozrie do zrkadla, zo skrinky vezme nejaké drobnosti a vyjde z bytu. Ešte ani dvere nezatiahne a už počuje akési zvuky, inštinktívne pootočí hlavu smerom k susedkiným dverám. Intuícia ju nesklamala, tmavohnedé dvere sa pootvorili a do tmavej chodby preniká svetlo.

„Dobrý deň,“ ozve sa staršia žena okamžite, ako vystrčí hlavu. Alena opätuje pozdrav a venuje sa zamykaniu dverí, potom sa zháči, celkom zabudla na na papiere, ktoré si nachystala do obalu. Bez nich by toho veľa nevybavila, toľko na ne myslela, až ich zabudla. Hnevá sa sama na seba, zbytočne sa tu zdržuje. Schytí fascikel opretý o stenu a pozatvára dvere, na chodbe sa na ňu usmieva suseda. „Čakám na vás, nebudem pred vami utekať,“ snaží sa o nadviazanie komunikácie. „Ste zlatá,“ stručne odpovie a nasmeruje svoje kroky k výťahu.

Až v dennom svetle si všimne tvár susedy, hrubá vrstva mejkapu, tmavočervený rúž a vlasy naondulované ako z módneho žurnálu. Výťah behá po poschodiach, zdá sa, že na schodišti vládne čulý ruch. „Idem k lekárke, strašne ma bolí koleno,“ oznamuje jej spoločníčka. Z výťahovej šachty sa ozývajú hlasy, no teda, dnes sa dostane dole jedine po svojich, podľa všetkého je tu majster výťahár, keby aspoň nebývala na desiatom poschodí. „Dole je to predsa len lepšie,“ pozrie na susedu a pustí je pred seba, je staršia, počíta s tým, že bude udávať tempo. Mohla by sa s ňou rozlúčiť aj okamžite, ale úcta k starším jej to nedovolí, tak ju vychovali.

Celkom to ide, už prešli tri poschodia, pohľad na susedu ju zarazí. Pred chvíľkou spomínala koleno, ale jej pohyb je svižný celkom bez problémov. Konečne sa dostali na prízemie, na vnútorných dverách je veľkými písmenami napísaný oznam o poruche výťahu. Ešte kúsok cesty majú spoločný, Alena má auto zaparkované ďalej, včera večer sa jej voľné miesto hľadalo ťažko. „Prajem pekný deň a nech to dobre dopadne u lekára,“ povie niekoľko slov na rozlúčku. „Ani nehovorte,“ začne sa ponosovať suseda a snaží sa ju zasväcovať do svojich zdravotných problémov. Už ju naozaj počúvať nemôže, toľko času nemá a keby nemala svoj vek, možno by o nich začala aj pochybovať. Ešte jej zakýva na rozlúčku a kráča k autu.

Teraz najčítanejšie