BLOG
INEKO
INEKO
3 244

Podľa mnohých študentov u nás funguje demokracia len „naoko“

S cieľom zistiť názory mladých ľudí na stav demokracie na Slovensku sme v októbri až decembri 2016 uskutočnili 5 diskusií so 41 študentmi stredných a vysokých škôl. Išlo o študentov troch gymnázií v Snine, Liptovskom Hrádku a Považskej Bystrici a tiež o študentov bakalárskeho a magisterského stupňa Fakulty ekonomických a sociálnych vied Univerzity Komenského v Bratislave. Z diskusií vyplynuli tieto hlavné závery:

  • Významne prevláda negatívny pohľad na stav demokracie a spoločnosti, vo všeobecnosti však boli stredoškolskí študenti podstatne viac frustrovaní v porovnaní s vysokoškolákmi.
  • Podľa mnohých študentov demokracia u nás funguje len „naoko“, pretože politici väčšinou neplnia svoje sľuby, nesledujú verejný záujem, zneužívajú moc, klamú a nie sú za to potrestaní. Ako možné riešenia vidia informovanie ľudí o neplnení sľubov (verejnú kontrolu plnenia sľubov), viac priamej demokracie – referendá, trestanie korupcie a to aj na najvyššej úrovni medzi politikmi a vo vláde, nezávislé súdnictvo a políciu.
  • Študenti z východného Slovenska majú pocit, že vrcholní politici sa nezaujímajú o ich región, neriešia ich problémy, predovšetkým zaostávanie regiónov (hladové doliny), starajú sa skôr o seba, resp. západné regióny.
  • Na Slovensku podľa väčšiny stredoškolských študentov nie je koho voliť, chýba slušná demokratická alternatíva. Neveria premiérovi a predsedovi Smeru-SD Robertovi Ficovi ani iným politikom. Fico má podľa nich škandály, vládne už príliš dlho. Odzneli aj kritickejšie hodnotenia ako napríklad „rozkráda štát a ani sa to nesnaží zakryť“, alebo „vie manipulovať ľudí“. Na druhej strane má ale podľa väčšiny najmä stredoškolských študentov rozumný postoj k migrantom, keď ich odmieta. Má tiež zásluhy, že sme jedna z najrýchlejšie rastúcich ekonomík v eurozóne.
  • Rozšírená je korupcia a klientelizmus v školstve, zdravotníctve (predbiehanie v čakaní na operácie/vyšetrenia), na polícii, súdoch, rozkrádajú sa eurofondy, atď. Štát zlyháva v kontrole a trestaní neprávostí. Študenti oslovení v jednej z diskusií by úplatok skôr nenahlásili, keďže by to aj tak neviedlo k zmene a ešte by ich to mohlo poškodiť. Viacerí študenti potvrdili, že o úplatkoch vedia aj z osobnej skúsenosti.
  • Veľká väčšina študentov stredných škôl chce odísť študovať aj žiť mimo Slovenska, podstatná časť z nich sa už ani nechce vrátiť. Príčiny: nízka kvalita školstva, korupcia a klientelizmus, vyššia životná úroveň a lepšie možnosti uplatnenia v zahraničí. Stredoškolskí študenti väčšinou neveria, že dokážu vlastnou angažovanosťou zmeniť niečo vo fungovaní štátu. Vysokoškolskí študenti chcú naproti tomu väčšinou ostať na Slovensku.
  • Pre väčšinu študentov je najmenej sympatický politik Marián Kotleba, pretože je radikálny, chce vystúpiť z EÚ, chce uplatniť prísnu „stráž“ nad všetkými obyvateľmi, diktatúru, obmedzovanie slobôd. Kotleba podľa nich ohrozuje demokraciu, viacerí ho priamo označili za fašistu. Študenti nesúhlasia s porušovaním ľudských práv. Napriek tomu Kotleba podľa mnohých v zásade správne pomenoval problémy (rezonuje najmä rómsky problém, potreba nastolenia poriadku a zaostávanie regiónov). Študenti medzi rovesníkmi poznajú veľa jeho sympatizantov. Kotlebu volili mladí, pretože je nová tvár a znamená zmenu, podľa niektorých urobil dobré veci ako župan v Banskobystrickom kraji. Mladým často imponuje jeho protirómska rétorika. Mnohí ho tiež volili z rebelantstva (viacerí už údajne zmenili názor), medzi ďalšie dôvody patrí bránenie národných záujmov, snaha o zavádzanie poriadku a bezpečnosti (napríklad dobrovoľné hliadky vo vlakoch).
  • Kollár na rozdiel od Kotlebu nie je ohrozením demokracie, ale ani veľkým prínosom. Niektorí študenti (prevažne dievčatá) často sledujú výstupy Borisa Kollára na Facebooku. Podľa nich je úprimný a sympatický, dobre komunikuje prostredníctvom videí. Viac študentov vyjadrilo názor, že keďže je Kollár bohatý, nejde do politiky s cieľom kradnúť.
  • Facebook je pre študentov dôležitým zdrojom informácií, menovali ho napríklad pri získavaní informácií o strane Kotlebu alebo Kollára.
  • Mnohí študenti (najmä stredoškoláci z oblastí s početnejšou rómskou populáciou) sa zhodli, že drvivá väčšina Rómov zneužíva sociálny systém (nepracujú a poberajú sociálne dávky, resp. materské, invalidné dôchodky). Niektorí navrhujú zrušiť údajnú pozitívnu diskrimináciu Rómov, uplatniť zníženie/zrušenie sociálnych dávok, resp. ich podmienenie skutočnou prácou, zrušenie/zníženie dávok nad určitý počet detí, odobratie detí do internátov. Objavil sa aj extrémny názor: „Ideálne, hoci nereálne riešenie by bolo ich vysťahovanie, nech si žijú vo vlastnom štáte.“
  • Medzi vysokoškolákmi zaznel aj názor, že Rómovia nezneužívajú sociálny systém: „Rómom sa nepomáha, pretože sú Rómovia. Rómom sa pomáha, pretože sú chudobní.“ Ďalší študent spresňuje, že dávky s počtom detí klesajú a „ani z toho sa nedá dôstojne žiť“. Spochybňuje preto argument, že počet detí Rómov súvisí s výškou dávok. Podľa neho je hlavnou príčinou zanedbané vzdelanie a nulová finančná gramotnosť. Podľa jednej študentky, ktorá má skúsenosť s humanitárnou pomocou v Afrike, Slovensko nemá žiadny rómsky problém, ale „má obrovský sociálny problém a zlyhanie štátu, ktorý nedokáže integrovať určité skupiny obyvateľstva“. Veľká kriminalita alebo veľký počet detí je podľa nej fenomén chudoby, nie fenomén rómskej alebo akejkoľvek etnickej skupiny. Kritizuje podfinancovanie komunitných centier, ktoré pracujú s marginalizovanými skupinami obyvateľstva často izolovane iba na lokálnej úrovni, chýba podľa nej štruktúrované riešenie. „My im postavíme domy a potom odídeme, (...), ale nevedieme ich k nejakej zmene, reálne ich nenaučíme používať tie veci.“
  • Vzťah študentov k EÚ je pozitívny, najmä vďaka možnosti cestovať a prílevu zahraničných investícií. Slovensko podľa nich profituje hlavne vďaka zahraničným firmám, pričom vystúpením z EÚ by sme o túto výhodu mohli prísť.
  • Názory na Rusko a USA sa rôznia, zhoda je v tom, že by sme mali mať s oboma veľmocami dobré vzťahy. Medzi negatívami Ruska spomenuli nedostatok slobody a sociálne rozdiely, pri USA najmä zahraničnú politiku, ktorá má byť zodpovedná za mnoho vojenských konfliktov.

Viac si prečítajte v správe INEKO o stave a vývoji demokracie na Slovensku.

 

Peter Goliaš

riaditeľ INEKO

Ak sa Vám aktivity a činnosť inštitútu INEKO zdajú prínosné, budeme veľmi radi, ak nás podporíte v našej ďalšej práci. Ďakujeme!

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

INEKO je mimovládna nezisková organizácia, ktorá podporuje ekonomické a sociálne reformy s cieľom odstraňovať prekážky dlhodobého pozitívneho vývoja slovenskej ekonomiky a spoločnosti.

Blogy

|