Blog
nedeľa

Podstata chemtrails odhalená!

Poznáte to – krásna letná obloha. Dokonalú modrú klenbu však prerývajú dlhé biely oblaky tiahnúce sa za lietadlami.

Sú tri typy ľudí: tí čo vedia, čo sú tie biele čiary za lietadlami, tí čo to nevedia, ale nemajú na to názor a tí, čo to nevedia, no je im jasné, že ide o spiknutie.

Pre tých z vás, ktorí s niekým z tretej skupiny nemali tú česť, vedzte, že sú ľudia, ktorí veria, že biele oblaky za lietadlami sú prášok, ktorým niekto manipuluje počasím, náladou a mysľami ľudí a ich zdravím. Ich facebookové stránky majú bežne tisíce fanúšikov, často úzko prepojených s ďalšími konšpiračnými brlohmi.

Aká je však skutočná podstata oblakov, ktoré vznikajú za lietadlami? Je to pomerne jednoduché.

Po prvé – podstata horenia je chemická reakcia oxidantu (bežne kyslíka) a paliva (bežne uhľovodíka). Príkladov poznáme veľa: oheň, spaľovací motor alebo naše dýchanie. Keď do reakcie vstupujú atómy kyslíka, uhlíka a vodíka, musia tie isté (a v rovnakom počte) aj vystúpiť, len v inom zložení. Uhlík vychádza spojený s kyslíkom (napríklad ako oxid uhličitý) a vodík tiež s kyslíkom – vo forme vody. Pre niekoho možno prekvapivé zistenie – jedným z produktov horenia je aj voda (vo forme pary).

Po druhé – s nadmorskou výškou klesá teplota. Pozná to každý turista, každých pár stoviek výškových metrov klesne teplota o 1˚C. Toto pravidlo platí len prvých 10 kilometrov, potom sa začína komplikovať. Každopádne lietadlá lietajú vo výške práve 10 kilometrov a tam toto pravidlo dobre platí. Teplota, ktorú tam vzduch dosahuje je okolo -40˚C, dostatočne hlboko pod bodom mrazu v danej výške.

Po tretie – spaľovanie (a palivo) nikdy nie je dokonale čisté a obsahuje aj isté nečistoty. Práve tie poslúžia ako kondenzačné jadrá, postupne sa na ne zachytáva voda a tvorí vodné kvapky.

Tie pri nízkej teplote zamŕzajú a tvoria ľadové kryštály. Oblaky, čo vidíme za lietadlami, sú teda vlastne naozaj iba obyčajné oblaky, len umelo vytvorené – volajú sa contrails.

Podľa podmienok okolia (vlhkosť, tlak, teplota) sa niekedy rozplynú pomerne rýchlo, no niekedy vydržia aj celé hodiny a pripomínajú bežné oblaky, napríklad typu cirrus.

Záhada objasnená, všetci sa môžeme upokojiť.

PS: Ak zostal niekto predsa len nepresvedčený – v blogu Koľko vážia oblaky sme sa dozvedeli, že oblaky sú prekvapivo ťažké. Ak by naozaj šlo o prášok, museli by do lietadla naložiť stovky ton (3000 kilometrov x 10 m^2 oblakov váži asi 300 ton).


Viac článkov o vede nájdete na FB stránke Vedátor_sk

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Absolvent teoretickej fyziky na Bratislavskom Matfyze, momentálne pôsobiaci na výskumnom inštitúte v Dubline.

Blogy

|

Už viac ako 102296 z vás dostáva správy e-mailom