Denník N

Pohotovosti a poplatky v ambulancii sa zmenia, ale MZ zatiaľ nevie ako

Príprava radikálnych zmien v organizácii pohotovostných služieb a v systéme práce ambulantných lekárov sa začala úplne zle. Do médii sa pred niekoľkými mesiacmi vypustilo zopár kačíc, ktoré medzitým podochli a zrazu je všetko inak. Plán B je aj taký, že nebude nič.

MZ v tej hektike príprav reorganizácie pohotovostí a opätovného zavedenia možnosti vyšetrenia, objednaného na presný čas akosi zabudlo na toho najdôležitejšieho, koho sa tieto zmeny týkajú, a síce na pacienta. Nikomu ani len nenapadlo, že na takéto zmeny treba pacienta aj pripraviť. Ani Organizácia na ochranu práv pacientov nevie kam z konopí a pripravované zmeny iba komentuje, namiesto toho, aby sa na nich radikálne podieľala a svojim členom a sympatizantom vysvetlila, že pacient má nielen práva, ale aj povinnosti.

Zmeny, ktoré MZ navrhuje, môžu totiž nakoniec skončiť v neprospech pacienta a o zdravotníkoch ani nehovoriac.

Reorganizácia pohotovostí
Ako som už uviedol v predošlom článku, MZ by v tomto smere malo dať iba odporúčania samosprávnym krajom, ale o tom, kde nakoniec a aká pohotovosť bude, by mal rozhodnúť samosprávny  kraj za účasti poskytovateľov týchto služieb. Už teraz sa ukazuje, že rušenie pohotovostí od ministerského stola nemusí dopadnúť dobre (viď medializované prípady Krompachy a Gelnica). Predpoklad dojazdu do najbližšieho miesta pohotovosti podľa MZ do 30 min. sa môže v zime predĺžiť aj na dvojnásobok a to už nehovoríme o výdavkoch, ktoré budú musieť pacienti za takéto výjazdy platiť, pretože na ne väčšinou použijú vlastnú dopravu. MZ hovorí o možnosti otvoriť v týchto miestach tzv. doplnkovú LSPP, ktorá bude otvorená len 4 hodiny. Už teraz možno predpokladať, že v takom regióne Krompachy – Gelnica bude zaručene preplnená. Ak sa v týchto hladových dolinách zrušia ešte aj niektoré stanice RZP alebo malé nemocnice, pre tamojších obyvateľov to bude tragédia. Keby MZ uvažovalo pružne, nechalo by v takýchto regiónoch na pár mesiacov fungovať doplnkovú LSPP, ale ak by sa ukázalo, že nepostačuje, samosprávny kraj by mal mať kompetenciu zmeniť ju v priebehu mesiaca na riadnu a opätovne ju zaradiť do siete.

Poplatok 10 €
Ak budú jednoznačne stanovené pravidlá, kto má platiť a kto nie a kontrolu systému, teda kto zaplatil a kto nie a ak nezaplatil prečo, budú mať na starosti príslušné nemocničné orgány a nie službukonajúci zdravotníci, potom s týmto opatrením možno súhlasiť. MZ by si však malo uvedomiť, že službukonajúci personál má úplne iné kompetencie a povinnosti, ako starať sa o to, či niekto zaplatil alebo či má byť od poplatku oslobodený.

Neviem si predstaviť, ako tento systém bude fungovať v nemocniciach, kde sa poplatky vyberajú priamo v ambulancii a nie na recepcii, lebo nemocnice žiadnu recepciu na urgente nemajú. A takých je na Slovensku väčšina, dokonca ju nemajú ani také, ktorých centrálne príjmy boli nedávno rekonštruované.

Spojenie urgentného príjmu a LSPP
Ak by tieto služby boli umiestnené v jednej budove alebo aspoň v krátkej vzdialenosti od seba, pričom vstupným miestom do tejto budovy by bola recepcia, kde by sa pacienti usmerňovali buď na urgent  alebo na LSPP a zároveň by sa tam vyberali poplatky,  bol by to ideálny stav. O takom však môže väčšina slovenských nemocníc v súčasnosti iba snívať.

Vyšetrenie bez čakania za poplatok
Zavádzanie tzv. doplnkových ordinačných hodín by sa nakoniec mohlo obrátiť proti lekárom, ktorí o ne požiadajú. Ak totiž lekár o ne požiada a bude ich mať schválené, bude ich musieť aj dodržiavať. A to môžu zneužívať niektorí neprispôsobiví pacienti, ktorí keď zistia, že poobede sa nečaká, prídu na ambulanciu s „bolesťami brucha“ ako „urgentný prípad“. Ak lekár takéhoto pacienta aj v čase doplnkových ordinačných hodín odmietne, hrozí mu prinajlepšom sťažnosť a prinajhoršom, ak pacienta odmietne a ten zomrie, môže to mať aj trestno-právne dôsledky.

Stanoviť strop poplatku za tieto služby je dobré riešenie. Ale vymýšľať od úradníckeho stola, že v doplnkových ordinačných hodinách by poisťovňa hradila len lieky prípadne laboratórne vyšetrenia, zaváňa protiústavnosťou. Poistenec si platí poistné 24 hodín denne a poisťovňa je zo zákona povinná hradiť jeho zdravotnú starostlivosť 365 dní v roku bez ohľadu na to, u ktorého poskytovateľa ju mal poskytnutú. Argumentovať tým, že doplnkové ordinačné hodiny budú čosi nad rámec pracovnej doby neobstojí, pretože všeobecní lekári majú kapitáciu a špecialisti limity a je úplne jedno, kedy a na čo si tie limity vyčerpajú. Operovať tým, že VšZP v doplnkových ordinačných hodinách nič nepreplatí, lebo je v dlhu, nemá logiku, lebo nad limit špecialistom ani v súčasnosti nepreplatí ani cent.

Absolútne ideálnym riešením by bolo žiadne doplnkové ordinačné hodiny nezavádzať. Ak lekár chce poskytovať služby mimo pracovnej doby, nech si v prípade všeobecného skráti ordinačné hodiny na 35 a v prípade špecialistu na 30 hodín týždenne, čo mu bez problémov odsúhlasí samosprávny kraj.

Zavádzať interval 12 hodín ako minimálnu čakaciu dobu na prednostné vyšetrenie nemá logiku a v praxi sa aj tak dodržiavať nebude.

A ak to chceme mať upratané aj legislatívne, odporúčam novelizovať § 44 zákona č. 577/2004 Z.z. v z n. p. nasledovne:

(1) Poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu,30) nesmie požadovať v riadnych ordinačných hodinách od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona.

(2) Poskytovateľ nesmie v riadnych ordinačných hodinách podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením.35)

Týmto  by sa vytvoril priestor na to, aby si lekár mohol slobodne vybrať, kedy mimo pracovnej doby ordinovať bude a kedy nie. Ordinoval by len vtedy, keby mal objednaných pacientov. Iba oni by vedeli, že majú prísť a zabránilo by sa tým zneužívaniu lekárskych služieb tým, ktorí na ne v tom čase nemajú nárok.

Ak už MZ ide o evidenciu, oznámenie týchto hodín samosprávnemu kraju týždeň vopred by nebol problém. Z toho by sa potom podľa výšky poplatku, ktorý by bol tiež oznámený kraju, dalo ľahko vyrátať,  koľko lekár mimo pracovnej doby mohol maximálne zarobiť.

Teraz najčítanejšie

Jozef Klucho

Jeden z prvých blogerov sme.sk, gastroenterológ, virtuálny medicínsky poradca na www.gastroenterolog.com a konzultant pre gastroenterológiu na www.celiakia.sk a www.edusan.sk Píšem články o medicíne, slovenskom zdravotníctve, hudbe 70-80-tych rokov a bežnom živote.