Blog
nedeľa

Pohotovosti a poplatky v ambulancii sa zmenia, ale MZ zatiaľ nevie ako

Príprava radikálnych zmien v organizácii pohotovostných služieb a v systéme práce ambulantných lekárov sa začala úplne zle. Do médii sa pred niekoľkými mesiacmi vypustilo zopár kačíc, ktoré medzitým podochli a zrazu je všetko inak. Plán B je aj taký, že nebude nič.

MZ v tej hektike príprav reorganizácie pohotovostí a opätovného zavedenia možnosti vyšetrenia, objednaného na presný čas akosi zabudlo na toho najdôležitejšieho, koho sa tieto zmeny týkajú, a síce na pacienta. Nikomu ani len nenapadlo, že na takéto zmeny treba pacienta aj pripraviť. Ani Organizácia na ochranu práv pacientov nevie kam z konopí a pripravované zmeny iba komentuje, namiesto toho, aby sa na nich radikálne podieľala a svojim členom a sympatizantom vysvetlila, že pacient má nielen práva, ale aj povinnosti.

Zmeny, ktoré MZ navrhuje, môžu totiž nakoniec skončiť v neprospech pacienta a o zdravotníkoch ani nehovoriac.

Reorganizácia pohotovostí
Ako som už uviedol v predošlom článku, MZ by v tomto smere malo dať iba odporúčania samosprávnym krajom, ale o tom, kde nakoniec a aká pohotovosť bude, by mal rozhodnúť samosprávny  kraj za účasti poskytovateľov týchto služieb. Už teraz sa ukazuje, že rušenie pohotovostí od ministerského stola nemusí dopadnúť dobre (viď medializované prípady Krompachy a Gelnica). Predpoklad dojazdu do najbližšieho miesta pohotovosti podľa MZ do 30 min. sa môže v zime predĺžiť aj na dvojnásobok a to už nehovoríme o výdavkoch, ktoré budú musieť pacienti za takéto výjazdy platiť, pretože na ne väčšinou použijú vlastnú dopravu. MZ hovorí o možnosti otvoriť v týchto miestach tzv. doplnkovú LSPP, ktorá bude otvorená len 4 hodiny. Už teraz možno predpokladať, že v takom regióne Krompachy – Gelnica bude zaručene preplnená. Ak sa v týchto hladových dolinách zrušia ešte aj niektoré stanice RZP alebo malé nemocnice, pre tamojších obyvateľov to bude tragédia. Keby MZ uvažovalo pružne, nechalo by v takýchto regiónoch na pár mesiacov fungovať doplnkovú LSPP, ale ak by sa ukázalo, že nepostačuje, samosprávny kraj by mal mať kompetenciu zmeniť ju v priebehu mesiaca na riadnu a opätovne ju zaradiť do siete.

Poplatok 10 €
Ak budú jednoznačne stanovené pravidlá, kto má platiť a kto nie a kontrolu systému, teda kto zaplatil a kto nie a ak nezaplatil prečo, budú mať na starosti príslušné nemocničné orgány a nie službukonajúci zdravotníci, potom s týmto opatrením možno súhlasiť. MZ by si však malo uvedomiť, že službukonajúci personál má úplne iné kompetencie a povinnosti, ako starať sa o to, či niekto zaplatil alebo či má byť od poplatku oslobodený.

Neviem si predstaviť, ako tento systém bude fungovať v nemocniciach, kde sa poplatky vyberajú priamo v ambulancii a nie na recepcii, lebo nemocnice žiadnu recepciu na urgente nemajú. A takých je na Slovensku väčšina, dokonca ju nemajú ani také, ktorých centrálne príjmy boli nedávno rekonštruované.

Spojenie urgentného príjmu a LSPP
Ak by tieto služby boli umiestnené v jednej budove alebo aspoň v krátkej vzdialenosti od seba, pričom vstupným miestom do tejto budovy by bola recepcia, kde by sa pacienti usmerňovali buď na urgent  alebo na LSPP a zároveň by sa tam vyberali poplatky,  bol by to ideálny stav. O takom však môže väčšina slovenských nemocníc v súčasnosti iba snívať.

Vyšetrenie bez čakania za poplatok
Zavádzanie tzv. doplnkových ordinačných hodín by sa nakoniec mohlo obrátiť proti lekárom, ktorí o ne požiadajú. Ak totiž lekár o ne požiada a bude ich mať schválené, bude ich musieť aj dodržiavať. A to môžu zneužívať niektorí neprispôsobiví pacienti, ktorí keď zistia, že poobede sa nečaká, prídu na ambulanciu s „bolesťami brucha“ ako „urgentný prípad“. Ak lekár takéhoto pacienta aj v čase doplnkových ordinačných hodín odmietne, hrozí mu prinajlepšom sťažnosť a prinajhoršom, ak pacienta odmietne a ten zomrie, môže to mať aj trestno-právne dôsledky.

Stanoviť strop poplatku za tieto služby je dobré riešenie. Ale vymýšľať od úradníckeho stola, že v doplnkových ordinačných hodinách by poisťovňa hradila len lieky prípadne laboratórne vyšetrenia, zaváňa protiústavnosťou. Poistenec si platí poistné 24 hodín denne a poisťovňa je zo zákona povinná hradiť jeho zdravotnú starostlivosť 365 dní v roku bez ohľadu na to, u ktorého poskytovateľa ju mal poskytnutú. Argumentovať tým, že doplnkové ordinačné hodiny budú čosi nad rámec pracovnej doby neobstojí, pretože všeobecní lekári majú kapitáciu a špecialisti limity a je úplne jedno, kedy a na čo si tie limity vyčerpajú. Operovať tým, že VšZP v doplnkových ordinačných hodinách nič nepreplatí, lebo je v dlhu, nemá logiku, lebo nad limit špecialistom ani v súčasnosti nepreplatí ani cent.

Absolútne ideálnym riešením by bolo žiadne doplnkové ordinačné hodiny nezavádzať. Ak lekár chce poskytovať služby mimo pracovnej doby, nech si v prípade všeobecného skráti ordinačné hodiny na 35 a v prípade špecialistu na 30 hodín týždenne, čo mu bez problémov odsúhlasí samosprávny kraj.

Zavádzať interval 12 hodín ako minimálnu čakaciu dobu na prednostné vyšetrenie nemá logiku a v praxi sa aj tak dodržiavať nebude.

A ak to chceme mať upratané aj legislatívne, odporúčam novelizovať § 44 zákona č. 577/2004 Z.z. v z n. p. nasledovne:

(1) Poskytovateľ, s ktorým má zdravotná poisťovňa poistenca uzatvorenú zmluvu podľa osobitného predpisu,30) nesmie požadovať v riadnych ordinačných hodinách od poistenca úhradu za zdravotnú starostlivosť, ktorá sa plne uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia podľa tohto zákona.

(2) Poskytovateľ nesmie v riadnych ordinačných hodinách podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením.35)

Týmto  by sa vytvoril priestor na to, aby si lekár mohol slobodne vybrať, kedy mimo pracovnej doby ordinovať bude a kedy nie. Ordinoval by len vtedy, keby mal objednaných pacientov. Iba oni by vedeli, že majú prísť a zabránilo by sa tým zneužívaniu lekárskych služieb tým, ktorí na ne v tom čase nemajú nárok.

Ak už MZ ide o evidenciu, oznámenie týchto hodín samosprávnemu kraju týždeň vopred by nebol problém. Z toho by sa potom podľa výšky poplatku, ktorý by bol tiež oznámený kraju, dalo ľahko vyrátať,  koľko lekár mimo pracovnej doby mohol maximálne zarobiť.

Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
Administrátorov blogov môžete kontaktovať na adrese blog@dennikn.sk.

Aj priestor pre blogerov Denníka N vznikol vďaka vám. Predplaťte si nás a podporte našu snahu o kvalitnú žurnalistiku.

Sme závislí len od vás! Predplaťte si nás

Dnes na DenníkN.sk

Prémiový článok e-mailom
raz týždenne zadarmo!

Jeden z prvých blogerov sme.sk, gastroenterológ, virtuálny medicínsky poradca na www.gastroenterolog.com a konzultant pre gastroenterológiu na www.celiakia.sk a www.edusan.sk Píšem články o medicíne, slovenskom zdravotníctve, hudbe 70-80-tych rokov a bežnom živote.

Blogy

|

Už viac ako 88594 z vás dostáva správy e-mailom