Denník N

Pol miliardový politický biznis so zelenými energiami

O dotáciách na zelené energie, na ktoré sa ročne vynaloží vyše pol miliardy eur z peňazí nás všetkých, sa veľa nehovorí. Opakujúce sa mená oligarchov medzi najväčšími poberateľmi týchto dotácií a zvláštny prístup kompetentných orgánov však naznačujú, že v tejto oblasti sa dejú veci, ktoré by ľudí mali zaujímať.

Ako fungujú dotácie na zelené energie?
Dotácie na zelené energie (a neefektívnu výrobu elektriny z hnedého uhlia) dostáva každá firma či fyzická osoba, ktorá vyrába elektrinu z obnoviteľných zdrojov. Na tieto dotácie sa skladáme my – všetci odberatelia elektrickej energie vo forme takzvanej tarify za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá tvorí skoro 20% cien energií. Tieto dotácie v roku 2017 dosiahnu podľa odhadov 517 600 000 € (1).

Graf 1.: Jednotlivé zložky celkovej cena elektrickej energie pre priemernú domácnosť za rok na západnom Slovensku (2287 kWh; 326,97 €). Sumy uvedené v €, orámovaná položka predstavuje doplatky za zelené energie a podporu uhoľných baní. Položka Odvod znamená Odvod do národného jadrového fondu. Údaje v zátvorkách v legende hovoria o tom, či je položka regulovaná Úradom na reguláciu sieťových odvetví. Zdroj: SPP a Západoslovenská distribučná.

Úrad na reguláciu sieťových (ÚRSO) každoročne stanovuje výkupné ceny jednotlivých energií. Ak teda stanoví, že distribútor musí vykupovať slnečnú energiu za 89 € za megawatthodinu, i keď trhová hodnota elektriny je nižšia, tak tieto zvýšené ceny v konečnom dôsledku zaplatia koncoví odberatelia elektriny. Je teda nutné, aby ÚRSO bolo nezávislé (čo požaduje aj EÚ). Úrad, ktorý by bol prepojený s príjemcami (producentmi energie) by totiž mohol umelo navýšiť ceny za jednotlivé zdroje zelenej energie a tým pádom zvýšiť ceny energii pre bežných občanov, čo by prospelo práve príjemcom doplatkov.

Najväčší poberatelia doplatkov (zdanlivo)
ÚRSO v tomto systéme hrá ešte jednu dôležitú úlohu. Každoročne vydáva správu o príjemcoch týchto doplatkov. Zverejňujú údaje ako napr. názov firmy, doplatok v danom kalendárnom roku a zdroj, z ktorej energiu vyrába. ÚRSO volí vo svojich výpočtoch zvláštnu metodiku. Niektoré firmy sa v rebríčkoch doplatkov objavujú aj niekoľko krát, keďže majú viacero zdrojov energie s právom na doplatok. Takouto firmou je napríklad Mondi SCP, a.s. so šiestimi zdrojmi, pričom štyri z nich sa dostali za rok 2016 do TOP 25.

Tabuľka 1.: Príjemcovia doplatku na základe zdrojov energie za rok 2016. Zdroj: URSO

Spojme teda firmy, ktoré majú viac zdrojov doplatkov dokopy.

Tabuľka 2.: Príjemcovia doplatku na základe názvu firmy za rok 2016. Farebne sú vyznačené spoločnosti, ktoré majú rovnakú vlastnícku štruktúru. Pozn.: Do jedného celku boli spojené aj spoločnosti janom FVE 1, janom FVE 3, janom FVE 4 a janom FVE 5; nakoľko majú totožnú personálnu štruktúru a sídlo firmy. Zdroj: URSO

Mnohé mená najväčších príjemcov sú známe z rôznych politických káuz a konexiami na vládnu stranu
Do čela rebríčku sa po zmene metodiky namiesto SLOV INTEGRA ENERGY, a.s. dostáva Mondi SCP, ktoré čiastočne vlastní papierenský oligarcha Milan Fiľo. Ten ešte začiatkom 90. rokov sprivatizoval podnik SCP – Severoslovenské celulózky a papierne v Ružomberku. Väčšinu akcii získal za približne jednu miliardu korún pod podmienkou v privatizačnej zmluve, že zo 67% podielu akcii nechá 15% zamestnancom (2). To však nikdy neurobil, za čo sa voči nemu doteraz vedú súdne spory (3). Milan Fiľo medzičasom predal 51% podiel SCP rakúskej skupine Mondi, ktorá spoločnosť následne premenovala. Milan Fiľo bol v minulosti spájaný s Robertom Ficom (4). V roku 2015 napríklad vláda schválila investičnú pomoc 600 000 € na výstavbu mosta, ktorý zlepší logistiku medzi Fiľovymi papierňami a Breznom.

Druhou v poradí je SLOVINTEGRA ENERGY, a.s., ktorej vlastníkom je Slavomír Hatina. Slavomír Hatina je privatizér, ktorý sa v 90. rokoch dostal k akciám Slovnaftu v hodnote 6,4 miliardy korún a následne ich predal maďarskému MOL-u. Think-tank MESA 10 označil túto privatizáciu za najväčšiu privatizačnú kauzu v dejinách Slovenska. Hatina má tiež dobré vzťahy s Mikulášom Dzurindom a média ho pravidelne spájajú s Róbertom Ficom.

Treťou spoločnosťou v zozname je TEPLÁREŇ, a.s. Považská Bystrica, ktorej 80% akcionárom bol Ivan Kmotrík prostredníctvom spoločnosti Grafobal. Ten túto spoločnosť predal v roku 2015 britskej skupine Infracapital za 108 mil. €. Kmotrík je známy aj ako majiteľ televízie TA3, ktorá má dlhodobo nadštandardný prístup k SMER-SD (11).

V štvrtej, siedmej, jedenástej, trinástej a šestnástej spoločnosti má 100% akciový podiel firma MH Manažment. MH Manažment je štátnou spoločnosťou, ktorá vznikla začiatkom roku 2016 ako nástupca Fondu národného majetku.

Piatou spoločnosťou je Energy Edge ZC, ktorou primárnou investíciou je výroba preglejok v Žarnovici. Túto spoločnosť vlastní trojica Richard Marko (32%), Maroš Grund (20%) a Ján Šestina (48%). Prví dvaja menovaní sú akcionármi slovenskej firmy ESET, s rovnakými podielmi (12%).

V poradí ôsma a desiata spoločnosť má personálne a vlastnícke prepojenia. Štatutári a dozorná rada sú v oboch spoločnostiach totožní. Čo sa týka vlastníckej štruktúry, podiely na oboch firmách má spoločnosť R GES. Tá vlastní Bioenergy Bardejov zo 100% a Bioenergy Topoľčany z 80%. Spoločnosť R GES má nejasné vlastnícke štruktúry, najďalej sa dá dostať k piatim fyzickým osobám z Prešova a trom rakúskym firmám. Zaujímavý je však aj zvyšný (20%) podiel na spoločnosti Bioenergy Topoľčany. Ten vlastní Slov Invest Holding, ktorý bol v minulosti akcionárom medicínskej siete ProCare, ktorú vlastní skupina Penta.

Deviata a dvadsiata spoločnosť má rovnakého vlastníka – Jána Ďuriana. Ten v roku 2007 kúpil továreň na spracovanie dreva Bukóza. Ján Ďurian sa tiež spomína v spise Gorila ako najväčší sponzor Smeru.

Pätnáste miesto patrí spoločnosti Prvá rozvojová spoločnosť, ktorá figurovala v kauze Cogen West z roku 2012, ktorú odkryl Tom Nicholson (11). Podiely v tejto spoločnosti v minulosti vlastnili spoločnosti Finasist (47,5% – Juraj Široký) a Comenerg (52,5% – Jozef Brhel). Fond národného majetku ešte v roku 2011 vyhodnotil, že v dôsledku nevýhodných a prehnane špecifických zmlúv s touto firmou prišiel štát o približne 2,5 milióna €.

Osemnáste miesto obsadil súčet doplatkov zo štyroch firiem Jána Miškovského. Ten je blízkym spolupracovníkom Jozefa Brhela. Rodiny Brhelovcov a Miškovských mali spoločné podiely v IT firmách Sevitech a DWC Slovakia. Samotný Brhel a Miškovský mali polovičné podiely vo firme Energeo. Podľa niektorých zdrojov bol Ján Miškovský sponzorom kampane Smeru a tiež ochrancom bývalého ministra obrany Jaroslava Bašku (5).

Čo skrýva rebríček  ÚRSO?
Nevýhodou metodiky ÚRSO je, že nedokážeme spojiť všetkých vlastníkov s ich firmami. A to najmä v prípade, že majú úplne rozdielne názvy a ich doplatky sa nedostali v rebríčku najväčších prijímateľov doplatkov vysoko. Modelovým príkladom sú firmy Jána Katrušíka. Jeho firma s najvyššími doplatkami FVE Nový Sad dostala na doplatkoch vyše 1,6 milióna €, a teda sa medzi najväčšie firmy nedostala. Katrušík však podľa finančnej správy vlastní viac než 30 iných firiem (resp. je v nich konateľom), pričom až 18 z nich získava dotácie za zelené energie. Ich doplatky sa zväčša pohybujú okolo 350 – 420 tisíc eur a sú teda v rebríčku nenápadne medzi mnohými ďalšími stredne veľkými firmami. Ak však spočítame doplatky za všetky Katrušíkove firmy, dostaneme sa k sume 13 610 216 €. Toto číslo by bolo tretie najvyššie zo všetkých firiem, iba o 200-tisíc € menej než má druhá SLOVINTEGRA ENERGY. Možno teda tvrdiť, že Katrušík je v skutočnosti jedným z najväčších magnátov doplatkov za zelené energie na celom Slovensku. Toto je fakt, ktorý si ani jedno z médií nevšimlo (12),(13),(14).

Doplatok vyše 13 miliónov eur v 18 firmách, ktoré majú dokopy dvoch zamestnancov
Poďme sa ešte bližšie pozrieť na jeho firmy. Nerátajúc jeho firmu AGIS SK, ktorá sa zaoberá najmä predajom geolokácií (a mala doplatok iba 231-tisíc €), ostatné Katrušíkove firmy majú kumulovaný doplatok niečo vyše 13,4 milióna €. Z týchto 18 firiem majú dve po jednom zamestnancovi, zvyšných 16 nemá ani jedného zamestnanca. Doplatok 13,4 milióna € je teda vytvorený dvoma zamestnancami. Katrušíkove firmy vedia v doplatkoch chodiť – za rok 2015, v ktorom prišlo až 1000 firiem o doplatky kvôli nedostatočným údajom a neprehľadnej zmene zákona (6), o príspevok prišla len jedna z jeho terajších firiem. O samotnom Katrušíkovi sa toho veľa nevie, všetky jeho firmy majú veľmi podobnú personálnu štruktúru a históriu. Väčšinu z nich Katrušík predal ešte v roku 2010, a potom opäť získal v 2015. V tomto medziobdobí mali firmy rôzne predstavenstvá, v ktorých sa však opakovali niektoré mená, ako napr. Tomáš Lysina (7), Gabriel Bázlik (8), Stanislav Fuňa (9)Roman Lunter (10). Títo všetci majú personálne spojenia s firmami už spomínaného oligarchu Jozefa Brhela alebo s jeho rodinou.

V prípade ešte väčšej siete menších firiem (napr. sto firiem po 150-tisíc €, príp. s iným vlastníkom) by takéto prepojenia bolo ešte náročnejšie dohľadať, keďže databáza poberateľov je pomerne rozsiahla (50 strán A4). Je nutné, aby v záujme transparentnosti ÚRSO do ročného zoznamu poberateľov dotácií doplnil aj súčty doplatkov na základe konečného užívateľa výhod firmy, ktorá daný doplatok dostane. Oblasť dotácií, kde je každý rok vyše pol miliardy eur, môže totiž byť až príliš veľmi lákavou oblasťou pre klientelizmus, rodinkárstvo a korupciu.

Namiesto záveru – nový riaditeľ ÚRSO vymenovaný protizákonne?
Jozef Holjenčík, bývalý riaditeľ ÚRSO, bol ešte donedávna považovaný za nedotknuteľného. Začiatkom roka však bol po dvoch kauzách (vysoké ceny elektriny a uniknutá nahrávka rozhovoru s vodármi) odvolaný. Podľa zákona by riaditeľ ÚRSO mal byť odborný a nezávislý (250/2012 Z. z., §7). I keď to druhé sa o Holjenčíkovi veľmi povedať nedalo, nový riaditeľ Ľubomír Jahnátek, ktorý bol ešte donedávna poslancom za SMER-SD, nevyhovuje ani jednej z tejto podmienok. Rovnako tak je jeho expertíza v danej oblasti nedostatočná a nevyhovujúca. Jahnátek ako riaditeľ ÚRSO jednoducho nedosahuje kvality určené zákonom.

Expresná zmena zákona (15), ktorá zobrala prezidentovi možnosť menovať riaditeľa úradu jednoznačne svedčí o tom, že súčasná vláda má obrovský záujem na tom, aby mala ÚRSO absolútne pod kontrolou. Dá sa teda predpokladať, že kauzy ÚRSO zo začiatku tohoto roka neboli poslednými a že podnikatelia s konexiami na vládnu stranu budú aj naďalej veľmi úspešní v oblasti doplatkov. Odborne náročná, neprehľadná a prebyrokratizovaná oblasť, kde sa každý rok prerozdelí pol miliardy eur (a táto čiastka bude v nasledujúcich rokoch iba rásť) z vreciek nás všetkých, je výbornou živnou pôdou pre všetky druhy korupcie.

Teraz najčítanejšie