Policajný štát verzus zdravý rozum v Európe
Slovenská republika, ako je dlhodobo známe, patrí medzi krajiny s najvyšším počtom policajtov v pomere na stotisíc obyvateľov. Slovensko vykazuje podľa údajov Eurostatu nadpriemerný počet policajtov v Európskej únii. Dokonca vo V4 sme bezkonkurenčným lídrom. Viac policajtov majú už len štáty ako Taliansko, Bulharsko, Lotyšsko alebo taký Cyprus. Je to ovplyvnené najmä tým, že v dotknutých krajinách je vyšší nárast kriminality, či celkovej trestnej činnosti. Dokonca Severná Kórea disponuje v tejto štatistike menším počtom policajtov na stotisíc obyvateľov ako Slovenská republika. Ďalej si môžeme predstaviť ako to v takej komunistickej krajine Kim Čong-una (ne)ľahko chodí.
Keďže sme členom Európskej únie a ďalších medzinárodných zoskupení poďme si tento stav rozobrať. Zoberme si Fínsko – krajinu tisícich jazier. S počtom obyvateľov približne 5,4 milióna je v tomto ukazovateli podobné počtu obyvateľov Slovenska. Keď si pozrieme štatistické údaje počtu policajtov zistíme, že máme navrch. Fínsko bolo ešte v 70-tych rokoch minulého storočia prevažne chudobná severská krajina s minimálnymi možnosťami. Následne sa pustila potenciálnou cestou reforiem svojho školského systému, vedeckých inštitúcií a rôznych ďalších reformných a vtedy nepopulárnych krokov. Dlhodobými a systematickými zmenami do týchto oblastí investovala krajina viac verejných financií ako v minulosti. Výsledok? V súčasnosti získava ovocie odvážnych a správnych rozhodnutí z minulosti. Myslím, že minimálne pre Slovensko je vzorom v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a celkového pohľadu na školstvo. Nehovoriac o ich výborných sociálnych a životných podmienkach, ktoré sledujú iné ukazovatele. Spomenuté údaje výstižne poukazujú na rozdiel v prioritách medzi Slovenskom a Fínskom. Z toho vyplýva, že vo Fínsku napríklad nenájdeme na cestách toľko policajných hliadok ako u nás. Hoci ustavične znižujeme nehodovosť s následkom úmrtí na našich cestách, tak v severskej krajine ich nájdeme oveľa menej, s oveľa menším počtom policajných hliadok, a čo je podstatné s oveľa menším dopadom na verejné financie. Okrem toho, rozdelenie verejných výdavkov pomerne jednoznačne naznačuje, že Slovenská republika utráca na Verejný poriadok a bezpečnosť zo svojich verejných financií oveľa viac ako je priemer EÚ a najviac spomedzi všetkých krajín V4. Podľa funkčnej klasifikácie porovnávania verejných výdavkov je na rok 2016 v oblasti Verejného poriadku a bezpečnosti schválená suma viac ako 875 miliónov EUR.
To nie je všetko. Vláda nedávno odsúhlasila zvýšenie počtov policajtov na nasledujúce 3 roky o 2500 miest. Môžeme si len domyslieť, že všetky tieto ochranné opatrenia súvisia s prioritou vlády. Tak ako to môžeme vidieť na ich predvolebných sloganoch a to s bezpečnosťou svojich občanov. Avšak k ďalším navýšeným pracovným miestam treba dokúpiť aj potrebné materiálne a technické zabezpečenie ich príslušníkov. Okaté odhady rezortu vnútra rátajú, že spomenuté navýšenia zoberú zo štátneho rozpočtu okolo 100 miliónov EUR. Skeptici-analytici odhadujú oveľa vyššiu sumu, keďže v oblasti Verejného poriadku a bezpečnosti sa za posledné roky neprestajne zvyšoval a upravoval rozpočet. Ak sa nič rozumné v tomto štáte nestane, tak pokojne o 3 roky bude stotisíc obyvateľov chrániť 460 patriotov. Je to veľa, alebo málo? Bezpečnostní experti, ktorí sa opierajú o reálne skutočnosti a fakty z prostredia ochrany Slovenska pred hrozbami a elimináciou ich dopadov na spoločnosť tvrdia, že Slovenská republika toľko policajtov nepotrebuje. Ministrovi vnútra sa ešte máli. Z pohľadu medzinárodnej bezpečnosti sme na tom relatívne neohrozene, avšak nemožno na isto vyjadriť, že občania sú v bezpečí. Zároveň bezpečnostné prostredie krajiny a občanov by sa dalo zrealizovať aj za menšiu protihodnotu s oveľa vyššou efektivitou bezpečnostných zložiek. Po vzorné príklady stačí zájsť do okolitých krajín, ktoré v tom majú jasno viac ako my. Nezodpovedaná je aj otázka, prečo neposilníme viac spravodajskú službu na rozdiel od plánovaných zvýšení množstva hliadok v uliciach so súčasným 450 na 800 hliadok.
Na druhej strane sa príliš nechávame manipulovať lacnými populistickými výrokmi. Do popredia sa aktuálne dostala otázka: Akým spôsobom vplýva debata o bezpečnosti krajiny na potenciálnych voličov v nastavajúcich parlamentných voľbách? Určite vo veľkej miere. Už pri prvej vlne prílevu migrantov do Európy sa začal boj o priazeň budúceho voliča. Bezpečnosť obyvateľstva je jedna z primárnych funkcií štátu. Štát prostredníctvom vlády a jednotlivých rezortov musí dosiahnuť bezpečnosť a ochranu obyvateľstva. Občan nevedomky sleduje svoj záujem o bezpečie seba a svojich blízkych. Preto nečudo, že podporuje popularitu toho, čo je v dnešnej dobe tak so strachom v médiách a na sociálnych sieťach šírené. Treba rozlišovať od reality a od zavádzajúcich výrokov o našej bezpečnosti. Hľadať príčinu v moslimskej komunite netreba. Klamlivo zavádzať a šíriť hrozby ohľadom prípadných teroristov a nejakých fanatikov so zbraňami v ruke je politicky a ľudsky nezodpovedné. V skutočnom nebezpečenstve sa ocitneme až vtedy, keď sa Európe fakticky otočíme chrbtom. Po nedávnych situáciách už tomu veľa nechýba. Bez ohľadu na to, či to akceptujeme ale nie, Európska únia pre nás predstavuje jediného partnera v týchto zaťažkávajúcich skúškach. Po parlamentných voľbách sa uvidí, či budeme naďalej so strachom a nenávisťou žiť v spoločnosti, alebo sa staneme konečne krajinou uvedomelou, tak ako sa to od riadneho člena Európskej únie očakáva.
