Denník N

Vedcov netreba – budeme mať viac policajtov ako Rusko?

Súčasná vláda si zaumienila ochraňovať nás a našla si na to jednoduchý spôsob. Potrebujeme ďalšie tisíce policajtov za milióny eur. Inteligencia nech sa radšej odsťahuje. Aj o tom je ďalší sociálny balíček.

Únik mozgov 

Fakt, že ročne nám emigrujú tisícky najlepších mozgov do zahraničia je pre vládu potešujúci, kedže zo zahraničia sa nevolí najjednoduchšie. Takto si vláda vytvorila systém ako maximalizovať svoje zisky aj vo voľbách 2016. O opaku ma nevedia presvedčiť ani reklamy na eurofondy, ktoré sú otravnejšie ako cyankáli.

Dobre rozvinutú „známostnú“ ekonomiku tak začína dopĺňať aj „policajný štát“, ktorý po zmene ústavy bude podľa plánov posilnený aj o ďalších pár tisíc policajtov. Pojmy ako „právny štát“ alebo „znalostná ekonomika“, kde je školstvo, veda a vývoj prioritou, sú na dobro pochované s odkazom – ak sa vám to nepáči, tak emigrujte, odíďte alebo buďte ticho. Hlavne nech je ticho. Nech sa môže čerpať a obstarávať.

To, že pri porovnaní má viac policajtov na 1 mil. obyvateľov v Európe len Rusko a Bulharsko, Španielsko, Cyprus, Grécko, Turecko a Srbsko. Tieto krajiny majú väčšinou interný, alebo regionálny problém/krízu. Celkovo má Slovensko najviac policajtov v rámci V4Rusko má viac vedcov a dokonca aj sám prezident proklamuje, že budúcnosť je vo vede. Vie to a proklamuje skoro každá moderná krajina na svete. Tá naša „vláda“ si však dáva za prioritu viac policajtov a úradníkov, a tým aj podporu nevýrobnej a neproduktívnej sfére. Ak Slovensko nebude investovať do vedomostí a ľudského kapitálu, tak ten rýchlo amortizuje a nebude štrukturálne uspôsobený na ekonomiku budúcnosti.

Potemkinovské dedinky

Kroky vlády sú len marketingové a za štyri roky prakticky nedošlo k zlepšeniu situácie v školstve. Takzvaná digitalizácia školstva nie je o tom, že sa deckám sa nakúpia iPady, ale skôr o tom, že sa naučia kriticky rozmýšľať a pracovať s informáciami a nie len memorovať často zastaralé dáta.

Samozrejme máme tu „podporu start-upov“, ktorá dúfajme skončila aj poslednou a veľkolepou technologickou konferenciou. Hlavne, že sa zase verejne „obstaralo“. Problém tejto „fake policy“ je fakt, že štát rozumie podporu start-upov v zvrátenom zmysle. Úradník vyberie, kto je start-up a následne mu „..tram, ta, da, dá“ odpustí daňovú licenciu a možno naleje aj trošku z eurfondového vývaru. To je tak všetko. Vláda si absolútne neuvedomuje, že v dnešnom svete start-upy nemajú problém s financiami (tých je skôr pretlak), ale s naším byrokratickým systémom, „známostnou“ ekonomikou a podnikateľským ekosystémom, ktorému chýbajú vzdelaní, vysokokvalifikovní ľudia a vedci.

Štát by najradšej všetkých tých vedcov a výskumníkov najradšej obliekol do zelenej a dal im vyberať čoraz vyššie pokuty na cestách. Načo živiť učiteľky, výskumíkov a inú inteligenciu, ktorá sa môže náhodou začať búriť. Stačí nakúpiť pár policajných aút, nové glocky a policajný zbor je ošetrený. Inak povedané – oddaný a stabilný volič.

Ekonomika budúcnosti

Ignorujeme fakt, že za 20-30 rokov bude ekonomický systém a pracovný trh radikálne odlišný. Celé hospodárske odvetvia umrú. Dnes pomaly vidíme, že ekonomický systém založený na fosílnych palivách, cemente, železe a kamenných obchodoch umiera. Na druhej strane vzniká post-humánny ekonomický systém založený na internete vecí (internet of things – IoT), veľkých dátach, kompozitných materiáloch, vysokokapacitných batériach, additívnej výrobe – 3D tlačiarne, kvantovej výpočtovej technike, AI prvej a neskôr druhej úrovne, vesmírnych technológiach, bio-technológiach a nano-technológiach.

Podľa štúdie z Oxfordu (2013) je pravdepodobnosť straty pracovných miest z dôvodu digitalizácie v budúcnosti najvyššia v sektore služieb, obchodu, logistike, doprave, priemyselnej výroby a administratívnej práce. Štúdia pojednáva síce o americkom trhu práce, ale trend bude zrejme veľmi podobný aj v iných ekonomikách. S vysokou pravdepodobnosťou zmiznú call-centrá, outsourcing na účtovnícke služby a back-offices. Toto sú aj pracovné miesta, ktoré má dnes vo veľkom napríklad Bratislava či Košice. Na druhej strane sa zvýši dopyt po vedcoch, IT špecialistoch, sestričkách a lekároch. Aj z tohto dôvodu viacero ekonómov, technológov zo Sillicon Valley a futurológov začína hovoriť o nutnosti zavedenia tzv. nepodmieneného základného príjmu (basic income).

Takže namiesto dobiehania ruskej ekonomiky v počte policajtov by budúca vláda a vlády po nej mali skôr dobiehať Fínsko v počte vedcov. Vytvoriť podmienky pre inovatívny ekosystém pre všetky spoločnosti a to nie len pre úradníkom definovaný „start-up“. Tento ekosystém musí fungovať bez byrokracie, s rozumným odvodovým zaťažením a hlavne mať dostatok ľudí orientovaných na technické predmety namiesto „sociálnej práce“. Z tohto dôvodu treba mať radikálne zreformované moderné školstvo, kde natečie viac zdrojov hlavne pre platy top pedagógov, ktorí by nemuseli živoriť alebo utekať do zahraničia.

infografika policajti
Zdroj: World Bank, Eurostat 2013 a Wikipedia

Som rád, že v programe #Siete máme za prioritu práve vedu, školstvo a podporu ekonomickej slobody:

Prajem Vám všetko najlepšie v roku 2016 tak, aby sme z vlastnej krajiny nechceli a nemuseli utekať!

Teraz najčítanejšie

Róbert Auxt

Ekonóm a otec rodiny. Kandidujem za #SIEŤ s číslom 18 v parlamentných voľbách 2016.