Denník N

Politici versus vedci: Dialóg hluchých s nemými?

Courtesy of CEU and Daniel Vegel
Courtesy of CEU and Daniel Vegel

Dôkazmi podložené rozhodovanie o politikách vyžaduje spoluprácu politikov s vedcami.

V ideálnom svete politici rozhodujú o tom, ktoré politiky, postupy a opatrenia sa budú realizovať, na základe poznatkov o ich dopadoch. Aj keď ani v takom prípade nemusia rozhodnúť v prospech spoločnosti, zvyšuje sa šanca, že to tak bude. Tento ideál nam zostáva vzdialený.

To, že politika a prvoplánová snaha vyhrať voľby dominujú v rozhodovaní politikov, nie je prekvapujuce. Chýbajúci dialóg medzi politikmi a vedcami o dopadoch rôznych opatrení na spoločnosť je však znepokojujúci.

Mandátom politikov je totiž zvyšovať všeobecné blaho spoločnosti. To sa dá najlepšie dosiahnuť opatreniami, ktoré preukázateľne a s ohľadom na náklady tento cieľ napĺňajú. Hovoríme tomu dôkazmi podložené rozhodovanie (evidence-based policy making).

Potrebujeme poznať dopady politík

Bez fundovaných poznatkov o dopadoch rôznych opatrení však politici vyberú to najlepšie iba zhodou štastných náhod. Samozrejme, aj v prípade plnej informovanosti o dopadoch môžu politici vybrať opatrenie, ktoré z hodnotenia nevyjde ako víťaz. Nuž, ich je mandát rozhodovať o veciach verejných a oni sa zodpovedajú voličom.

Aj napriek tomu je vždy lepšie poznať dopady zvažovaných opatrení. Zvyšuje to šancu, že aj keď nevyberú celkove najlepšie hodnotené opatrenie, vyberú aspoň najlepšie opatrenie z tých, ktoré napĺňajú ich politické ciele. Tiež by im to umožnilo pripraviť doplňujúce opatrenia, ktoré by zmiernili pripadné negatívne dopady.

Vedci mlčia

Načúvať radám vedeckej obce však u nás nemá tradíciu. A je na to prozaický dôvod: väčšina ľudí sa s vedeckou analýzou ako užitočným vstupom do tvorby politík, postupov a opatrení nestretla. Nestretli sa s ňou, keď drali školské lavice. Nevidia ju v médiách, neoslovuje ich na konferenciách. Ťažko môžeme očakávať, že si na ňu spomenú, keď vstúpia do politiky.

Sprostredkovávať poznatky vedy tvorcom politík je však úlohou vedcov. Najmä tých v spoločenskovedných odboroch, kam hodnotenie dopadov opatrení spadá. Bohužiaľ, až na pár výnimiek hodných uznania, títo ostávajú nemí.

V horšom prípade fabrikujú kompiláty bez analytického prínosu a publikujú ich v obskúrnych časopisoch. V lepšom síce majú zaujímavé výsledky, tie však politikom a spoločnosti vo vhodnej forme nesprostredkujú.

 Ako prelomiť bludný kruh

Toto tango teda tancujú dvaja: hluchý s nemým. Na to, aby sme zfunkčnili dialóg medzi politikmi a vedcami, je potrebné, aby politici začali počúvať a vedci zrozumiteľne komunikovať.

Ako však u politikov vzbudiť záujem o výsledky analýz? V prvom rade, analýzy musia byť kvalitné. Znamená to, že ich výsledky musia byt štatisticky otestované pomocou robustnej metodológie. Dopady opatrení musia byť kvantifikované a kauzálne interpretovateľné. Kvalitatívne štúdie nám zase pomáhajú lepšie pochopiť mechanizmy týchto efektov a ďalšie súvzťažnosti.

Kľúčové je porovnávať dopady opatrení so situáciou, keď by dané opatrenie implementované nebolo. Nestačí sa teda pochváliť, že po absolvovaní rekvalifikačného kurzu si 60 percent účastníkov našlo prácu. Dopad kurzu na zamestnanosť totiž musíme porovnať s tým, aké percento účastníkov by si prácu našlo, ak by sa kurz vôbec nekonal. Bolo by to 58 alebo 30 percent? Alebo dokonca 80 percent, pretože počas kurzu si väčšina účastníkov nemala čas alebo chuť hľadať si prácu?

Pri hodnotení opartrení musíme tiež zohľadniť, ako prebieha výber účastníkov. Pre ilustráciu, jeden organizátor kurzu môže vybrať najschopnejších uchádzačov a dosiahnuť mieru zamestnanosti absolventov 60 percent. Iný organizátor sa sústredí na problematické prípady a dosiahne úspešnosť 30 percent. Dopad kurzu na zamestnanosť absolventov však v druhom prípade môže byť vyšší ako v prvom, ak by bez kurzu najschopnejši uchádzači mali napríklad 50 percentnú šancu sa zamestnať (dopad kurzu 10 percent), zatiaľ čo tí problematickí len 10 percentnú (dopad kurzu 20 percent).

Výsledky analýzy musia byť politikom predostreté v zrozumiteľnej podobe. Je tiež žiadúce, aby analýza obsahovala štúdiu citlivosti výsledkov na rôzne scenáre vývoja a tiež hodnotenie vedľajších dopadov.

Je povzbudivé, že niektoré ministerstvá si vybudovali (financie) a iné budujú (školstvo) vlastné analytické oddelenia. Tie nenahrádzajú dialóg politikov s vedcami, ale disponujú potenciálom takýto dialóg efektívne sprostredkovať.

Spojenci

Len zriedka majú vedci možnosť priameho dialógu s politikmi. Môžu sa však našťastie obrátiť na silných spojencov, na voličov. Tí majú rôzne podoby: sú čitateľmi novín, televíznymi divákmi a poslucháčmi rádií, užívateľmi sociálnych sietí a mnohým iným.

Tí všetci môžu vytvárať tlak na politikov, aby implementovali dokázateľne prospešné opatrenia. Avšak len vtedy, ak im vedci prostredníctvom médií zrozumiteľne sprostredkujú poznatky vedy o dopadoch rôznych opatrení. Učebne a posluchárne poskytujú nenahraditeľnú šancu zoznámiť študentov s vedeckými postupmi hodnotenia dopadov politík a opatrení. Ak ale táto komunikácia nefunguje, voliči zostávajú ľahkou obeťovu manipulácie.

Nezávislosť a etika

Dialóg medzi vedcami a politikmi však môže fungovať, len ak vedecká analýza zostane nezávislá. Nie každy výskumník je vedec. Analytici v konflikte záujmov z definície nestranné analýzy neposkytujú. Ideologicky orientované analýzy, alebo tie fabrikované za účelom podpory politicky preferovaných opatrení (policy-based evidence making), sú slepou uličkou. Rovnako plagiarizmus, manipulácia dát alebo výsledkov, a ďalšie neetické a skresľujúce postupy.

Nezavislý vedec je pripravený prijať robustne podložené výsledky aj vtedy, ak sú v rozpore s jeho vlastnými očakávaniami alebo s očakávaniami politikov či iných zainteresovaných skupín.

Vedecká analýza dopadov opatrení musí byť založená na najnovších poznatkoch a metódach akceptovaných medzinárodnou vedeckou komunitou. To ale znamená, že vedci s ňou musia byť v permanentnom kontakte, najmä prostredníctvom vlastných publikácií v renomovaných medzinárodných odborných časopisoch so striktným lektorským procesom výberu článkov (peer review). Dôležitá je aj účasť na medzinárodných vedeckých projektoch a konferenciách.

Politici potom vo vedcoch spoznajú partnerov, s ktorými stojí za to viesť dialóg o tom, ako viesť Slovensko k inkluzívnej prosperite a vysokej kvalite života. Kontakt s reálnymi problémami spoločnosti a možnosť zmysluplne sa podielať na jej spravovaní zase dodá vedcom nové impulzy a inšpiráciu pre ďalšiu prácu.

 

Martin Kahanec

riaditeľ pre výskum, CELSI

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je neziskový nezávislý výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti.

Teraz najčítanejšie

CELSIblog

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom o trhu práce a jeho inštitúciach, práci a organizáciách, podnikaní v spoločnosti a etnicity a migrácie v rámci ekonomického, sociálneho a politického života v modernej spoločnosti. CELSI je nezávislá nezisková mimovládna organizácia, ktorá sa neviaže na akúkoľvek ideológiu alebo politickú stranu, organizáciu, či vládu.