Politická ekonómia vedy, výskumu a inovácií na Slovensku, jej minulosť a budúcnosť
Čo má byť rozhodujúce v ekonomike inovácií postavených na vedeckom výskume? Je to ponuka, alebo dopyt? Najlepšia je stredná cesta.
Pred niekoľkými týždňami sa objavil na verejnosti, a nemal sa, list predsedu Slovenskej akadémie vied a rektorov slovenských vysokých škôl, ktorí nedostali pridelené peniaze z fondov Európskej únie. Médiá tvrdili, že peniaze dostali len firmy. Nie je to celkom pravda. Peniaze malo dostať aj Centrum vedecko-technických informácií, ktoré je organizáciou financovanou z rozpočtu ministerstva, ale ale aj súkromná Paneurópska vysoká škola. O nich sa neobjavili informácie o tom kde a kto má aké známosti, kto čo hodnotil.
Základnou otázkou vedy a výskumu je však úplne niečo iné. Má záujem o výsledky výskumu určovať ponuka? Znamená to, že by vedci, alebo inštitúcie by mali ponúkať výsledky výskumu za peniaze? To znamená, že by mohli pracovať na základe vytvárania ponuky? Alebo to má byť tak, že vedci budú pracovať podľa dopytu na trhu? Výsledok je niekde v strede.
Vo vedeckom skúmaní existujú rôzne oblasti ako je základný, aplikovaný výskum, ale výskum a vývoj (Research & Development), čo sú aktivity vlády alebo firiem ako súčasť inovačného cyklu. R&D sú vlastne práce zamerané na získanie nových poznatkov, či vedomostí pri vytvorení nového tovaru, alebo technológie. Často sú to práce vyhľadávacieho, experimentálneho charakteru, ktorých cieľom sú inovácie. Dá sa rozdeľovať na fundamentálny (základný) zameraný na nové poznatky a na aplikovaný výskum, v ktorom sa základné poznatky využijú nové poznatky pri riešení nových úloh.
Cieľom výskumu by malo byť to, aby sa premenil na inováciu. Znamená to, že výsledky aplikovaného výskumu by sa mali dať predať. S pojmom inovácia prešiel v v roku 1900 moravský rodák, známy rakúsky a neskôr americký ekonóm Josef Alois Schumpeter
Inovácia ja zavedenie novinky, ktorá zabezpečuje ekonomický rast, tým, že je po nej dopyt. Môže to byť nový, alebo značne zlapšený tovar, sluźba, alebo proces, nová metóda predaja, nový typ riadenia, organizovania zamestnancov, nová organizácia vonkajších vzťahov podnikov.
O vedeckom výskume, vývoji a inováciách sa určite dnes nediskutuje tak, ako to predviedli v uplynulých dňoch politici, poznamenávam všetci politici. Pomáhali im tom pedagógovia, vedci, akademici, ale aj tí ktorí tomu vôbec nerozumejú, ale sa musia za každú cenu vyjadrovať. Aká bude budúcnosť vedy, výskumu a inovácií na Slovensku? Ak bude závisieť len od politikov, tak aj tu môžeme použiť prístup na základe ponuky a dopytu. Budú politici vyhľadávať vedcov, alebo vedci politikov.
Vzťah priemysel – veda je srdcom inovácií. Dobré vzťahy medzi výrobou a vedou sú najefektívnejším spôsobom odovzdávania informácií medzi trhmi a vedeckými inštitúciami, základom stimulácie inovácií. Posledná otázka na záver. Kto lepšie vytvára inovácie? Lepšie sú na tom malé podniky a novovznikajúce firmy.
Joseph Alois Schumpeter v jednej zo svojich kníh napísal, že inovácia je kreatívna deštrukcia. Vo vede výskume na Slovensku je zrejme potrebné celý systém financovania deštruovať a vytvoriť nový systém.
