Politická matematika. Podpis jedného grázla je viac, ako 159 874 voličov.
Skon prvého slovenskího prezidenta Michala Kováča znova otvoril dokorán dvere diskusiám o zrušení Mečiarovych amnestií. Reakcie politikov neprekvapili. Tí istí, ktorí boli za ich zrušenie predtým, sú za ich zrušenie aj teraz, tí, ktorí boli proti kedysi, sú proti ich zrušeniu aj dnes.
Žiadne nové argumenty, žiadne nové protiargumenty. Kým premiér Fico dookola opakuje už únavnú a otrepanú frázu o justičnom bahne v prípade ich zrušenia, iní poukazujú na príklady zo zahraničia, kde amnestie zrušili ústavným zákonom. Chile, Argentína…
Mečiarove amnestie skrývajú v sebe jeden veľmi zaujímavý prvok, ktorým sa odlišujú od bežných amnestií vyhlásených prezidentami, či kráĺmi. Kým účelom tých druhých bolo omilostiť niektoré už dokonané skutky, spáchané jednotlivcami, či skupinou osôb, účelom Mečiarových amnestií bolo zabrániť vyšetreniu trestných činov, ktoré spáchali mocenské štruktúry Slovenskej republiky. Dnes slovenský premiér tvrdí, že amnestie je nemožné rušiť. Jeho právnické „veličiny“, ako napríklad Judr. Číž, horlivo pritakávajú. Nuž, ak by sme išli podľa ich logiky, tak každý diktátor a masový vrah v jednej osobe, by pred blížiacim sa koncom svojej krutovlády mohol amnestovať nielen svojich spolupáchateľov, ale aj seba samého. Rovnako, ako to urobil onoho času Mečiar. Mohli sme tak dlhé roky po skončení 2. svetovej vojny napríklad úctivo zdraviť na ulici Göebbelsa, Himmlera, Göringa a možno aj Hitlera samotného pozdravom: Dobrý deň amnestovaní, ale z pohľadu práva nevinní zločinci.
Absurdné? O nič viac, ako snaha zakrývať zločiny Mečiarovej doby právnym „purizmom“. Ale paradoxne ešte absurdnejšia je situácia, ktorú spôsobila Matovičova zábudlivosť pri pozastavení účinnosti svojej živnosti. O jeho ďalšom pôsobení v parlamente budú možno rozhodovať poslanci v hlasovaní o zbavení poslaneckého mandátu na základe ústavného zákona. Takže Mečiarove amnestie nemožno zrušiť ústavným zákonom, ale zbaviť mandátu poslanca, ktorý dostal od voličov 159 874 preferenčných hlasov, už možno. Zjednoduším to. Podpis grázla, hoc v pozícii zastupujúceho prezidenta pod amnestiu, má na Slovensku väčšiu váhu, ako vôľa 159 874 voličov! Pritom samotná Ústava SR o zániku mandátu poslanca pozná iba dôvody, uvedené v článku 81a :
Mandát poslanca zaniká :
a) uplynutím volebného obdobia,
b) vzdaním sa mandátu,
c) stratou voliteľnosti,
d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky,
e) vznikom nezlučitenosti poda čl. 77 ods. 1,
f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin, a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.
Takže už len kvízová otázka na záver : Čo je viac? Ústava, alebo ústavný zákon?
