Politicky angažované umenie a umenie angažované politikmi – nájdi 5 rozdielov

Euro – témy na Slovensku

Začalo sa nám predsedníctvo Rady EÚ a to treba osláviť náležitým kultúrnym programom. Keďže nemôžem byť vo všetkých 27,5 štátoch EÚ naraz a ešte mám v živej pamäti traumu z tzv. galaprogramu ku Košiciam EHMK 2013, otváračku som tentoraz vynechala. Vtedy v Košiciach bola národu i Európe (náročná cieľovka, viem) predvedená akási lokálna stužková, zaklincúvajúca inak niekoľko veľmi sľubných kultúrnych vložiek prapodivnou moderátorskou dvojicou.

S o to väčšou nádejou si sadám k televízoru v sobotu, 2. júla, dávam si naň detviansku dečku, beriem do ruky valašku a čakám, ako sme sa poučili a aké to bude bombastické.  Vraj ma čaká slávnostný otvárací koncert: Viva Europa – Voices of Europe. V popiske ďalej stojí že pre verejnosť sa predstaví veľký miešaný zbor zložený z umelcov zo všetkých 28 členských krajín EÚ v sprievode symfonického orchestra pod vedením slovenského dirigenta Jozefa Chabroňa, zbormajstra Slovenského filharmonického zboru. Galakoncertu predchádza týždňové sústredenie v Bratislave, počas ktorého umelci naštudujú program špeciálne pre túto príležitosť. Zaznejú nielen známe a menej známe európske melódie, ale aj 24 národných jazykov.

Ako som už spomenula, cieľovka “všetci” dokáže byť mimoriadne zákerná a nejednému dramaturgovi sa prešľap dokáže kruto vypomstiť. To, koľko umelcov z akých krajín kam príde a koľko sa na tom namakajú je nepochybne záslužná produkčná vec, avšak iste mi nemáte za zlé, keď na umeleckom diele hľadám aj iné kvality.

Insitno-retro moderátorské vstupy beriem ako nutné zlo, spokojná, že to snáď nikto neprekladá a nevysiela von, ako vtedy v Košiciach. Prvoplánová dramaturgia zborových “vypaľovačiek” by sa dala fajn posunúť nápaditou scénografiou. Nech pozerám na to z akéhokoľvek uhla vidím len ako si niekto (snáď nie teta Evka) sadol za počítač, do vyhliadača naťukal “the most stereotypical EU pictures free” a urobil z nich v powerpointe slideshow.

Nad Tatrou sa blýska

V momente, keď už si asi desiatykrát neveriacky pretieram oči a oná insitná slajdshow stále beží na mojej verejnoprávnej obrazovke, a popri tom pozerám do kalendára kde sa stále píše rok 2016, začne na obraze čosi šumieť. Pochválim réžiu, za neotrlé experimentálne vložky, naberá to však grády. O chvílu sa vďaka sociálnym médiám dozviem, že koncert prerušila búrka.

„Vyzerá ako Ježiš čo si nesie svoj kríž“, komentuje fotografiu na sociálnej sieti speváčka Shina.

Namiesto zborového zaradila RTVS pohotovo herecký koncert S. Pazmányovej, K. Šafaříkovej, P. Batěka, P. Višňovského a ďalších pod režisérskou taktovkou Róberta Švedu v diele so zaujímavým metaforicko mnohovrstevnatým názvom Miluje nemiluje. Náhoda? Nemyslím si. Filmíku by sa tiež dalo všeličo vytknúť, bol však aspoň autentický, ako sa hovorí “zo života” a dal sa celkom pozerať. Prenesenie námetu Jane Austenovej do súčasnosti minimalizuje riziko pokusov o originálne námety, ktoré končievajú aj v slepých uličkách.

Viva Musica! píše: “Záverečná skladba „Aká si mi krásna“ odznela v podaní zboristov, ktorí pricestovali z celej Európy, pod vedením Jozefa Chabroňa, v interiéroch OC Eurovea. Ďakujeme im za jedinečný zážitok, aj keď sme si to predstavovali trochu inak.” Mne to práve konečne prišlo dobré. Na tamto sa už zrejme nedokázal doslovne pozerať ani pánboh a práve jeho vhodným dramaturgickým zásahom sa z toho stalo neotrlé site-specific súčasné umenie, ktoré, ako sa hovorí “dostalo gule”. Predpokladám, že práve humorom a osobným improvizačným vkladom Chabroňa a zboristov, ktorí na rozdiel od celkovej réžie vyťažili zo situácie najviac.

Miluje? No fakt nemiluje našu kolektívnu verejnú neschopnosť sa normálnym spôsobom kultúrne prezentovať – doma i v zahraničí. Ako hovorí jedna z mnohých definícií “kultúra je to, čo nás oddeľuje od zvierat”. Avšak pokiaľ je to skrátka ozaj čokoľvek, bez akéhokoľvek zamyslenia, tak neviem, ako chceme napríklad implementovať ambiciózny nový slogan brandingu SR: Good idea Slovakia! Toto skôr bol jeden z momentov “no idea Slovakia” o tom, ako dramaturgicky postaviť podujatie pre širšiu kultúrnu verejnosť s témou EÚ. Sorry.

A nápad sa pritom dá pretlačiť aj cez verejné inštitúcie s nízkymi rozpočtami a „skostnatelými štruktúrami“. Ako sa to podarilo napríklad Slovenskému centru dizajnu s pôvodným projektom Hľadanie krásy. Kde boli angažovaní renomovaní Slovenskí umelci Ján Šicko, Michaela Čopíková, či Veronika Obertová za dôstojných podmienok. Tiež v roku 2016.

Foto: Zdenko Hanout