Denník N

Politika (občas) nemá logiku. Zlepší zostrelenie ruskej stíhačky Tureckom vzťahy NATO a Ruska?

Dopredu si dovolím požiadať všetkých prispievajúcich platených, ale aj zopár neplatených ortodoxných  trollov, aby si pri prípadnom prečítaní tohoto blogu ušetrili svoje „intelektuálne“reakcie. Po prvé : Vôbec ich nečítam a po druhé, svet politiky a vojen sa nerozdeľuje na dobrý a zlý, ale na stupňovanie slova nepriateľstvo, absolútne nepriateľstvo a bratstvo v zbrani.

Turecko zostrelilo ruskú stíhačku, ktorá podľa neho narušila turecký vzdušný priestor. Podľa Ruska samozrejme nenarušila. Vráťme sa troška do krátkej minulosti a zistíme, že ruské vojenské lietadlá niekoľkokrát preleteli tureckým územím. Moskva sa to vždy snažila zľahčovať tvrdením, že išlo o omyl, chybu v navigácii a podobne. Rovnako to boli ruskí jastrabi, Putina nevynímajúc, ktorí sa vyhrážali napríklad Dánsku jadrovým útokom, alebo slovami ruského prezidenta : Vývojom zbraní takej generácie, proti ktorej bude akýkoľvek protiraketový dáždnik NATO bezmocný. Rusku v posledných rokoch prechádzali akékoľvek akty agresie bez konkrétnej odozvy svetového spoločenstva. Čečensko, Abcházsko, Južné Osetsko, Ukrajina. Práve Ukrajina sa však stala zrejme nachybnejším Putinovým rozhodnutím v jeho doterajšom vládnutí. V snahe odpútať pozornosť od zhoršujúcej sa ekonomickej situácie a eliminovať až príliš silnejúcu domácu opozíciu, vsadil všetko na jednu kartu. Okupáciu Krymu. To bol však konečne budíček pre krajiny, ktoré nemajú žiadnu náklonnosť pre cárov, doživotných prezidentov, či neobmedzených generálnych tajomníkov. Vražda Borisa Nemcova, vodcu opozície priamo pod oknami Kremľa, bola podľa ich hodnotenia demonštráciou Putinovej straty pre akúkoľvek súdnosť. Vražda cestujúcich v malajzijskom lietadle (pro)ruskými povstalcami bola už len strašidelným budíčkom zo sna, že to s tým Vladimírom Vladimírovičom snáď nebude až také zlé….

Sankcie, ktoré nasledovali, zrazili ruskú extenzívnu ekonomiku, postavenú v zásade len na vývoze surovín na také dno, že by ho nedokázala vyveštiť ani poslankyňa Vaľová zo Smeru.

Ruské angažovanie sa v sýrskom konflikte je dôsledkom viacerých faktorov. Prípadná strata jedinej vojenskej základne v Sýrii, by bola nepochybne vnímaná ako vojenský problém. Ale keďže občanov Ruska vlastný prezident presviedča, že Rusko je znovu neporaziteľná vojenská veľmoc, hrozí mu dôsledok, že napriek neobmedzenej mediálnej propagande mu prestanú pomaličky veriť vlastní obdivovatelia. A Majdan bol tak strašne nedávno…

Krajiny NATO, zatiaĺ v podstate neefektívne bombardujúce pozície vrahov z ISIL-u, potrebujú zase spojenca pre pozemnú operáciu, ktorá musí prísť v krátkom čase.

Takže ete raz stupňovanie : Vojenské nepriateľstvo, absolútne vojenské nepriateľstvo, bratstvo v zbrani!

Ale rovnako treba dodať, že ani prípadný spoločný postup a porážka islamistov nebude znamenať zákonite ono doživotné bratstvo v zbrani!

 

Teraz najčítanejšie