Denník N

Pomáhať a chrániť? Najskôr vás vysmejeme a potom sa spýtame, či to myslíte vážne

O tom, ako polícia pomáha a chráni. Len koho pred kým?

Ak si myslíte, že polícia je tu preto, aby vám pomáhala, či nebodaj vás chránila, vyvediem vás z omylu. V mojom prípade išlo o úplnú banalitu, ktorá nastala pred bufetom vo Vrakuni neskoro v noci. Nejde o ňu samotnú, ale o princíp. Poviete si, možno, že niečo také ani nie je potrebné riešiť – že keď máte nejaký konflikt s „týpkami“ pred bufetom, tak je to váš problém. Asi áno. Ale za mnou sa jeden z tých „týpkov“ rozbehol a jednu mi šupol, len tak spakruky, aby si dokázal, že je silák. Potom som sa odobral z konfliktnej zóny domov, keďže bývam blízko, nijako som mu to neopätoval, ak by ste to mali náhodou na mysli (lebo to bola aj jedna z banálnych policajných otázok, ku ktorým sa dostanem nižšie) . Skôr ma napadlo, že keď takíto ľudia, čo napádajú iných, tu sú, tak nech to skontroluje polícia, keď nás má chrániť a nám pomáhať. Zavolal som teda 158. O tom je vlastne celý tento text, čo nasledovalo po vytočení toho čísla. Najväčší výsmech!
Volal som dvakrát. Najskôr zdvihol pán, ktorý mi po vysvetlení celej situácie nielenže nepomohol, ale ešte sa mi vysmieval, že mu hovorím „bludy“. Že keď mi dohovoríte tie vaše „bludy“, tak vám poviem, ako to je. Bol aj trochu drzý, taký policajný nadriadený štýl, s ktorým musíte na tej linke komunikovať a zrejme aj počítať, keď už sa dovoláte, ale to ponechám bokom. Bral som to ako neúspešný pokus, ktorý sa dá napraviť.
Volal som teda druhýkrát. Zdvihla to dáma, ktorá (ako povedala) nevedela, že som sa bavil s kolegom, ale odpovede mala rovnaké. Len uvážte tie neuveriteľne hlúpe policajné otázky: „Viete popísať toho, kto vás napadol? Ako vyzeral? Vrátili ste mu to? Keď tam prídeme, ako ho nájdeme? Volali ste si aj záchranku, alebo nie? To by mohol aj on povedať, že ste ho vy napadli! Čo si myslíte, že keď nám niekto takto zavolá, hneď to budeme riešiť?“
Jediné, o čo mi išlo, bolo, aby sa policajná hliadka, ktorá sa mimochodom pravidelne premáva pod naším domom, blízko od inkriminovaného bufetu, zastavila práve teraz a práve tam. „Že čo? On povie, že vás nenapadol, a čo my máme viac robiť? Čo keby to bolo naopak a on zavolá políciu na vás?“ Táto otázka ma naozaj šokovala. Polícia, ktorá tu má byť pre to, aby nám pomáhala a nás chránila, ma ešte obviní, že je to celé naopak! Hotový Bulgakov!
Ešte v telefóne, vediac moje celé meno (ktoré si predtým vypýtala), sa mi príslušníčka vysmeje, že čo to vôbec riešim, že oni tu nie sú na to, aby preverovali nejaké banálne konflikty. Ponúkla mi typicky „policajné“ riešenie: že mi pošle hliadku a že môžeme to potom riešiť s konkrétnym človekom (ak tam ešte je), samozrejme v mojej prítomnosti. Absurdné.
Tento článok je pre tých, ktorí by si naivne mysleli, že naša polícia im pomôže, keď sú v núdzi. Iste, na políciu sa neradi obraciame, a keď už voláme na tiesňovú linku, zrejme na to máme dôvod. Ja som mal, napadol ma nepríčetný človek pri bufete vo Vrakuni, ťažko povedať, či tam bol ešte po tom siahodlhom telefonáte s políciou. Ale posolstvo je jasné: ak tu má byť polícia pre nás, tak by som si prosil iný prístup. Ani výsmech na telefónnej linke nie je úplne to, čo by som si od takejto služby predstavoval. Prvý kolega mi celý čas hovoril, že mu rozprávam „bludy“, kolegyňa (ktorá povedala, že kolegu som nepočula, ale dobre vám povedal) len nástojčivo zdôrazňovala, že ako si to ja predstavujem, že niekoho pred konkrétnym bufetom na konkrétnej adrese budú kontrorolovať len za to, že ja im nahlásim, že ma napadol.
Kašľať na banálne napadnutie niekde pri bufete na periférii. Ide o pricíp. Je zaujímavé, že v prípade nahlásenia konkrétnej udalosti a konkrétneho miesta bola oficiálna odpoveď, že veď „môžeme tam poslať hliadku, ale neviem…“, ale v iných veciach je polícia veľmi promptná. Zaujímavé, že ak ide o „námatkovú kontrolu“ niekde v meste, kde si príslušníci jednoznačne vyberajú ľudí štýlom „tohto skontrolujme, má ruksak a slnečné okuliare, vyzerá nezávislácky, určite mu niečo nájdeme“, tam to nevadí. Tam ide všetko rýchlo, netreba čakať, ani nič overovať. Šikanovanie normálnych ľudí políciou ako štátnym orgánom v praxi. Ale keď sa dožadujete poriadku na ich vlastnej linke, vysmejú vás, že veď oni predsa nemôžu násilníkovi povedať, že vás nemá biť, lebo že to by mohol povedať aj on a mohlo by to byť naopak.
Na záver len toľko: keď sa vám deje nespravodlivosť, na políciu sa nespoliehajte. Na linke vás vysmejú a ešte aj obvinia, či si to celé náhodou nevymýšľate.
A možno je to aj zábava, robiť na policajnej telefonickej linke! Povedať ľuďom, ktorí sa domáhajú riešenia svojej situácie, že polícia vlastne nič nemôže a či ste si to vlastne nespôsobili sami. Len, vynárajú sa smutné paralely – mňa napadol agresívny človek pri stánku s občerstvením a polícia sa mi vysmiala. Ale v minulosti tu boli iné prípady, ktoré si pamätáme. Ani pri vražde Daniela Tupého polícia nič nespravila. Nechcem si osobovať právo brať jeho tragédiu do môjho príkladu, ale súvislosť je jednoznačná: táto polícia, ktorá sa mi vysmeje na telefonickej linke, nás má chrániť? Toto je tá polícia, ktorá je štátom zriadená a nami platená, že keď sa dožadujete pomoci, tak vás pán/pani na telefonickej linke vysmeje? Teraz išlo o banalitu, ktorá nemala dôsledky. Jedna rana, ktorú mi venoval „týpek“ pri bufete, len tak, lebo som sa mu nepáčil. Ale kto môže byť ďalší? Aká ďalšia banalita môže vyústiť do tragédie? A polícia sa vám na svojich telefonických linkách môže vysmiať, že oni vám nemôžu nijak pomôcť a či to celé nebolo naopak. Prial by som si pri iných situáciách, aby bola polícia taká zdržalnivá. Napríklad, že vás nemôže len tak otravovať na ulici a kontrolovať, či náhodou „nemáte so sebou drogy“. Možno by stálo za zváženie, či by nebolo dobré, aby polícia bola viac na strane obyčajných ľudí. Nielen bezvýznamne šikanovať človeka s dredmi, ale snažiť sa pomôcť, keď o to ľudia naozaj žiadajú. Keď ide o napadnutie, ublíženie, niečo násilné. Prajem jej teda, aby mala len také prípady. Aby bolo všetko na Slovensku také ružové, že jediná vec, o ktorú by sa mala polícia starať, by boli priaznivci rastafariánskeho života. Tí sú zrejme taká hrozba, že keď na nich zavoláte policajtov, tak prídu, hneď to budú riešiť a hlavne vás nevysmejú do telefónu.

Teraz najčítanejšie