„Pomáhať znamená rozumieť“
je výrok môjho učiteľa profesora Zdeňka Matějčeka, ktorý ho hovorieval v závere svojho života, keď jeho životná a odborná skúsenosť mala esenciálnu podobu.
Rád sa zaoberám touto myšlienkou a rozvíjam ju, rád hľadám jej praktickú aplikáciu, používam ju ako overovaciu mriežku na to, čo robím sám alebo ľudia okolo. Prosto som si ju adoptoval.
Niečo konkretizovanejšie k tejto téze som zatiaľ od samotného profesora Matějčeka nenašiel. Tak sa s touto tézou hrám, rozvíjam ju, hľadám jej uplatnenia a podoby v živote, čo robím rád, drží ma to už dlho a stále viac a viac mi to dáva zmysel.
Rozumeniu rozumiem zatiaľ tak, že pre dobré pomáhanie je dobré snažiť sa rozumieť sebe, rozumieť potrebám a špecifikám adresnej osoby a rozumieť kontextu, procesom, rolám, možnostiam a systémom, ktoré s danou témou a osobou súvisia.
Teda, ak chcem naozaj pomôcť napríklad človeku bez domova, tak by som sa mal snažiť rozumieť, ako vzniká bezdomovectvo, čo taký človek prežíva, aké sú objektívne okolnosti a pod. Moji priatelia, ktorí sa ľuďom bez domova venujú profesionálne denno denne, stále prichádzajú na niečo nové.
No a rozumieť sebe samému? Poznať svoje silné a slabé stránky, mať ich pomenované, to je „zábava“ na celý život a aj keď to robí človek zámerne a dlhodobo, tak vie sám seba slušne zaskočiť.
Pomáhaniu rozumiem zatiaľ tak, že existujú nasledujúce možnosti: nepomáhanie, páchanie pomoci, praktické pomáhanie teda charita a pomáhanie na dlhodobej báze s osobným záväzkom a intencionalitou.
Nepomáhaním rozumiem v skutočnosti vedomé páchanie zla, pretože zlo je definované ako absencia dobra. Páchanie dobra je medvedia služba – keď človek žije v predstave, že pomáha, ale v skutočnosti dokonca zhoršuje situáciu pomáhanému a on sám si udržuje dobrý pocit z domnelej pomoci.
Napríklad vydávanie polievky a šatstva je tzv. charita, ktorá je nesmierne dôležitá, má svoje miesto v spektre pomáhania, a ak je v danom spektre správne osadená, tak je to pomáhanie s porozumením a vďaka Bohu za všetkých, ktorí to robia.
Pomáhať tak, že sa priebežne snažím rozumieť sebe, pomáhanému, téme a kontextu, má zvyčajne podobu poslania, vízie, má to dlhodobý charakter s osobným záväzkom a zámernosťou.
Stretol som sa u pána profesora Matějčeka s touto myšlienkou aj v otočenom garde, že „rozumieť znamená pomáhať“. Že už samotná snaha o porozumenie niekoho a niečoho je pomocou sebe samému, niekomu druhému a svetu. Keď sa nájde niekto, kto sa snaží porozumieť mne (a stačí len snaha samotná), tak ja mám pocit porozumenia, podpory, a tým pádom pomoci.
Okrem iného, snaha rozumieť ľuďom, veciam a procesom je nesmierne vzrušujúca.
Marek Roháček, sociálny pracovník, Návrat, o.z.
