Denník N

Ponáhľaš? Nestihneš…

Práve som vybiehala do výšin popri Horskom parku. Autíčko si to driapalo podľa svojho gusta a ja som  ležérne kývajúc z pootvoreného okna nasávala teplý vzduch cez svoju epidermis. „Tak predsa si prišla. Jar, vitaj…“

Zabáčam ľavotočivou zákrutou a niečo ma prekvapí. Z vedľajšej cesty vidím periférne čierne plutvy nablýskaného BMW.

„Čože, čože, žraloky neovládajú pravidlá cestnej premávky?“ Opýtala som sa skôr samej seba bez ilúzie, že by mi držiteľ tohto automobilu chcel aj niekedy odpovedať.

Do poslednej chvíle som bola v napätí, či tento pán vodič za tónovanými oknami predsa len akceptuje moju hrubú hlavnú čiaru, ktorej funkčnosť pekne vystihuje aj zákon.

„Tak nakoniec to dal, chalanisko“. Síce s nevôľou, vydedukovanej na základe mikromilimetrov, ktorými sme minuli naše plechy.

Nenechal svoje naštartované ego dlho čakať. A za 1,76 sekundy ma agresívne, 800 kilometrovou rýchlosťou, elegantne predbehol.

„Uf.“

Kým som sa zorientovala v mojom časopriestore už bez prítomnosti veľkej ryby, mala som pred sebou čiernobielu zebru s tromi čakateľmi na presun z ľavého chodníka na ten pravý.

Zastavila som a gestom ruky tým ľudkovcom ukázala, že nech sa páči, prechod je pre vás voľný.

Keď bezpečne prešli, zrazu ma zasa obehol – tentokrát zlatý, obrovský. Porsche kajan a keby mal v názve +M skoro by mi hlavu odhryzol ako ten plaziaci sa tvor. Preskakovací manéver dal za 1,43 sekundy.

Rozum sa mi zastavil, keď som zbadala, ako po pár metroch ten plechový kajman znižuje rýchlosť zvuku na rýchlosť korytnačky. Ako sa pomaly mení na raka a spiatočkou cúva do svojho garážového, luxusného hniezda.

„Chlapče, kam sa tak ponáhľaš????“

Je dobré, pýtať sa. Je dobré, hľadať tie správne odpovede (v sebe). A je dobré, vnímať aj širšie súvislosti navonok prezentujúcej sa agresivity. Je dobré udržať sa nad vecou v pokoji, mieri a nenaliať sa do zbytočnej emócie, ktorá riedi krv v žilách proti hodinovým ručičkám.

Možno i tým sa dá neskôr žralok naviesť do kľudnejších vôd. Kajman na jarným slnkom vyhriaty breh. A ľudská bytosť držiaca volant svojho života, aby sa tak neponáhľala, lebo nakoniec naozaj nič nestihne.

Keď uvidíte na cestách–necestách moju  ešpézetku  BA220JN nemusíte mať žiadne obavy. Naďalej budem slušná. Predvídavá. Pokojná a viac pokorná. S úctou a rešpektom riadiť smer svojho auta.

Možno preto, že mi vzadu v autosedačke sedí malý, veľký učiteľ. 6-ročný, blonďatý chlapček, ktorý všetko vidí. Aj to, čo sa deje za tou ľavotočivou.

…a tak si všetci brázdime tými hlavnými aj vedľajšími. S cieľom bez potrebnej GPS, aby sme už nemali potrebu niekoho predbiehať. Aby sme sa nemuseli nikam ponáhľať. Aby sme proste stihli, čo máme a čo zo srdca chceme…

krokodil

Teraz najčítanejšie

Lenka Hamšíková

Žena, ktorá sa učí byť ženou. Človek, ktorý prijal zodpovednosť do svojich dlaní. Matka, ktorá je žiakom, učňom a učiteľom zároveň. Bytosť, čo verí, padá, dúfa, tvorí, vstáva, mení, hľadá a niekedy aj lieta...