Posledná obeť elektrických zátarás na Železnej opone
Dva dni pred Štedrým dňom v roku 1965 sa pokúsil prekonať elektrické zátarasy na hranici so Západným Nemeckom 18-ročný Břetislav Funiok. Čelom sa dotkol elektrického vodiča s napätím niekoľko kilovoltov, upadol do bezvedomia a na následky zásahu elektrickým prúdom zomrel. Stal sa poslednou obeťou elektrifikovanej sústavy plotov na československom úseku Železnej opony. Práve v tom čase už bol tento nehumánny a životu nebezpečný prvok ochrany štátnej hranice po protestoch zo zahraničia odpájaný.
Břetislav Funiok (* 1. 8. 1947 – † 22. 12. 1965) sa týmto tragickým pokusom o útek zapísal do histórie Železnej opony ako posledná obeť elektrifikovaných plotov v Československu. Hneď potom sa táto forma ochrany štátnej hranice stala minulosťou a pohraničníci si vystačili s modernejším systémom elektronickej signálnej steny s nízkym napätím.
18-ročný mladík sa pešo vydal zo železničnej stanice Aš po trati smerom na Cheb. Potom zišiel z trate, 200 metrov od drôtených zátarás ležal v snehu, pozoroval okolie a vydal sa k plotu. Prvý, signálny plot prekonal, čím spôsobil skrat (a poplach na pohraničnej rote Nový Žďár). Potom sa snažil prejsť druhý, elektrifikovaný plot. Pritom hlavou narazil do vodiča pod vysokým napätím a po zásahu elektrickým prúdom zostal ležať na zemi v bezvedomí. Tu ho našla vyslaná hliadka Pohraničnej stráže. Podľa výpovede vojakov sa mu snažili poskytnúť prvú pomoc a transportovali ho do nemocnice v Aši. Nie je jasné, kedy Břetislav Funiok vlastne zomrel. Je možné, že to bolo ešte na mieste činu.
27. decembra 1965 bolo jeho telo v Karlových Varoch spopolnené a urnu s popolom si odviezli domov jeho rodičia.
Snímka prvého (signálneho) plota, ktorým Břetislav Funiok prešiel
Druhá drôtená prekážka, na ktorej bol mladík usmrtený elektrickým prúdom
Ženijne technická zátarasa na hranici sa skladala z troch plotov, ten prostredný bol pod napätím niekoľko tisíc voltov. Drôtené zátarasy boli budované od roku 1951. Na určitých úsekoch štátnej hranice boli drôtené zátarasy doplnené o mínové polia. Na zriadenie elektrických zátarás vydal rozkaz vtedajší veliteľ Pohraničnej stráže generálmajor Ludvík Hlavačka. Česká verejnosť ho dnes pozná z procesu s príslušníkmi Štátnej bezpečnosti v Uherskom Hradišti, kde Hlavačka pred svojím pôsobením v Pohraničnej stráži pracoval ako vyšetrovateľ ŠtB. Tam zaviedol do vyšetrovania vlastný vynález – topánku s kovovou vložkou, do ktorej sa privádzal elektrický prúd, a takto boli vypočúvané osoby mučené elektrickým prúdom. Po roku 1990 bol Hlavačka v Čechách obvinený, ale zo zdravotných dôvodov sa k súdu nikdy nedostavil a nebol ani nikdy odsúdený. Zomrel v roku 2005 vo veku 94 rokov.
Veliteľ Pohraničnej stráže genmjr. Ludvík Hlavačka (so zástavou) a veliteľ 11. bratislavskej brigády PS mjr. Florian Čambál (kľačiaci)
Za celé obdobie fungovania elektrických zátarás nimi bolo usmrtených 96 narušiteľov štátnej hranice. Na následky úrazu elektrickým prúdom a po výbuchu míny, granátu a trhaviny tiež zahynulo 47 vojakov Pohraničnej stráže.
„Každý má právo opustiť ktorúkoľvek krajinu, aj svoju vlastnú, a vrátiť sa do svojej krajiny.“
(Všeobecná deklarácia ľudských práv, čl. 13, bod 2)
Občanom žijúcim v Československu bola v rokoch 1948-1989 odopieraná jedna zo základných ľudských slobôd. Na hranici neslobody umierali ľudia, ktorí sa snažili svoju slobodu naplniť.
Zdroje a obrázky:
Titulný ilustračný obrázok: Wikimedia Commons
Dokumentace usmrcených na československých státních hranicích 1948−1989
