Posledných 999 slov pred voľbami
A máme to tu znova. V sobotu nás čakajú ďalšie parlamentné voľby s prívlastkom nesmierne dôležité. V skutočnosti dôležité sú každé voľby, avšak teraz si to uvedomujem ešte viac ako doposiaľ. Boj o nerozhodného voliča prebieha do poslednej chvíle a politické strany a hnutia pre to robia očividne maximum. Tentokrát musím uznať, že do toho obetovali nielen mnoho financií, ale aj energie. Rozhodnúť môže každý jeden hlas. Áno aj ten Váš! Nejdem tu radiť koho voliť, ale aspoň ukážem zmysel využitia svojho aktívneho volebného práva hlavne pre tých, ktorí rezignovali o verejný záujem.
Osobne sa parlamentných volieb určite zúčastním. Svojím hlasom logicky podporím región, v ktorom som sa narodil, vyrastal a kde žijem. Budem voliť v prospech blaha a viery regiónu Orava. Ak má mať môj hlas dôležitosť a váhu, tak nech je zužitkovaný pre kandidátov z regiónu severnej časti Slovenska. Som náročný na verejný záujem v prospech Oravy, ktorá potrebuje konečne naplno využiť svoj skrytý potenciál. Minimálne ľudia žijúci v tejto oblasti si to za tie roky zaslúžia. Oravu čaká veľa tvrdej práce. Je nutné dobudovať infraštruktúru, nakopnúť cestovný ruch, prispieť k skvalitneniu verejných služieb a v neposlednom rade dosiahnúť, aby financie zo štátneho rozpočtu alebo z nepotrebnej VÚC zašli ďalej ako len na Kysuce. Najväčším definovaným problémom Oravy je nedostatok poskytovaných kvalitných pracovných miest. Ľudia cestujú až tisíce kilometrov za prácou. Vo väčšine prípadov aj na úkor svojich rodín. Na tomto úseku by ľudia určite uvítali zmenu k lepšiemu. Nevýhodou môže byť odliv mladých ľudí za štúdiom a prácou do zahraničia. Mnoho z nich sa už späť nevráti a potom je to citeľne bádať v spoločenskom a pracovnom prostredí. Pre Oravu je najvyšší čas mať svojho kandidáta, ktorý ju bude dôstojne reprezentovať a všeobecne hájiť záujmy obyvateľstva na celonárodnej úrovni.
Dlhodobo patrím k odporcom „mečiarovského“ jedného volebného obvodu. Do NR SR sa takto ľahko dostávajú aj kandidáti, ktorí nemajú „šajnu“ ako sa žije ľudom v jednotlivých regiónoch Slovenska. Orava nie je výnimkou. Práve kandidáti z menších regiónov a okresov sú diskriminovaní nespravodlivým pomerom zastúpenia v parlamente. Malé regióny prichádzajú o veľké výhody na úkor iných preferovaných oblastí, z ktorých mnoho kandidátov pochádza. V niektorých častiach Slovenska takýchto kandidátov na kandidátnej listine dokonca ani nenájdeme. Voliči potom hľadajú alternatívu, ktorá buď sklame alebo nijakým spôsobom zásadne neovplyvní ich životy. Možno bude úlohou budúcej vlády pozrieť sa bližšie na územno-správne členenie SR a reformovať aj náš archaický a neefektívny volebný systém.
Po tomto volebnom období našej ,,najsociálnejšej‘‘, ,,najdemokratickejšej‘‘ a historicky naj-kauzami zmietanejšej vlády som sa poučil a voličsky dozrel. Bol som čerstvý prvovolič, kedy som urobil z mladíckej nerozvážnosti veľkú chybu a zakrúžkoval stranu súčasnej vlády. Áno aj ja som prispel k tomuto verejnému chaosu. Po štyroch rokoch som si urobil analýzu toho, čo som volil. Zhodnotím to len v skratke aj keď nemusím. Volil som súčasného predsedu Žilinského samosprávneho kraja. Práve kvôli pasivite tu ani nie je veľmi čo rozoberať. Vlastne ako môže niekto stíhať byť poslancom NR SR a zároveň županom? Takýchto prípadov nájdeme krížom-krážom celým Slovenskom. Stačí jedna funkcia, ktorú by mal(i) vykonávať poriadne a plnohodnotne. Myslím si, že keby sa spravil taký (ne)populárny krok a to, že tí, ktorí zastávajú viac verejných funkcií, tak by jednoducho poberali jeden funkčný plat. Zároveň by tým stúpla latka vyššie, pretože do úradov by sa dostávali ľudia viac hodnotovo orientovaní. Zvýšila by sa aj motivácia mladých. Veď kto by išiel vykonávať ďalšiu funkciu a tým pracovať zadarmo? Aj keď tvrdím, že funkčný plat je skôr len takým vreckovým popri všetkých týchto rozšafárených „projektoch“ súčasnej garnitúry. Neverím, že okrem pána prezidenta bude niekto vykonávať verejný post so statusom zrieknutia sa platu v prospech pomoci druhým. Česť výnimkám. Ďalší môj kandidát na odstrel je minister dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. Nuž, aj tento má toho dosť. Od predražených a pochybných tendrov až po nedostavané úseky diaľníc a rýchlostných ciest. Jednoducho potenciál rezortu dopravy zostal nenaplnený, robota nedokončená a v mnohých podobách ani nezačatá.
Spomeniem aj najsympatickejšieho ministra súčasnej vlády a strojcu zaujímavých reforiem v oblasti verejnej správy „alias“ ministra vnútra. Na tohto pána mám asi najťažšie srdce a dostáva moje najhoršie hodnotenie. Stále nerozumiem, prečo vo väčšine krajín Európskej únie funguje štátna správa na vyspelejšej úrovni. Miestami dokonca platí pravidlo, že za málo peňazí veľa muziky. Ďalej naša minimálne celoeurópsky známa polícia sa toto volebné obdobie pretransformovala od politicky neviazanej na politicky riadenú inštitúciu. Za štyri roky nepostúpila a nevyriešila žiadne mediálne známe podnety do úplného konca a nepotrestala žiadnych vinníkov. Verejnosť doteraz nepozná vyriešenie mnohých veľkých káuz. Smutné, ale prečo? Miesta sú teplé a stolička pohodlná, tak prečo by aj…
Haló okolo strašiaka s menom migrant veľmi vtipne znie už po pár minútach premýšľania. Slovenská republika „určite patrí“ k tým krajinám, o ktoré sa ekonomickí migranti bijú. Náš sociálny systém je spravidla dostačujúco vyhovujúci len pre občanov národnostnej menšiny. Otázky bezpečnosti krajiny, hrozby terorizmom a migrantami sa zneužívali súčasnou vládou všade. Občanov sa podarilo vystrašiť a dostať do úzkych. Zbytočne. V skutočnosti ide len o politickú hru, v ktorej je nutné rozlišovať od klamstva a pravdivých faktov. Pravda bola povedaná najmenejkrát. Navyše odkláňať sa dlhodobo od Európy nie je pre malú krajinku akou je Slovensko výhrou. Mám na mysli žalobu proti Rade EÚ. Paradoxom je, že Rade EÚ budeme onedlho predsedať. V tomto SMERE je to veľké mínus ako aj v ďalších poznaných a tu nevyjadrených skutočnostiach. Každý by sa na konci funkčného obdobia mal zodpovedať svojim voličom. Pravda prehrala a vo verejnom živote sa nastolila akási naivita a faloš.
Zostaňme pozitívni a poďme v sobotu voliť, bez ohľadu, či sme v súčasnosti spokojní alebo nie. Určite sa nájde vhodný subjekt, ktorému sa oplatí dať svoj hlas. Práve ten nás bude najbližšie štyri roky zastupovať a hájiť naše záujmy. Aj po tom všetkom, čo sa za posledné roky v krajine udialo, mali by sme mať záujem o veci verejné a nenechať veci ležať len tak. Záleží nám na Slovensku a chceme z neho krajinu, v ktorej šťastní a spokojní obyvatelia budú tvoriť prioritu a základ na ceste do svetlejšej budúcnosti.
