Pošliapané celospoločenské hodnoty
Internetom a sociálnymi sieťami nedávno obehlo video, na ktorom jeden z poslancov NR SR v parlamente ostro kritizoval situáciu ohľadom predraženej Kompy. Uviedol, že tento projekt bol predražený vo výške asi 50 miliónov eur. Verejne poukázal na veľké chyby vládnej strany a upozornil na stranícke dosadzovanie ľudí do dôležitých inštitúcií štátnej správy, z ktorých sa neskôr napríklad uskutočňuje neobjektívna kontrola. Spomenuli sme len jednu kauzu, kde sa neúčelne, nehospodárne a neefektívne vynakladali verejné finančné prostriedky všetkých daňových poplatníkov. Určite ich existuje pomerne viac a ešte k tomu aj rozsiahlejších a závažnejších. Niektoré sa „prekvapivo“ odhalia. Žiaľ, o nejednej takejto skutočnosti sa možno nedozvieme včas, respektíve nikdy nepreniknú na svetlo verejnosti.
Otázkou je PREČO sa tieto rozšafárené „kšeftíky“ robia? Na to bežný človek nedokáže nájsť jasnú odpoveď. V pozadí vidíme len profit nejedného indivídua. Jedno je isté a to, že morálka ľudí upadá. Človek mávne rukou a stráca záujem. Hovorí sa, že aká vláda, takí ľud a celková spoločnosť. Radšej nechcime vedieť akú mienku o nás majú v Bruseli. Vláda jednej politickej strany nás dostáva do obdobia tvrdej komunistickej propagandy. Ovládajú takmer všetky dôležité úrady a verejné inštitúcie. Zlatá éra pre ich politické (ne)rozhadzovanie o peniazoch. Všetky veci sa nám točia okolo peňazí. Logicky, keď niekam peniaze zoberieme, niekde budú chýbať. Áno, chýbajú. V školstve, vede, výskume, zdravotníctve a nemenej v infraštruktúre. Práve vzdelávanie určuje budúcnosť a chod národa. Super, že automobilka Jaguar Land Rover postaví závody pri Nitre, ale nemáme na to byť viac ako montážna dielňa? Tu by sme mohli znova vŕtať v súťaži, či bola transparentná a čo vlastne Briti za to požadujú. Jednoducho, na učiteľov a celkovo školstvo zahanbujúco peniaze nemáme. Nečakajme od systému, aby on potom niečo vrátil k nám. Až v budúcnosti uvidíme tento zanedbaný efekt. Bavíme sa o najdôležitejšom ľudskom kapitáli. Momentálne na Slovensku vyhrávajú krátkozraké opatrenia pred systémovými prvkami. Sociálne balíčky len vyzdvihujú, akým spôsobom sa vláda a ekonomika štátu uberajú. Hoďme ľudom „populistickú“ miliardu namiesto toho, aby sme niečo koncepčne a dlhodobo rozumne plánovali a oni nás za to možno (ne)zvolia. Je to až smiešne ako sa ničí voľná súťaž a zdravé podnikateľské prostredie. Pre porovnanie Švajčiar má na konci mesiaca ešte veľa výplaty. Slovák má na konci výplaty ešte veľa mesiaca a niekoľkonásobne viac vrások na čele. Dokedy chceme ešte takto žiť? Rovnako v zdravotníctve každý týždeň vyskočí minimálne jedna „fraška“. Ľudia si za svoje zdravie platia nemalé finančné prostriedky v podobe odvodov, operačných zákrokov, doplatkov za lieky a podobne. Ďalší potenciálny biznis verejných činiteľov. Zarábať na nevedomosti je teraz v móde. O dopravnej infraštruktúre by to chcelo samostatný blog. Pripravovaný obchvat hlavného mesta už „smrdí“ prinajmenšom dôvodom, prečo by sa mal zrealizovať. O cene radšej ani nepolemizujme. Na diaľnicu do Košíc si veru ešte dlho počkáme. Ďakujme ére komunizmu, ktorá tu vybudovala nejednu fungujúcu sieť pozemných komunikácií. Aj keď tú už je nutné zrekonštruovať. Na Slovensku je mnoho ciest a mostov v havaríjnom stave. Verme, že kým sa dočkajú obnovy, tak dovtedy sa nikomu nič nestane.
Všetky spomenuté oblasti úzko súvisia s našimi životmi, rodinami, profesiami, šťastím a smerovaním. Nejdeme robiť politickú kampaň, ale niečo sa zmeniť musí lebo donekonečna sa tolerovať všetko nedá. Trpezlivosť nám dávno došla a motivácia upadá. V marci máme ďalšiu možnosť ukázať ako si predstavujeme svoju vlastnú budúcnosť v štáte, ktorý nosíme v srdci. Buďme nároční na politikov, na krajinu a dajme najavo svoj verejný záujem. Výsledok volieb nám názorne ukáže akí sme uvedomelí národ. Teraz môžeme do toho vniesť minimálne pozitívnu energiu a odľahčiť sa od všetkých týchto verejných prehreškov.
