Denník N

Pošpiní autorova pochybná morálka umelecké dielo?

Dokážeme oddeliť autora od diela alebo žije dielo vlastným životom bez ohľadu na autora?
Dokážeme oddeliť autora od diela alebo žije dielo vlastným životom bez ohľadu na autora?

Pri jednom rozhovore som sa známeho spýtal, či videl Lásku a smrť od Woodyho Allena. Takmer okamžite mi odpovedal, že nie a že od niekoho ako je Woody Allen ani nič vidieť nechce. Celkom ma zarazil a vravím mu, že ja si dokážem užiť Carravagiove obrazy aj keď som počul, že bol poriadne zavrhnutiahodná ľudská bytosť. Navyše, s antickými filozofmi by som si aj z hygienických príčin takisto ruku nepodal, ale ich písačky mám. Vytiahol časový argument a tým sa debata skončila. Táto otázka mi však príde zaujímavá a v nasledujúcich riadkoch sa pokúsim zohľadniť argumenty pre a proti.

V ostatnom roku vyšlo na povrch kopec hollywoodskej špiny. Zistilo sa, že Hollywood je patriarchálnejší ako Kysuce a že Weinstein, Spacey, Louise C. K., Hoffman a mnohí iní sa opakovane dopúšťali sexuálneho obťažovania. Nič nové pod slnkom. Polanski mal tiež svoje problémy a Bill Cosby či už spomínaný Woody Allen takisto. Celkom ma však zarazilo, že sa Spaceyho hlavná postava narýchlo vystrihla z najnovšieho filmu a zahral si ju iný herec a ozývali sa aj hlasy, ktoré chceli, aby Matta Damona pre jeho kritické poznámky vymazali z novej verzie Dannyho jedenástky. Vtedy mi tak napadlo, že zopár pomätencov jednoducho prebralo stalinovské nástroje, ale vravím si, nie, skúsme sa na to pozrieť racionálne, možno v niečom majú pravdu.

Interpretácia v umeleckom diele

Už podľa Eca existuje tzv. empirický čitateľ, ktorý sa jednak výrazne líši od ideálneho čitateľa (teda čitateľa s rovnakými životnými skúsenosťami a poznatkami ako autor) a jednak od čitateľa, ktorý v texte nájde to, čo mu nadiktuje jeho vedomostná základňa. Samozrejme, výslednú interpretáciu ovplyvňuje x ďalších vecí. Známy nám napríklad povie, že sa mu v nejakom filme páčilo medziriadkové vykreslenie postavy ako zarytého technofóba a či chceme, alebo nie, budeme to tam hľadať.

Iste, to platí pre každé umelecké dielo. Ak by som teda predchádzajúci odsek veľmi zjednodušil, v textoch nehľadáme ani tak autora, ako skôr samých seba. Toto hľadanie na jednej strane znamená, že sa stotožňujeme s niektorými myšlienkami v texte, ale nielen to. Často (možno aj častejšie) totiž v texte nachádzame také myšlienky, s ktorými nesúhlasíme a tak sa identifikujeme „zmenšovaním množiny“. Platí známe Huntingtonove „Kto sme, vieme, len ak vieme, kto nie sme, a často len keď vieme, proti komu sme.“

Preto mi príde scestné odmietať autora umeleckého diela len pre jeho morálny profil. Je možné, že o ňom pred dielom ani nič nevieme a vlastne na to ani nemáme dôvod. Pokiaľ však už o jeho morálnom pochybení vieme, domnievam sa, že pokiaľ autor nepretláča svoje pochybenie do daného diela (čo nerobí nikto a my to v diele aj tak nevidíme alebo nehľadáme), dokážeme sa od neho odosobniť. Samozrejme, niekomu to môže robiť problémy a vtedy je prirodzené, že diela takého autora z osobných dôvodov odmietne pozerať – mnohí tak zrejme dopadli hlavne v prípade Cosbyho. Ide však o čisto individuálnu záležitosť.

Čas a peniaze

Tu nemám na mysli jednoduchú rovnicu určenú pre ziskuchtivých politikov. Chcem sa pozrieť na fakt, že s ubehnutým časom sa táto „dilema“ stráca. O tristo rokov si niekto pozrie Allenov film alebo prečíta jeho poviedky bez súčasného kultúrnopolitického koloritu, presne tak, ako sa my teraz neraz pozeráme na renesančných umelcov, ruských literátov či antických filozofov. Ich životy idú (vo väčšine prípadov) do úzadia a nahradzujú sa ich dielami. Aj preto si nezakrývame oči pred spomínanými Carravagiovými obrazmi. Áno, treba brať do úvahy aj kultúrnohistorickú normu daného obdobia, ktorá sa ťažko reflektuje a hodnotí sa skôr zo súčasného pohľadu normy.

S týmto faktorom však úzko súvisia peniaze. Jeden z argumentov proti požívaniu diel morálne pochybných súčasných autorov totiž znie, že sa im nechceme postarať o zisk. Ide o legitímny argument a pristihol som sa, že s ním vlastne súhlasím, lebo by som mohol kúpiť sestriným deckám CD Mira Jaroša, lebo ho majú radi a jeho morálny profil ich nijako neovplyvňuje, ale takisto ho nechcem podporovať. Toto je v konečnom dôsledku teda objektívny dôvod, prečo si nejaké dielo odpustiť. Treba však podčiarknuť, že preháňanie by bola cesta do pekiel, lebo človek si nemôže (a asi ani nemá čas) kontrolovať, či všetci herci, všetky herečky, catering, kameramani a ostatní členovia filmového štábu sú morálne bezúhonní.

Človek apologét

Existuje aj jeden neodškriepiteľný iracionálny faktor. V konečnom dôsledku bude každý človek hodnotiť daného umelca podľa svojho vzťahu k nemu a nebude mať problém si ospravedlniť jedného a zavrhnúť druhého, hoci ich pochybenia môžu byť veľmi podobné. A v podstate to vôbec nevadí, ak sa človek presvedčí, že dotyčný niečo napríklad nespravil, alebo to bolo inak – vlastne mu je jedno, aká je realita, jednoducho ju odignoruje a nijakým spôsobom ho teda nemusí ovplyvňovať. Inými slovami, môžem byť presvedčený, že s Louisom C.K. to bolo inak (k potenciálnemu zločinu sa teda staviam odmietavo), na jeho dielo teda pozerám so svojím presvedčením. Problém však nepochybne nastáva, ak môj názor na nejaký pochybný morálny čin zmierňuje verejnú mienku o páchateľoch takýchto činov.

Smerom k dielu je teda z tohto uhla pohľadu podstatné to, čo si o jeho autorovi myslím ja ako divák. Iste, znovu podčiarkujem, že smerom k spoločnosti zaujať odmietavý postoj k páchateľom daného priestupku je čosi úplne iné.

Záleží teda aj od osobných preferencií. Uvedomil som si totiž, že ak by sa namiesto Allena v obdobnej konverzácií zo začiatku tohto blogu objavil napríklad Bill Cosby, ktorý mi bol vždy tak trochu ukradnutý, zrejme by som sa nepúšťal do podobného rozhovoru, aj keď v globále by išlo o stále rovnaký fenomén.

Mimochodom, čo by ste spravili, ak by ste si museli vziať liek na smrteľnú chorobu a zistili by ste, že jeho vynálezca bol vrah a násilník?

Záver

Skúsme si zhrnúť napísané:

  1. Interpretácia akéhokoľvek diela nezávisí nevyhnutne od autora,
  2. Čas zakrýva morálne pochybenia autora,
  3. Závisí od miery, do akej si človek pripustí daný prípad.

Správna odpoveď, ako neraz v spoločenských otázkach, zrejme neexistuje. Rád sa však nechám vyviesť z omylu. Jedno je však isté, silou mocou pretláčať akúkoľvek všeobecnú prizmu na konkrétne prípady je hyenizmus. V konečnom dôsledku závisí od formovateľného ľudského morálneho presvedčenia o tom, že jedným alebo druhým spôsobom nekoná zlo. Občas mám však pocit, že sa z moralistického hľadiska ako spoločnosť možno občas až príliš pokúšame „páchať“ dobro. Pričom pritlačiť občas asi treba. S mierou.

Diskusia, verím, bude pokračovať v komentároch.

 

Teraz najčítanejšie