Pozdrav zo Slovenska spolužiakovi z materskej školy.
Ahoj Sveťo!
Tak sa Ti znovu hlásim z krajiny pod Tatrami. Nedávno ma jeden známy presviedčal, aby som bol rovnako hrdý na svoju vlať, ako je on. Keď som sa ho spýtal, aká je veľkosť tejto hrdosti, zneistel, aby vzápätí naširoko rozpažil a mne malo byť jasné, ako nekonečne miluje svoju krajinu. Pripomínal mi rybára, ktorý inému rybárovi tlčie do hlavy kaleráb, akého veľkého chytil kapra. Dosť na mňa gánil, keď som mu oznámil, že jeho odpoveď je vágna a preto to zakončil klasickým „argumentom“ o krásach Slovenska. Ako keby sme na tých krásach mali nejakú zásluhu… Keď mi navyše začal „kvalifikovane“vysvetlovať nebezpečenstvo utečencov pre našu kresťanskú krajinu, musel som našu diskusiu ukončiť. Nie kvôli tomu utečeneckému nebezpečenstvu, ale kvôli „kresťanstvu“ Slovenska. Ja sa totiž nerád rozprávam o fiktívnych témach. To by som mohol začať viesť diskusiu o tom, ako zajtra vyhrám prvú cenu v Športke. A ja pritom vôbec nešportkujem…
S Vierou sme boli na diskusii so študentami gymnázia v Šuranoch, kde som kedysi maturoval. Témou boli samozrejme utečenci a charita v Kambodži. Po stretnutí som bol hrdý, že aj ja som absolventom tejto školy! Zase sa len potvrdilo, že my sa asi nemusíme obávať o budúcnosť, my sa musíme báť súčasnosti.
Dnes v noci, vlastne už ráno, sme sa vrátili s mojou partiou zo Slavónskeho Brodu v Chorvátsku, kam sme niesli humanitárnu pomoc pre utečencov. Tri autá, doplna naložené všetkým, čo tí nešťastníci potrebujú, boli výsledkom zbierky množstva mojich známych, ale predovšetkým neznámych ľudí! Tak som si povedal, že hádam ani my na Slovensku nemusíme zúfať! Musím Ti povedať, že toľko dobrovoľníkov, ako zhromaždili Chorváti, ma šokovalo! Príjemne šokovalo! A na čo som bol najviac pyšný, boli tam aj naši Slováci, aj Vaši Česi.
Inak „kresťanské“ postoje politikov na Slovensku voči utečencom, dosahujú mometálne asi svoj vrchol. Predseda SAS Sulík sa vydal dokonca na prednášku do Nemecka, kam kedysi utiekli(áno, utiekli!) jeho rodičia ako politickí a ekonomickí(áno, aj ekonomickí!) emigranti pred boľševikmi. Hovoril Nemcom o tom, aké nebezpečenstvo predstavujú pre nich utečenci a politika Angely Merkelovej. O tom, aké nebezpečie predstavujú pre Slovensko naši vlastní politici, taktne pomlčal. Karol z našej krčmy ma dokonca presviedčal, že sa Sulík vrátil z Nemecka ako čestný predseda Pegidy. Boh vie, čo je na tom pravdy…
Banskobystrický župan Kotleba vydal nariadenie, ktorým ruší na školách kultúrne podujatia a naopak, „odporúča“ školám organizovať súťaže krásy pre dievčatá. „Chceli by sme týmto spôsobom mladé dievčatá z nášho kraja motivovať, aby sa z nich stali mladé dámy, ktoré sa vedia distingvovane vyjadrovať a zároveň vedia prezentovať svoje nadanie a talent,“ povedala hovorkyňa banskobystrickej žu(m)py Piliarová. Nuž, podľa mňa je to úloha neľahká, ale obdivuhodná a novátorská, lebo vidieť distingvovanú dozorkyňu v koncentračnom tábore, sa dodnes nikomu nepodarilo.
Možno už onedlho vypíše Marian súťaž o najkrašie vyšívaný hákový kríž, alebo o najlepšie ušitú gardistickú uniformu. Veď s ľudovou tvorivosťou máme na Slovensku prehojné skúsenosti.
Milý Sveťo!
Pre dnešok sa s Tebou lúčim. Odovzdaj môj pozdrav chalanom, ktorí zavesili obrovské červené trenírky-dinamovky ako Milošov symbol na pražskom Hrade. Tá recesistická skupina Ztohoven má u nás svojich nasledovníkov. Keď začínam čítať úvahy, kto všetko chce kandidovať v našich voľbách, tak som ich nazval Stoho ven. Aj keď sa bojím, že tých sto som dal strašne nízke číslo…
Peter
