Pozor na Čínu!

Pozornosť  Slovenska aj Európy je sústredená na Grécko. Vyjednávanie o gréckom dlhu veľmi pozorne sledujú aj na Ďalekom východe. Hlavným dôvodom je závislosť vyspelých ekonomík tohto regiónu, či už japonskej, juhokórejskej či čínskej, na exporte, kde najväčší jednotný trh sveta – Európska únia a eurozóna – prirodzene dominujú. V posledných dňoch však práve odtiaľto, z Číny, prichádzajú oveľa znepokojivejšie informácie, ako zo Stredomoria. A svet si ich začína čoraz pozornejšie všímať.

Od polovice júna zažívajú obe čínske burzy v Šanghaji aj Shen-zene doslova strmý pád. Šanghajský burzový index sa k dnešnému dňu zatiaľ prepadol o zhruba tretinu a shen-zhenský o 40 percent.  Len v Šanghaji sa tak z trhu „vyparilo“ 3,2 bilióna dolárov. Len na pripomenutie, celkové dlhy Grécka dosahujú približne 320 mld.eúr.

Komunistická vláda v Pekingu na búrlivé udalosti na burze zareagovala prvý júlový víkend. Rozhodla o mimoriadnom a urýchlenom kapitálovom posilnení špeciálnej zabezpečovacej spoločnosti China Securities Finance Corporation (CSFC). Tá už roky obom burzám slúži práve na elimináciu prudkých výkyvov kurzov. Peking si myslel, že pre brokerov vyčlenených zhruba 20 mld.dolárov trhy ukľudní a pomôže stabilizovať indexy malých a stredných firiem, ktoré sú najviac postihnuté panikou.  To sa však nestalo a indexy pokračovali v prudkom páde aj tento týždeň.

Vládnuci komunisti sa musia dianím na burzách veľmi intenzívne zaoberať, lebo za posledné dva roky podstatnú časť svojich úspor bežní Číňania vložili práve do nákupu akcií. V dôsledku ich masívneho nákupu sa burzové indexy postupne zvýšili až 2,5-násobne a na trhu sa vytvorila gigantická finančná bublina. A táto bublina začala praskať práve v momente, keď sa začala vyostrovať grécka kríza. Číňania sa obávajú, že problémy z burzy následne zasiahnu celý finančný sektor a ekonomiku, ktorá tento rok už aj tak čelí citeľnému spomaľovaniu rastu. A čínske banky sa boria s narastajúcimi problémami spojenými so zlými úvermi z minulosti.

Stupňujúce sa problémy na burze začínajú vo svete vyvolávať čoraz väčšie otázniky nad skutočným stavom čínskej ekonomiky. Zaznievajú pochybnosti o dôveryhodnosti oficiálnych štatistických údajov, ktoré stále preukazujú sedempercentný nárast hrubého domáceho produktu. Lenže si povedzme otvorene, že komunistická štatistika nikdy nebola nezávislá a osobitne v časoch zhoršujúcej sa ekonomickej situácie podliehala zámerným manipuláciám a skresleniam. Historické skúsenosti bývalých postkomunistických krajín, vrátane Československa či Sovietskeho zväzu, sú bohaté na takéto príklady.

O tom, že čínska ekonomika môže spomaľovať oveľa razantnejšie, ako ukazujú oficiálne čísla z Pekingu, nasvedčujú aj iné údaje, ako burzové indexy. V máji bol zaznamenaný prudký pokles dopytu po zemnom plyne, čo sa odrazilo na prepade importných cien tak na potrubný, ako aj skvapalnený (LNG) plyn. Pokles ceny bol na úrovni 22-24 percent v porovnaní s májom 2014. Je to veľmi podobný údaj, ako v prípade poklesu ceny sibírskeho plynu pre Európu. Preto pokles ceny pre Čínu by mohol byť aspoň čiastočne spôsobený aj poklesom ceny ropy a ropných produktov. Lenže súčasne poklesol aj odbyt plynu, čo sa premietlo do zníženia objemu dovozu hlavne LNG. Katar, hlavný dodávateľ skvapalneného plynu pre Čínu, znížil svoj predaj až o 44 percent a iní dodávatelia, ktorí majú drahšiu komoditu, ako Niger alebo Jemen, úplne z trhu vypadli. Kým v Európe sa nemalá časť plynu používa v tepelnej energetike, v Číne plyn slúži hlavne ako komodita pre priemyselnú výrobu, či už v chemickom priemysle, metalurgii či v ťažkom strojárstve. Preto takýto citeľný pokles odbytu a spotreby sa logicky dá vysvetliť hlavne poklesom dopytu a teda výroby v čínskom priemysle.

Tento týždeň na zlé správy z Číny začali reagovať aj ďalšie trhy v Ázii. Burzové indexy v Japonsku a ďalších vyspelých krajinách regiónu začali tiež farbiť do červena.

Je skutočne paradoxné, že zatiaľ na krízu v Grécku oveľa citlivejšie reagujú trhy v Ázii alebo v Rusku, ako samotná eurozóna.  Určite je to aj vďaka tým opatreniam, ktoré sme spoločne od roku 2011 postupne prijali, a ktoré mnohí slovenskí a európski populisti neustále kritizujú a označujú za zlyhanie Európy pri riešení gréckej krízy.  Pritom od samotného jej začiatku išlo všetkým primárne nie o záchranu ľahkovážnych Grékov, ale o záchranu vlastných peňazí a elimináciu potenciálne obrovských škôd. Preto v Grécku možno stratíme 300 miliárd, ale nie bilióny eúr.

Mnohí neúprosní kritici Bruselu a európskej ekonomiky sa naopak pochvalne doteraz vyjadrovali o tej čínskej alebo ruskej. Máme ich aj na Slovensku dosť a hneď náš južný sused – Maďarsko a jeho premiér Orbán – v tomto patrí medzi najaktívnejších a najviditeľnejších. Ale všetci zabúdajú na jednu skutočnosť, ktorú sú naopak v Ázii, a tých pár rozumných aj v Putinovom Rusku, veľmi dobre uvedomujú: že ich doterajší prudký hospodársky rast bol práve vďaka Európe a povedzme si otvorene, že aj vďaka jej nezodpovednej a neudržateľnej sociálnej politike. Poučenie z Grécka teda určite doľahne aj na nich. A zase bude záležať práve od nás, od našich riešení a rozhodnutí, či si nielen my ale aj oni udržia stabilitu svojej ekonomiky.

Preto naozaj platí, že grécka kríza má a bude mať reálny celosvetový dopad. Spolu s výsledkom rokovaní o iránskom jadrovom programe a ďalším vývojom v Číne a na Ďalekom východe bude mať rozhodujúci dopad na to, či sa svet v tomto roku podarí udržať v zvládnuteľnej miere chaosu.