Pozor! Oranžový klaun má vo voľbách nebezpečne vysoké šance

„Ten človek kandiduje na prezidenta, alebo diktátora?

Bernie Sanders, neúspešný ľavicový súper Hillary Clinton v demokratických primárkach

„Výborný príhovor D. Trumpa! Amerika na prvom mieste! Ukončime vojny! Porazme skorumpované elity! Chráňme naše hranice! Férový obchod! Nepovedal by som to lepšie!“

David Duke, neofašista a bývalý vodca Ku-Klux-Klanu

„Obávam sa, že ľudia si neuvedomujú reálnu možnosť, že sa Trump stane prezidentom. V tejto chvíli to vyzerá na tesné voľby.“

Nate Silver, volebný štatistik a analytik

Pred pár mesiacmi autor tohto blogu nesprávne predpokladal, že „nepriateľská planéta Trump“ počas primárok exploduje. Že jeho chrapúnstvo, arogancia, nadutosť, jedovaté výpady proti ženám, Hispáncom, moslimom a menšinám ho zničia, a že GOP (Grand Old Party, tradičný názov Republikánskej strany) nominuje niekoho „mainstreamovejšieho“, ako Marco Rubio alebo John Kasich.

Mýlil som sa. Roky 2016/2017 vojdú nepochybne do histórie ako obdobie, v ktorom prosperitou a trvalým mierom rozmaznaná a spupná, sociálnymi sieťami a informačným boomom (ruskými trollmi) zneistená a zblbnutá západná verejnosť, bude niekoľkokrát flirtovať s kolektívnou samovraždou… Obdobie, v ktorom sa bude bojovať proti politickej korektnosti a v kurze budú „autentickí politici“ (rozumej nenávistní, hrubí, demagogickí šarlatáni). Obdobie, v ktorom bude „cool“ hlasovať proti „systému“ a za „alternatívu“ (rozumej proti demokracií, za oligarchiu, vládu pevnej ruky, vládu fanatikov, alebo „buranokraciu“ – pojem ktorý používa český politológ B. Doležal). Nič v dejinách nie je nevyhnutné a nemusí nastať žiadna katastrofa. Môže sa ale stať, že Západ dobrovoľne vstúpi do novej epochy, omnoho hnusnejšej a menej slobodnejšej, ako tú, ktorú zažíva od konca WW II (Stredná Európa od roku 1989) až doposiaľ…

Veľký prelom predstavujú voľby prezidenta USA 8. novembra, keďže tieto budú mať masívny dosah na smerovanie Západu. Ostatný týždeň sa konal v Clevelande (štát Ohio) snem republikánov, kde Donald Trump oficiálne akceptoval nomináciu strany na prezidenta. Od tohto momentu sa tak Trump (prezývaný aj oranžový klaun, kvôli častým návštevám solária) stal oficiálnym problémom USA a celej západnej civilizácie. Bežne sa nominačné zjazdy nesú v optimistickej, zjednocujúcej a pozitívnej atmosfére. Cleveland pripomínal nepodarený jarmok plný frenetických potleskov a hysterických pokrikov, paranoje, nenávistných vyhrážok a šibeničnej rétoriky. Samotný Trump neustále omieľal frázy o obnovení americkej veľkosti, zveličoval problémy USA ohľadom ekonomiky, kriminality a imigrácie, hromžil, že krajina je pokraji armagedonu. Hillary Clinton, ktorá ešte nerozchodila dozvuky kauzy, keď ako ministerka zahraničia posielala oficiálne emaily cez svoju privátnu mailovú adresu (priznám sa, že ako pozorovateľ spoza veľkej mláky stále nerozumiem prečo je kauza tak závažná), bola vykreslená ako korupčnícka, podvodníčka, vlastizradkyňa. Trumpov poradca Al Baldasaro sa nechal počuť, že Hillary Clinton by mali zastreliť za vlastizradu („Hillary Clinton should be put in the firing line and shot for treason“). Snemu sa nezúčastnilo viacero významných osobností GOP, vrátane rodiny Bushovcov, Johna MacCaina, Mitt Romneyho, alebo guvernéra Ohia Johna Kasicha. Trump tak v podstate ukradol Republikánsku stranu, zmenil ju na gigantické sanatórium plne fanatikov, polobláznov, oportunistov  a urobil z nej nástroj svojej megalománie a paranoje.

Alarmujúca je však skutočnosť, že Trumpove šance na zvolenie nie sú také nízke, ako by sme si želali. Napriek mizernej forme i obsahu, zlej a chaotickej dramaturgií republikánskeho zjazdu a málo nápaditým príhovorom, je stratégia jasná. Ako uvádza magazín The New Yorker, Trumpov tím sa snaží zopakovať úspešný víťazný recept Richarda Nixona z roku 1968. USA vtedy viedli nepopulárnu vojnu vo Vietname, v uliciach boli študentské protesty a rasové nepokoje. Nixon na zjazde v Miami Beach sľúbil znovunastolenie práva a poriadku a prihováral sa vtedy „tichej väčšine“, prevažne bielych Američanov, frustrovaných politickými elitami. Sľúbil ukončenie vojny, revíziu hospodárskej politiky, pokoj a stabilitu. Kým Nixon povedal: „Prvým predpokladom pokroku je poriadok“, Trump vyslovil vetu: „Kde nie je právo a poriadok, tam nie je prosperita“. Nixon sľúbil, že bude hlasom „veľkej väčšiny Američanov, pokojných obyvateľov ktorí nekričia a nedemonštrujú“ Trump sa zaviazal že „zabezpečí lepší život pre všetkých ignorovaných, zanedbávaných a opustených ľudí naprieč krajinou.“

Miera frustrácie verejnosti v USA je dnes podobná, hoci situácia je objektívne omnoho lepšia, kriminalita dokonca sústavne klesá. Trumpova paranoja a zveličovanie však padá na úrodnú pôdu a mnohí ľudia, ktorých otravuje politická korektnosť, prepojenosť elít a korporácií, alebo imigrácia,  sú ochotní dať mu vo voľbách šancu. Celú situácia vyhrocujú sociálne siete, kde sa Trumpovi prívrženci utvrdzujú vo svojich katastrofických víziách, na ktoré poznajú jediný liek – Donalda Trumpa. Môže sa tak prejaviť fenomén, ktorý zo Slovenska poznáme ako efekt „skrytých Mečiarových voličov“.

Nate Silver, jeden z najznámejších volebných analytikov, správne tipoval víťaza v 49 z 50 štátoch USA v roku 2008, a všetkých 50 štátov Únie v roku 2012. V pondelok, 25. júla zverejnil prieskum, podľa ktorého Trump vedie s 57,5%  hlasov nad Hillary s 42,5% hlasov. Za obzvlášť znepokojivé môžeme považovať výsledky v tzv. „swing states“, teda štátoch kde sú misky váh väčšinou vyrovnané – v Pennsylvánií, Ohiu, alebo na Floride vedie Trump…Ako však Silver upozorňuje, môže ísť o „post-convention boost“ teda vzpruhu, nárast podpory, vychýlenie sympatií bezprostredne po zjazde, keďže kandidát je prirodzene viac na očiach, má väčší priestor v médiách, viac sa o ňom diskutuje (tento týždeň sa koná snem Demokratov vo Philadelphii). Keď sa pomyselné kyvadlo predvolebných nálad ustáli, Hillary by mala zvíťaziť s pohodlným výsledkom 58,2%. ALE…

Netreba síce zbytočne prepadnúť hystérií, veľká opatrnosť je však na mieste. Ako sme uviedli na začiatku príspevku, nálady verejnosti v tomto roku sú nevyspytateľné (viď Brexit, podpora LePenovej, referendum v Holandsku o Ukrajine…). Trumpovo víťazstvo by pritom celkom určite znamenalo priame či nepriame zbúranie, alebo minimálne naštrbenie svetovej geopolitickej architektúry po roku 1945. Vyhráža sa, že USA zvážia vystúpenie zo svetovej obchodnej organizácie (WTO), postaví múr na hraniciach s Mexikom, alebo odštartuje obchodnú vojnu s Čínou. Najdesivejšia je však striktná požiadavka na zvýšenie výdavkov na obranu členských štátov NATO, v opačnom prípade chce oranžový klaun prehodnotiť vojenskú prítomnosť USA v Európe. Táto hrozba pritom ilustruje, aké je nebezpečne, keď sa na dôležité geopolitické otázky, témy ako sloboda, demokracia, bezpečnosť, nazerá výlučne účtovníckou mentalitou na princípe „má dať – dal“.  Podobným výrokom nepochybne tlieskajú v Moskve, Pekingu, alebo Teheráne. Možné prepojenie Trumpovej kampane s ruskými korporáciami pritom dokresľuje celú mozaiku…

Módne požiadavky, aby sa na riadiacich politických postoch presadili outsideri bez predchádzajúcej politickej skúsenosti, „úspešní biznismeni“, prípadne ľudia ktorí „hovoria od srdca“, je jedným zo symptómov krízy demokracie. Svet a Slovensko by napriek všetkým jej nedostatkom potrebovali Hillary, skúsenú, nudnú, priemernú političku z povolania, členku nenávideného establišmentu…