Pozor, táto kniha nie je literatúra a neobsahuje kultivovaný spisovný prejav!

Inak sa mám fajn je podľa prebalu tragikomická mozaika osudu a smerovaní súčasnej slovenskej devy. Je to výber z mailov, ktoré si písali Martina a Tereza počas piatich rokov. Keďže sa obe venujú písaniu scenárov a s textami pracujú, ani ich maily nie sú úplne obyčajné. Riešia v nich to, čo rieši každý- lásku, vzťahy, šťastie, prácu, pocity, depky.

Pôvodný text vznikal časozberne a prešiel viacerými zmenami. „Museli sme tam doplniť vety ako “ po návrate z Bruselu“, alebo “ tak som šla domov“, aby naše príbehy držali nejakú kontinuitu a nespôsobili tomu, kto ten text číta nejaký chaos. Aby sa skrátka orientoval, kde trávime čas. Hlavne ja, lebo počas piatich rokov prechádzam trajektóriou Bratislava- Brusel- Praha,“ hovorí Tereza.

Ako dlho vznikala samotná kniha si už ani jedna z autoriek nepamätá. „Nejakú verziu sme mali napísanú už pred vyše rokom a pol a potom sme do nej postupne ešte dopisovali veci, ktoré sme v knižke chceli mať, alebo ktoré sme zo strachu a zbabelosti zmazali, aby sme ich v trochu umiernenej verzii zase do knižky vrátili,“ hovorí Tereza a Martina dodáva: „Ono to nie je nejako zvlášť podstatné. Najhoršie bolo to prerušované nadšenie, že sa to nedialo v jednom energetickom záťahu, keď sa na tom intenzívne sústredene pracuje a premýšľa, izolovane od ostatných vplyvov. Ale bolo to ťažké zosynchronizovať sa popri ďalšej práci. Nakoniec sme knihu držali v rukách až v deň krstu.“ Okrem Martiny a Terezy na knihe pracovala aj grafička Pavlína Morháčová.

Kniha vyšla s podporou Literárneho fondu a časť peňazí na vydanie si dievčatá vyzbierali cez český portál Startovač, kde fanúšikov upozorňovali: „Nie je to literatúra! A neobsahuje spisovný kultivovaný prejav! Je to veľmi osobné, otvorené písanie, vzišlé z vnútorného pnutia a potreby podeliť sa o smiešno – smutné historky a pocity z nášho každodenného života.“

Startovač im pomohol knihu zviditeľniť. „Potom, keď sme sa rozhodli pre crowdfunding, bolo treba už len nastaviť kampaň tak, aby sa na ňu chytili ľudia a naozaj nám tie peniaze poslali. Samozrejme, chceli sme knihu vydať samy, ale bez podpory tých odvážnych vyše sto ľudí by sa nám to nepodarilo,“ hovorí Tereza.

Prečo neoslovili žiadne vydavateľstvo? K textu mali od začiatku iný vzťah a nechceli, aby im doňho niekto zasahovať. Cieľom bola autenticita. Úplne prvý nápad bolo dokonca vydať to tak, ako maily napísali- bez interpunkcie. Tereza vysvetľuje: „Korešpondencia je ošemetná vec a nie je to štandardný literárny útvar ako román a poviedka. Hlavne vtedy, keď tým debutujete a ste nejaké dve neznáme dievčiny, navyše, poznám veľa ľudí, ktorí takýto literárny útvar neuznávajú a považujú ho za trochu nezmyselný. My sme sa vlastne chceli vyhnúť hocijakým pripomienkam typu ako je možné, že niečo také vydal ten a ten vydavateľ.“

Kniha je veľmi osobná, obsahuje rôzne informácie, ktoré sa týkajú rodín a priateľov oboch autoriek. Ako reagovalo okolie? Martina ešte nevie, keďže kniha vyšla naozaj len nedávno a do distribúcie sa dostáva práve v tomto čase. Terezina rodina má s otváraním súkromia viac skúseností, jej brat Adam Oľha natočil film Nový život, v ktorom mapuje vzťah svojich rodičov, odchod otca a založenie novej rodiny. Tereza hovorí, že jej sestry a mama reagovali veľmi pozitívne. „Moja 92 ročná babička si knižku po troškách číta, ale neviem si predstaviť, čo si v skutočnosti o nej myslí. Môj priateľ Pepa, ktorého tam dosť spomínam, má veľmi rád, keď o ňom píšem a rozprávam historky s ním, takže si viem predstaviť, ako sa pri čítaní bude smiať na tom, aký je v tých historkách vtipný. Mne skutočne blízki ľudia by nemali byť prekvapení, pretože ma poznajú a vedia, že to v tej knižke som skutočne ja. Preto dúfam, že ju prijmú.“

 

Knihu nájdete tu: http://bit.ly/1FOmbhf

 

Autorka pracuje v kníhkupectve Martinus.sk