Denník N

Pozoruhodná krajina

Už vyše roka žijem v krajine, ktorú pozorne sledujem a stále si nie som istá, či snívam, alebo je to realita.

Photo by Bjoern Lauen

Vidím totiž krajinu, kde nedominujú vášne, ale racionálna aktivita zlepšovať život všetkých občanov. Kde je prioritou profesionalita vlády, kvalitná legislatíva a vzorová štátna správa. Kde každé viditeľné prekročenie zákona je bez výnimky potrestané. Kde dodržiavanie prijatých pravidiel je normou pre každého jednotlivca a jeho porušenie má za následok vyhostenie z krajiny. Kde sa denne sťahujú aktívni ľudia z celého sveta, lebo ich víta kvalitné podnikateľské prostredie, ústretové služby, vyšší životný štandard a tolerancia voči inakosti. Kde je takmer nulová kriminalita, ale aj dominantný zmysel pre krásu prejavujúci sa významne vo verejnom priestore a v podpore umenia. Kde sa oceňuje úspech jednotlivca a na problémy sa reaguje riešením, nie zvaľovaním viny na iných. Kde okrem bežných ministerstiev majú aj ministerstvo šťastia, lebo vedia, že hnacím motorom ľudí zlepšovať svet okolo seba je ich vnútorné naplnenie. Ministerstvo zdravotníctva je zároveň ministerstvom prevencie, ministerstvo kultúry aj ministerstvom vedomostí a ministerstvo životného prostredia zároveň ministerstvom pre riešenie klimatických zmien. Táto krajina má aj ministerstvá tolerancie, medzinárodnej spolupráce či ľudských zdrojov a občianstva. A okrem ministerstva školstva aj ministerstvo pre mládež. Tou krajinou sú:

SPOJENÉ ARABSKÉ EMIRÁTY

Tunajšie médiá vysielajúce a píšuce v angličtine (paralelný jazyk s arabčinou) informujú veľmi vecne o dianí v krajine, o krokoch vlády či problémoch, ktoré rieši, a komentárom a názorom čitateľov či poslucháčov sú venované samostatné rubriky a relácie. V popredí nie sú názory jednotlivcov či skupín ako u nás, ale ich konkrétne činy.

Moderátori rozhlasovej stanice Dubai Eye, ktorú denne počúvam, si pozývajú do diskusií odborníkov a ľudí zaoberajúcich sa danou oblasťou, kde ich prevetrávajú otázkami, ktoré môžu dávať aj poslucháči. Diskusie sú často aj niekoľkohodinové, zamerané na konkrétne skúsenosti a argumenty. Nepolitizuje sa tu, rozhodnutia zodpovedných sa nekomentujú, len konkrétne problémy a od zodpovedných sa očakáva ich riešenie. V priebehu pár mesiacov sa objaví legislatívna norma, ktorá daný problém rieši.

V tomto kontexte som si uvedomila, aké únavné a neefektívne sú naše nekonečné verejné diskusie o všetkom a ako prekrývajú našu skutočnú nečinnosť.

Tu má slovo váhu a požíva sa zodpovedne, so všetkými dôsledkami. Keď sme s manželom kupovali športové auto z druhej ruky, prekvapilo nás, že jeho majiteľ nám dal kľúče a povedal, že keď si na ňom pojazdíme, nech mu ho donesieme späť. Podobne, keď som reklamovala škvrnu na ožehlenej košeli, bez akéhokoľvek potvrdenia mi ju podľa sľubu priniesli o pár dní do bytu opratú a vyžehlenú.

Cítiť tu vzájomnú dôveru aj úctu k slovu. Šírenie neoverených správ je dokonca trestné, tak ako aj slovné urážky či urážlivé gestá napr. na adresu vodičov či pokrikovanie po ženách na uliciach a „natískanie“ sa do ich pozornosti, ak si to neprajú. Na jednej strane je obmedzená sloboda prejavu na fakty a kultivovanú debatu, na druhej strane je výsledkom pocit, že všetko okolo vás funguje bez zbytočných slov, ako má a problémy sa reálne riešia. V tejto atmosfére bez nenávisti, urážok a ohováraní sa žije akosi príjemnejšie.

Minulý rok sa napr. častejšie objavovala téma zneužívania domácich pomocníčok najmä z Filipín, vrátane súdnych procesov s ich domácimi, ktoré si z nich urobili svoje otrokyne, zamykali ich a ubližovali im. Dnes už platí legislatíva na ochranu ich práv a reguláciu ich pracovných vzťahov. Jediná v krajinách GCC. Minister vnútra vydal viacjazyčnú brožúru pre robotníkov, ktorá ich informuje o ich právach a povinnostiach s cieľom zvýšiť ich právne vedomie a osobne zabezpečil, aby sa im dostala do rúk.

TUNAJŠIA VLÁDA

Táto krajina si dáva veľké výzvy, až to vyzerá tak, že riešiť ich môžu len naozaj kompetentní a obetaví ľudia. Ak sa rozhodnú znížiť nehodovosť na cestách, tak okamžite: zodpovedný dostane tri mesiace na zavedenie opatrení tak, aby klesla o predpísané percentá. Nepočíta sa však so Supermanom, ale s maximálnym ľudským úsilím. Po troch mesiacoch sa od neho očakáva, že príde s referovaním o tom, čo a ako sa darilo a aké prípadné problémy sa objavili, ktoré treba pomôcť riešiť.

Vyžaduje sa služba občanom, nie mocenské ambície. Ministri zvolávajú medzinárodné konferencie, zaujímajú sa o skúseností najlepších na svete, pozorne počúvajú a inšpirujú sa. Vládne tu kultúra excelentnosti, jasných vízií, kvalitného manažmentu a výchova lídrov. Kvalitný manažment zabezpečuje, že hneď po objavení sa problému je jasné, v čej kompetencii je riešiť ho a tak sa hneď zodpovedne rieši a neprehadzuje ako horúci zemiak z jedného na druhého. Je to výsledok veľmi premyslenej organizácie spoločnosti. Jej súčasťou je aj nové vysokoškolské vzdelanie so štúdiom zameraným na kvalitu vládneho manažmentu. Štátna správa tu funguje veľmi efektívne z administratívnych poplatkov, ktoré pokrývajú väčšinu jej nákladov.

Takmer všetko sa dá vybaviť a zaplatiť elektronicky. Na 26. októbra je vyhlásený deň bez úradníkov na úradoch, aby si ľudia vyskúšali elektronickú smart štátnu správu a začali ju uprednostňovať pred osobnými návštevami. Vybavenie vodičského preukazu mi trvalo 10 minút – bez potreby fotky, kolkov či čakania v nejakom rade v nechutnom prostredí. Stačilo predložiť slovenský vodičák a emirátsky „občiansky preukaz,“ a chvíľku počkať v pohodlnom kresle a kultivovanom prostredí. Oni si sami naskenovali moju fotku aj údaje a o chvíľku mi už úradník s úsmevom a prianím šťastných kilometrov osobne odovzdával nový. K celému úkonu bolo treba len jednu pre nás bizarnú vec – súhlas niekoho zodpovedného s tým, aby mi mohol byť vodičský preukaz vydaný. V mojom prípade manžela, keďže nemám samostatný príjem, v manželovom prípade súhlas jeho zamestnávateľa. Niečo ako osobná slovná záruka, že sa štát môže spoľahnúť.

Všetko začína hlavou štátu – takmer neobmedzeným vládcom emirátu – šejkom. Je to vládca emirátu Dubaj doživotne rozhodujúci o emiráte aj o svojom následovníkovi. Nie je to však povýšenecký frajer ovešaný zlatom, ani dôležito vyzerajúci politik v dokonalom obleku či uniforme. To by táto krajina vyzerala úplne ináč. Jeho výsosť šejk Mohammed bin Rashid al Maktoum, viceprezident a predseda vlády Spojených arabských emirátov a vládca Dubaja – ako znie jeho úplný titul – skôr pripomína filozofa. Nenápadný muž v jednoduchom oblečení, v sandáloch s bosými nohami, so zádumčivým pohľadom.

Photo: newstodaypk.com

Je to básnik, autor niekoľkých básnických zbierok. Vyštudoval vojenskú školu vo Veľkej Británii aj doma a prišiel k záveru, že násilie nemá zmysel a ak sa dá, treba sa mu vyhýbať. Je športovcom – majstrom sveta vo vytrvalostnej jazde na koni, manažérom súkromnej firmy, autorom reformy otvorenej a podnikateľsky zameranej štátnej správy, ktorá priniesla krajine možno aj svetové prvenstvo v efektivite vládnutia.

A vizionár. O svojej vízii krajiny vydáva dokumenty a knihy (napr. My Vision – Challenges in the Race for Excellence) a robí všetko, aby ju naplnil. Zatiaľ sa mu darí. V bežných rozhovoroch som nestretla človeka, ktorý by nechcel v Emirátoch dlhšie zostať. Aj keď nároky sú vysoké, v konečnom dôsledku sa to väčšinou vyplatí. Kvôli budúcnosti alebo kvôli zaujímavým možnostiam tu a teraz.

Vláda, keď ohlasuje svoj vládny program, za najdôležitejšiu úlohu si kladie vlastnú kvalitu a efektivitu a inšpiruje sa pri tom súkromným sektorom. Keď šejk minulý rok v prvý školský deň pri osobnej kontrole štátneho manažmentu nenašiel v čase pracovnej doby v úrade najvyšších úradníkov, na druhý deň sa im verejne poďakoval za ich doterajšie služby a bez akýchkoľvek negatívnych emócií ich poslal do dôchodku. Zaznamenala som k tomu len jediný komentár: Nadriadený musí byť vzorom pre svojich podriadených.

Krajine vládne federálna vláda panovníkov siedmich emirátov. Jednotlivé emiráty sú vlastne akési súkromné firmy s osvieteným manažérom, ktorý formuluje víziu svojho emirátu. Títo vládcovia píšu knihy o svojej vízii, o podstate líderstva, civilizačnom poslaní či histórii svojho národa a robia všetko preto, aby mu boli mravným vzorom a inšpiratívnym príkladom. Ich rodiny pracujú na kultúrnych a humantitných projektoch, na propagácii hodnôt. Víziou vlády je spolupráca štátu so súkromným sektorom, nie vzájomná rivalita. V spoločnosti cítiť celkovo nadšenie a pozitívny pohľad.

Napriek federatívnemu usporiadaniu nevznikajú tu napätia medzi centrálnou vládou a lokálnou. Svojský spôsob vládnutia nadväzuje na pozoruhodnú tradíciu tzv. majlis. Boli to spoločné stretnutia kmeňa na diskusii k rozhodnutiam vládcu. Ten si vždy pozval všetkých, ktorí mali chuť niečo povedať, vypočul si všetky argumenty, uhly pohľadu, radil sa a po starostlivom zvážení argumentov nakoniec prijal rozhodnutie.

Nikto bez prirodzenej autority nemohol byť vládcom. Ani dnes takých niet. Tento model nasledujú dodnes, len okruh rozhodovania nie je celokmeňový, ale vymedzený tými, ktorí k problému majú čo povedať buď ako odborníci, alebo preto, že sa veciam dlhodobo venujú, či majú zaujímavé návrhy. Takže, je tu síce rodinná vláda, ale vždy konfrontovaná s inými rodinnými vládami, keďže ide o federáciu siedmich štátov. Ná základe ich konsenzu prijímajú jednotnú legislatívu pre všetky emiráty, takže potom nepotrebujú riešiť, že niekto rozhodol bez nich za nich.

STÚPANIE NA VRCHOL

Napriek prírodnému bohatstvu, všetky sily Emiráty sústredili do diverzifikácie svojej ekonomiky zbavujúc sa závislosti na jedinom zdroji príjmov – rope. Tú využili na vybudovanie infraštruktúry krajiny pre jej obyvateľov. Úspešne, ale aj tak sa neuspokojujú s dosiahnutým. Majú vyššie ambície: byť inšpiratívnym príkladom pre celý svet. Preto podporujú vzdelávanie mladej generácie, technológie, vrátane alternatívnych zdrojov energie, dizajn, umenie a kultúru, ale aj včelárstvo a udržateľný rozvoj. A najmä inovácie. Tu sa často konajú medzinárodné kongresy zaoberajúce sa všetkými oblasťami života, z ktorých  sú vládou formulované krátkodobé aj dlhodobé vízie napĺňané činmi.

Nezdaňujú príjmy svojich občanov, zdravotné poistenie platia zamestnávatelia, jednotlivec sa môže pripoistiť. Emirát je ako súkromná firma, ktorá ponúka svoje služby a motivuje obyvateľov, aby ich prjímali. Napríklad tým, že svojim občanom platí štúdium na akejkoľvek svetovej univerzite. Na základe rastúceho množstva jeho klientov sa zdá, že sa mu v podnikaní darí. Bohatstvo krajiny zabezpečujú najmä podporou turizmu, obchodu, výroby a výstavby, ktorá má mimoriadny rozsah. Potrpia si aj na charitu, keďže dávanie je jedným zo základných pilierov ich vierovyznania, povinnosťou. Podľa posledného medzinárodného prieskumu obyvatelia tohto regiónu patria medzi najempatickejších na svete, aj keď zároveň patria k tým najbohatším.

https://www.livescience.com/56542-most-empathetic-countries.html

DÔRAZ NA BUDÚCNOSŤ

Top témou je mladá generácia, vzdelanie a inovatívosť. Najmladšia ministerka vlády má 22 rokov a jej úlohou je presadzovať vízie a nápady mladých v krajine.

https://uaecabinet.ae/en/details/cabinet-members/her-excellency-shamma-bint-suhail-faris-al-mazrui

Školská reforma kladie dôraz na angličtinu ako rovnocenný jazyk s arabčinou, na technológie, umenie a mravnú výchovu. Kultúra a umenie sú považované za veľmi dôležité a Emiráty majú víziu stať sa svetovým centrom dizajnu. Minulý rok vyhlásili za rok vzdelania a robili množstvo podporných programov. Napr. pojazdnú knižnicu, ktorá domov doniesla objednanú knihu zadarmo a potom si prišla po ňu. Školy sú moderné presvetlené budovy s kvalitným vybavením. Krajina má takmer dvadsať rôznych kurikúl, z ktorých si môžu rodičia vyberať. Na Slovensku je možné iba jediné. A úspešne overené – waldorfské je obmedzené len na dve už existujúce školy.

Výstavba sa začína premysleným plánom oblasti a vybudovaním infraštruktúry. Myslí sa napr. na také detaily v garážach, ako gumou chránené rohy stĺpov, aby si šoféri neničili autá pri nešikovnom parkovaní či zabáčaní. V kopcovitých spomaľovačoch na cestách sú ukryté dočasné káble dôležité pre stavbu, po jej skončení za jeden deň ich rozoberú bez akéhokoľvek poškodenia cesty. Po havárii a poškodení zvodidla som ho na druhý deň našla opravené. Nákladné autá neničia už urobené obrubníky, pretože k nim vždy vybetónujú nájazdy na staveniská. Miestne samosprávy sú podnikateľské subjekty, ktoré bojujú o zákazníkov, pre pôsobenie firiem pripravujú čo najlepšie podmienky a keď natrafia na problém, riešia ho tak, aby zákazníkovi vyhoveli a získali ho do svojej lokality.

Niekedy sa tu cítim ako v budúcnosti: poletujú tu drony zachraňujúce topiacich sa v mori či vyhľadávajúce znečisťovateľov odpadmi. Pripravuje sa spojenie Dubaja s Abu Dhabi (hlavné mesto Emirátov) hyperloopom a lietajúce taxíky. V uliciach štvrtí sa objavujú pilotné roboty pomáhajúce policajtom. Vznikajú tu umelé ostrovy, kanály, pralesy vonku aj v hoteloch, futuristické stavby. Zástavky sú tu zvyčajne klimatizované. Lietajú tu najmodernejšie lietadlá, kvôli ich poschodovosti stavajú nové terminály.

Krajina bola vybudovaná na púšti. Každá rastlina tu musí byť denne zavlažovaná a množstvo záhradníkov je stále v uliciach a pracuje na jej údržbe. Chcú byť včelárskou krajinou – posledne doviezli z Egypta lietadlo včiel – 60 miliónov. Videla som tu biodynamický obchod a je tu farmárske hnutie a kurzy, ako si pestovať v týchto podmienkach vlastnú zeleninu. V štvrti, kde bývame, sú komunitné záhrady.

V Emirátoch žije vyše stovky národností bez konfliktov, pretože vzájomná tolerancia a akceptácia inakosti je tu posvätná. Každá cirkev a náboženstvo má svoj kostol či chrám, vrátane všetkých kresťanských. Jedinou podmienkou je nešíriť cudziu vieru v krajine. Osobitnou kapitolou sú ženy: majú svoje vozne metra, taxíky, niekde aj parkovacie miesta, posilňovne, vstupné dni na športoviskách, vyhradené dni v reštauráciách na ženské stretnutia. Môžu sa obliekať a zahaľovať podľa vlastného uváženia a tak vedľa seba idú ženy v abayi a v minisukni. Je tu silná podpora ženských organizácií a špičového vzdelávania, aby ženy viac vstupovali do spoločenského života a manažmentu krajiny.

PRAVIDLÁ A VÝZVY

Sú tu aj isté špecifiká, na ktoré môžete z nevedomosti nepríjemne doplatiť. Nevinné privezenie balíčka maku do krajiny vás bude stáť väzenie s následným vyhostením. Podobne je to s pouličným umením. Minulý rok tu francúzsky umelec položil klobúk na chodník a začal hrať. Bol obvinený zo žobrania, ktoré je v tejto krajine zakázané, a vyhostený.

Neexistuje tu ani bezhraničná sloboda tlače, ako sme na ňu zvyknutí v západnej spoločnosti. Verejný priestor je chránený jasnými pravidlami, neprelievajú sa doň osobné vášne a bezbrehé slobodné počínanie. Prísne je tu zakázané a hneď aj postihované šírenie nenávisti a propagandy netolerancie a terorizmu.

Nastavené sú „pravidlá hry,“ a tie treba dodržiavať. Ich porušovanie sa netoleruje nikomu, ani tým pri moci. Vraj za úplatok vládca poslal pred súd aj svojho príbuzného a ten skončil vo väzení. Bola to taká hanba, že úplatkárstvo sa aspoň z verejnosti vytratilo. Arabi si totiž mimoriadne potrpia na česť a dobré meno, dokonca aj za cenu občasného prispôsobovania si štatistík v regióne. Keďže niet asi ľudskej spoločnosti bez úplatkov, aj tu sa to skryte deje. Na druhej strane, problémy sa riešia promptne legistatívnou úpravou.

Veľmi nekultúrne je tu šoférovanie, kde akoby nebolo vedomia toho druhého, len sebecké zameranie na vlastný cieľ. Keď dávam prednosť niekomu, kto vyhodí smerovku, tak veľmi dlho trvá, kým sa predo mňa zaradí, lebo neverí vlastným očiam, že ho niekto púšťa pred seba, že ho vidí. Ale nejazdia tu otlčené autá svedčiace o nerešpektovaní cestných pravidiel ako v niektorých iných krajinách. Len sa tu prejavuje dravý egoizmus a túžba presadiť sa. Prevažnú väčšinu krajiny však tvoria prisťahovalci, expatrioti, takže je to skôr obraz nás, cudzinocov.

Chýba tu verejná doprava medzi okrajovými štvrťami mesta, len deti majú školské autobusy a niektoré lokality nie sú navzájom prepojené, preto sa teraz plánujú nové trasy metra (to jazdí bez šoférov) a rieši sa koncept dopravy na obmedzenie áut na cestách, lebo už ani 12-prúdové v špičke nestíhajú.

Právo šaríja sa uplatňuje v rodinnej sfére. Znamená to napríklad, že po smrti manžela žena nededí jeho majetok, len jeho malú časť, pokiaľ to nie je závetom upravené ináč. Väčšina je rozdelená medzi synov. Tradícia dáva mužom výsadné postavenie v rodine, môžu mať niekoľko manželiek. Nič podobné nie je umožnené ženám. Ale podmienkou je, že muž sa musí o všetky hmotne postarať. V podstate, s nadsádzkou možno povedať – právna legalizácia mileniek našich manželov. Je tu však generačný trend, ktorý umožňuje mladým Arabkám vyhlásiť: „No ja by som ho hnala, keby si priviedol ďalšiu manželku!“

Pracovné nasadenie je tu mimoriadne. Na stavbách sa pracuje 6 dni v týždni a nároky sú vysoké vo všetkých profesiách. Krajina je ťahaná víziou vládcov. Ten dubajský to jasne sformuloval:

„They say the sky is the limit for ambition. We say: the sky is only the beginning.“

„Hovorí sa, že obloha je limitom ambícií. My však tvrdíme: obloha je len začiatkom.“ (Mohammed bin Rashid al Maktoum, z knihy Flashes of Wisdom)

Krajina bez daňových poplatkov priťahuje ambicióznych ľudí z celého sveta. Ale viac než konkurenciu tu cítite túžbu po excelentnosti. Šejk Mohammed nenecháva nikoho na pochybách:

Have a big dream. Forster it with a strong will and live it every day. This is how you grow the passion of becoming outstanding.

“Maj veľký sen. Posilňuj ho silnou vôľou a ži ho každý deň. To je spôsob, ako si vypestovať vášeň byť výnimočným.“

Photo: loymachedo.com

Teraz najčítanejšie