PPP projekt univerzitnej nemocnice je chorý

V spolupráci s INEKO sme pripravili rozsiahlu analýzu projektu novej univerzitnej nemocnice v Bratislave. Ponúkame dôkazy, ktoré svedčia o množstve skreslení v štúdii uskutočniteľnosti v prospech variantu PPP. Nevyjasnené sú však aj závažné otázky okolo výberu polohy nemocnice.

Prečo nie Rázsochám?

Dlho nebolo jasné, prečo sa neuvažuje s výstavbou na Rázsochách, kde sa už nachádza rozostavaná nemocnica, ktorú bude treba skôr či neskôr zbúrať.  Náklady bude musieť štát niesť buď priamo, alebo nepriamo (v nižšej cene za pozemok pri jeho predaji).

Až v apríli 2015 na konferencii organizovanej BSK vyhlásil manažér projektu pán Králik, že na výstavbu v lokalite Rázsochy existujú právne prekážky. Prostredníctvom Nadácie Zastavme Korupciu sme sa teda spýtali, aké sú tie právne prekážky. Na naše prekvapenie však  prišlo zamietnutie odpovede s odôvodnením, že ministerstvo o tom „nemá informácie“.  Zvláštne, keďže LOZ (Lekárske odborové združenie) od ministerstva konkrétnu odpoveď dostalo a našťastie nám ju aj ochotne posunulo.

Vyzývame MZSR aby jednoznačne vyjasnilo aké sú konkrétne dôvody, ktoré bránia výstavbe v lokalite Rázsochy, tak aby ich mohla odborná verejnosť posúdiť. Ak aj existujú právne prekážky, neznamená to predsa automaticky, že sú neprekonateľné. Je nutné urobiť ich právnu analýzu, ktorá zatiaľ urobená nebola (presnejšie MZSR potvrdilo, že o nej „nemá informácie“).

Uvažovaná poloha nemocnice na Patrónke zatiaľ nie je ani len v súlade s územným plánom Bratislavy. Samospráva by nemala dovoliť zmenu územného plánu, pokiaľ nebude jednoznačné, že výstavba na Rázsochách je nemožná, alebo menej výhodná na základe nezávislej analýzy.

Ako je možné, že otázka polohy nemocnice nie je ani po 2 rokoch čo sa na projekte pracuje jednoznačne vyriešená?  Vyhovuje niekomu aby výstavba nemocnice pomaly a tíško smerovala na Patrónku, až pokiaľ ju nebude možné zastaviť? Ak naozaj existujú sporné pozemky, čo spravilo MZSR počas dvoch rokov aby tento problém vyriešilo?

Oceňovanie rizík ako nástroj presadzovania PPP

Kľúčový predpoklad výhodnosti PPP, navýšenie investičných výdavkov verejnej zákazky o 38% v porovnaní s variantom PPP bol urobený na základe spornej interpretácie starej britskej štúdie. Keďže spracovateľ štúdie ako aj MZSR tvrdili, že lepšiu možnosť pre ocenenie rizík nemali, pozreli sme sa ako sú riziká oceňované u britských projektov.

Pre projekty nemocníc a zdravotníckych zariadení je však aktuálny britský benchmark navýšenia investičných výdavkov variantu verejnej zákazky oproti PPP 12% nie 38% (tzv. prenos rizika) . Chybný postup spracovateľa dokazuje aj vzorka 10 PPP projektov, ktorú máme k dispozícii ako aj správa britského kontrolného úradu. Okrem vynechania kroku zníženia hornej hranice rizika, ktorý záväzná metodika jednoznačne prikazuje, je jedným z kľúčových omylov spracovateľa slovenskej štúdie predpoklad, že aj navýšenie investičných výdavkov do podpisu zmluvy so súkromným partnerom je riziko prenesené na súkromný sektor a netreba ho teda ani vyčísľovať.  Ak sa tento postup u nás udomácni, čakajú nás už len samé PPP nemocnice.

Postup spracovateľa štúdie uskutočniteľnosti v praxi znamená nasledovné – ak v priebehu prípravy projektu príde k zmenám/spresneniu požiadaviek kľúčových stakeholderov (univerzita, SAV, BSK…) na projekt, v dôsledku čoho stúpnu plánované investičné výdavky, je to 100% riziko súkromného partnera. Dobrovoľne a rád to všetko zatiahne bez vplyvu na jeho finálnu ponuku .

V tejto súvislosti je nutné poukázať na zaujímavý moment na konferencii BSK, ktorá sa konala takmer rok po dokončení štúdie uskutočniteľnosti. Dekan LF UK vyjadril nespokojnosť kvôli nezahrnutiu univerzity do prípravy projektu univerzitnej nemocnice. Neskoré zahrnutie kľúčových stakeholderov do prípravy projektu je pritom učebnicovou chybou zo základov projektového manažmentu.

Síce sa o platbe za dostupnosť súkromnému investorovi už neuvažuje, MZSR však pripúšťa možnosť kapitálového vkladu zo strany štátu a plánuje znášať riziko zmien legislatívy a regulácie s vplyvom na prevádzku projektu. Čo môže byť vzhľadom k plánovanému zavedeniu DRG (platby za diagnózu) značné riziko dodatočných výdavkov. Finančná záťaž pre verejný sektor teda nadobúda len inú formu, ako sa pôvodne plánovalo.

Neostali sme len u kritiky, pre projekt ponúkame aj veľa odporúčaní, ktoré sa ho snažia vyliečiť. S dostatočným tlakom verejnosti ich bude hádam možné aplikovať. Chceme v prvom rade pomôcť a projekt budeme naďalej sledovať.

Máme toho oveľa viac, kto má záujem, nech si prečíta našu analýzu.