Pravdaže, ja ťa nedám a „kucibere“ zešlahám bičiskom
Z rozpomienok pani Terézie o našom Smolinskom …
Zaujalo ma, že žil a tvoril na Smolinskom a vari i každá jeho prečítaná báseň
preto publikoval som na blogu Denníka N a to v posledný januárový deň …
príspevok o prvom slovenskom lyrickom erotickom básnikovi
a súčasne rímskokatolíckom kňazovi a národnom buditeľovi
Tichomírovi Milkinovi, občianskym menom Jánovi Donovalovi
Po necelom týždni dostal som e-mail od dovtedy celkom neznámeho čitateľa,
že moja „mudrovačka“ o básnikovi/kňazovi Tichomírovi Milkinovi ho veľmi oslovila …
a že stále nosí vo svojom srdci spomienky na rodné Smolinské,
hoci už dávno je odtiaľ preč, a že rád spomína na časy mladosti, detinské …
Nuž a že jeho mamičke, ktorá má už bližšie k deväťdesiatke než k osemdesiatke
pamäť ešte poriadne slúži a rozpomína si veľmi dobre aj na roky v meštianke.
A tak sa dozvedám, že jeho maminka v roku 2013 napísala pamäti pútavé,
Pamäti na školu aj Skromné spomienky na svoju rodnú dedinu, na Smolinské
Cez víkend som ich prečítal, pobavili ma tie krásne rozpomienky i poučili zaiste.
Okrem iného aj preto, lebo sú popretkávané pôvabnými záhoráckymi slovkami
Tie sú – tých vitálnych trvalých spomienok – malebnými, krásne voňajúcimi kvietkami:
kŕbek, kúpka, kozel, hodky, húra, futérňa, močidlo, mjadlica, trdlica, v majíri, (-:
navytky, motovidlo, hachla, liskať, liskanka, povyjak, zelnica a oharkári, (-:
neskôr dávali snopy do panákov … / nechce jesť, iba co sa mu vidzí, to í …
konope, jedny boli materné a druhé poskolné … / šnuptichle sú vo vrchnom šúplati …
že vo výmoli bývajú kucibere … / pravdaže, ja ťa nedám a kucibere bičiskom zešlahám …
Niektoré slovíčka som už počul, tie zvyšné som našiel v Záhoráckom slovníku, no to jedno …
Nielenže doteraz som nepočul, ale ani nevedel v tom slovníku nájsť a „nebolo mi to vôbec jedno“ /-:
Tak som napísal synovi autorky nevšedných, milých písačiek o Šaštíne, no najmä o Smolinskom
A odpoveď? Že to slovo kucibere bežne vôbec sa nepoužíva, že bolo vymyslené ich starečkom,
aby ním strašil svoje deti ale aj ich, teda vnukov, a to len vtedy, keď nechceli ho počúvať …
Že je to niečo ako mátoha, bubák, strašidlo a asi ten stareček častejšie musel ho používať,
keď autorka spomienok na Smolinské, pani Terézia až doteraz dokázala si naň pamätať (-:
Autorke ďakujem za krásne písačky a jej synovi, Igorovi, za ich sprostredkovanie a vysvetlenie
Vďaka nim nielenže som sa pobavil, ale kadečo nové aj dozvedel a získal tiež, ehm, isté presvedčenie,
že keď náš vnúčik bude na chalupe zdôvodňovať, že má lego a tablet a na prechádzku preto nejde
Môžem mu pohroziť tým, že zavolám naňho Smolinského bubáka, mátohu, strašidlo, slovom kucibere!
Napísané 16.02.2016
Zdroj všetkých záhoráckych slovíčok, či slovných spojení v článku uverejnených:
Terézia Bacharová: Pamäti na školu, Skromné spomienky na svoju rodnú dedinu