Denník N

Pravdaže, ja ťa nedám a „kucibere“ zešlahám bičiskom

Z rozpomienok pani Terézie o našom Smolinskom …

Zaujalo ma, že žil a tvoril na Smolinskom a vari i každá jeho prečítaná báseň

preto publikoval som na blogu Denníka N a to v posledný januárový deň …

príspevok o prvom slovenskom lyrickom erotickom básnikovi

a súčasne rímskokatolíckom kňazovi a národnom buditeľovi

Tichomírovi Milkinovi, občianskym menom Jánovi Donovalovi

Po necelom týždni dostal som e-mail od dovtedy celkom neznámeho čitateľa,

že moja „mudrovačka“ o básnikovi/kňazovi Tichomírovi Milkinovi ho veľmi oslovila …

a že stále nosí vo svojom srdci spomienky na rodné Smolinské,

hoci už dávno je odtiaľ preč, a že rád spomína na časy mladosti, detinské …

Nuž a že jeho mamičke, ktorá má už bližšie k deväťdesiatke než k osemdesiatke

pamäť ešte poriadne slúži a rozpomína si veľmi dobre aj na roky v meštianke.

A tak sa dozvedám, že jeho maminka v roku 2013 napísala pamäti pútavé,

Pamäti na školu aj Skromné spomienky na svoju rodnú dedinu, na Smolinské

Cez víkend som ich prečítal, pobavili ma tie krásne rozpomienky i poučili zaiste.

Okrem iného aj preto, lebo sú popretkávané pôvabnými záhoráckymi slovkami

Tie sú – tých vitálnych trvalých spomienok – malebnými, krásne voňajúcimi kvietkami:

kŕbek, kúpka, kozel, hodky, húra, futérňa, močidlo, mjadlica, trdlica, v majíri, (-:

navytky, motovidlo, hachla, liskať, liskanka, povyjak, zelnica a oharkári, (-:

neskôr dávali snopy do panákov / nechce jesť, iba co sa mu vidzí, to í

konope, jedny boli materné a druhé poskolné / šnuptichle sú vo vrchnom šúplati

že vo výmoli bývajú kucibere / pravdaže, ja ťa nedám a kucibere bičiskom zešlahám

Niektoré slovíčka som už počul, tie zvyšné som našiel v Záhoráckom slovníku, no to jedno …

Nielenže doteraz som nepočul, ale ani nevedel v tom slovníku nájsť a „nebolo mi to  vôbec jedno“ /-:

Tak som napísal synovi autorky nevšedných, milých písačiek o Šaštíne, no najmä o Smolinskom

A odpoveď? Že to slovo kucibere bežne vôbec sa nepoužíva, že bolo vymyslené ich starečkom,

aby ním strašil svoje deti ale aj ich, teda vnukov, a to len vtedy, keď nechceli ho počúvať …

Že je to niečo ako mátoha, bubák, strašidlo a asi ten stareček častejšie musel ho používať,

keď autorka spomienok na Smolinské, pani Terézia až doteraz dokázala si naň pamätať (-:

Autorke ďakujem za krásne písačky a jej synovi, Igorovi, za ich sprostredkovanie a vysvetlenie

Vďaka nim nielenže som sa pobavil, ale kadečo nové aj dozvedel a získal tiež, ehm, isté presvedčenie,

že keď náš vnúčik bude na chalupe zdôvodňovať, že má lego a tablet a na prechádzku preto nejde

Môžem mu pohroziť tým, že zavolám naňho Smolinského bubáka, mátohu, strašidlo, slovom kucibere!

Napísané 16.02.2016

Zdroj všetkých záhoráckych slovíčok, či slovných spojení v článku uverejnených:
Terézia Bacharová: Pamäti na školu, Skromné spomienky na svoju rodnú dedinu

Teraz najčítanejšie