Prázdniny

Konečne sa o slovo prihlásilo leto, doteraz sa zdalo, že najhorúcejšie obdobie roka má meškanie, nie a nie prísť. Obloha bola každý deň plná tmavých mrakov, z ktorých často čosi kvaplo, slniečko sa ukázalo len občas a teploty sa k letným vôbec nepribližovali. Nebolo by to také hrozné, ale dva mesiace letných prázdnin si žiadajú niečo viac.

Ivana sa zvŕta v kuchyni, Paťa ešte spí, snaží sa stihnúť toho, čo najviac. Práce v domácnosti je stále veľa a deň je taký krátky. Keď prechádza okolo detskej izby opatrne nazrie cez malú medzeru, jej malá školáčka už nespí. „Dobré ráno, anjelik,“ otvorí dvere a pomaly vojde s úsmevom na perách. Drobné dievčatko s dlhými kučeravými vláskami sa otočí a uprene pozerá do maminých očí. „Čo budeme dnes robiť?“ „Dnes k nám prišlo leto, slniečko svieti, môžeme si vyberať podľa nálady, ak by si mala chuť, sľúbila som ti prechádzku po našom novom moste.“ Paťka pozerá smerom do okna, skutočne, mama má pravdu, vonku je krásne. „Ešte neviem, ale z počasia mám radosť.“

Ani hovoriť nemusela, skúsenému maminmu oku je to okamžite jasné, po dlhej dobe má od rána dobrú náladu. Z rohu miestnosti dovezie maličký vozík, zaparkuje ho vedľa postele. „Tak poď, moja, chyť sa ma okolo krku,“ nabáda ju mama. Drobné detské ruky sa jej zavesia okolo hrdla, šikovným pohybom ju nadvihne a preloží na vozík, za chrbát jej položí pohodlný vankúšik. „Tak ideme na raňajky, určite si vyhladla.“ „Mám strašnú chuť na rohlík so šunkou.“

Ivana si dá záležať, aby malej chutilo, jedlo je pre ňu veľmi dôležité. O chvíľku pred dcérku postaví hrnček s červenými bodkami plný voňavého kakaa spolu s chutne pripraveným čerstvým pečivom. Zaželá jej dobrú chuť a nenápadne ju pozoruje, už dlho ju nevidela takú šťastnú, odkedy skončila škola stále jej čosi chýbalo. Asi je za tým slnko, dnes spolu prežijú pekný prázdninový deň.