Prečo by som si už dnes stavebné sporenie nezriadil

Možno to poznáte, ku koncu mesiaca vám ostane pár desiatok eur navyše a vy chcete tieto prostriedky niekam rozumne zúročiť. Ako prvé vám napadne stavebné sporenie lebo ho má mamka, otec, babka… a všetci sú spokojní. A navyše vám naň štát prispieva štátnou prémiou.

I keď sa stavebné sporenie javí ako výhodná alternatíva na sporenie si, tu je 5 dôvodov, prečo by som si ho už dnes nezakladal:

1, viazanosť prostriedkov

Zmluva je viazaná na obdobie šiestich rokov. Ak chcete prostriedky vybrať skôr tak bez štátnej prémie alebo jedine prostredníctvom medziúveru s komplikovaným a zdĺhavým vybavovaním a dokladovaním pokladničných bločkov, že ste prostriedky využili na účel renovácie bývania alebo výstavbu.

2, zlý historický vývoj

Podmienky pre získanie plnej štátnej prémie sa každoročne šťažujú. Zatiaľ čo v roku 2013 stačilo na získanie plnej štátnej prémie vo výške 66 € vložiť 577 € ročne, dnes je suma viac ako dvojnásobná (1328 €).

Snímka — Stavebné sporenie od roku 2010; Autor: Ing. Marcel Onufer

3, štátna prémia

To čo sa na prvý pohľad javí ako výhoda môže byť obrovskou nevýhodou. Ak rátate, že štátnu prémiu na betón dostanete tak tomu nemusí byť tak. Už dnes sa objavujú špekulácie, že vysokopríjmovým skupinám obyvateľstva sa štátna prémia nebude udeľovať. Síce je to len vo fáze „kde naškrabať pár miliónov do štátnej kasy“ ale aj tak môže byť štátna prémia o pár rokov už iba bájka pre vnúčence… To by mňa ako čerstvého sporiteľa s viazanosťou zmluvy na 6 rokov vedelo pekne nas*** (nasŕdiť).

4, nízke zúročenie

I keď sa na prvý pohľad 1,8% úrok zdá okulahodiaco. Po bližšom študovaní napríklad môžte zistiť, že garantované zhodnotenie je iba okolo 1% a zvyšné desatiny percentá sú bonusovou doložkou a to po splnení rôznych podmienok pravidelného zasielania vkladov alebo sú pripísané až na konci obdobia. Ak si takéto nízke zúročenie dáme do súvislosti s infláciou, ktorá by sa mala v dlhodobom horizonte pohybovať kdesi na úrovni 2%, tak hneď vieme, na ktorú bije… a to nevravím o tom, že z pripísaných úrokov sa strháva daň.

5, prvá lastovička

Už dnes sa objavujú prve lastovičky, keď sporiteľna na zmluvy po skončení doby viazanosti automaticky znižuje zmluvne dohodnutú úrokovú sadzbu, alebo na novo uzatvorené zmluvy uplatňuje tzv. bonusový úrok, ktorý po 6 rokoch automaticky ruší. Áno, prostriedky si môžte po období viazanosti vybrať a použiť ich na čokoľvek, ale z principiálneho hľadiska je takéto konanie sporiteľne ranou pod pás. Predstavte si, že uzatvárate stavebné sporenie s 2% ročnou úrokovou sadzbou a po šiestich rokoch vás sporiteľňa informuje, že sadzba bude už len 0,125%. To veru stavebnému sporeniu plusové body nepridáva.

Nad stavebným sporením ako celkom nelámem palicu, avšak z pohľadu zúročovania voľných prostriedkov to vidím bledomodro…

Máte na stavebné sporenie iný názor? Rád si ho prečítam v počlánkovej diskusii.

P.S.: Článok je písaný z perspektívy využitia produktu iba za účelom sporenia, nezaoberá sa ďalšími jeho atribútmi a to z pohľadu požičiavania si prostriedkov od sporiteľne.