Prečo je dôležité hľadať Pomarančové dievča?

Hlavný hrdina mal iba 4 roky, keď mu umrel otec. Nestihol si s ním pohovoriť o veciach, ktoré by možno dnes, keď má Georg 15, mohli mať spoločné. Nestihol sa ho nič podstatné opýtať. Nestihli sa pohádať ani zájsť spolu na prvé pivo. Z otca ostala iba vzdialená spomienka jemne voňajúca nočným vzduchom na terase ich domu, kde spolu sedeli hľadiac na hviezdy.

Otec však krátko pred smrťou napísal Georgovi dlhočizný list. Georga to trochu vydesí – komu by bolo okamžite príjemné po toľkých rokoch čítať priamo adresované slová od mŕtveho muža, ktorého ani nestačil spoznať? Čoskoro však svoj postoj zmení, otec sa ho totiž hneď v úvode začne pýtať na vesmír a Hubblov teleskop. Ako mohol vedieť, že práve to Georga zaujíma zo všetkého najviac a že z Hubblovho teleskopu dokonca vypracoval projekt, za ktorý dostal pochvalu od učiteľa? Georg sa upokojí a napriek vzdialenosti jedenástich rokov sa s otcom začne rozprávať – otec ho totiž v liste často oslovuje a kladie mu otázky. Nad odpoveďami musí Georg poriadne premýšľať. Gro príbehu však netvorí len vesmír, život, otcova choroba a smrť. Jeho stredobodom je Pomarančové dievča.

Tento krásny, jemný a na fantáziu bohatý príbeh sa dotkne srdca každého mladého človeka skúmajúceho svoje vnútro pri prvých kontaktoch s láskou. Pomarančové dievča, záhadné a nedostupné, je pre Georgovho otca z nevysvetliteľných príčin veľmi dôležité. Veľmi otvorene synovi píše o všetkých svojich zmätených citoch, fabuluje, maľuje čerta na stenu, keď sa mu zdá, že ju nikdy nedostihne, v hlave sa mu premieľajú stovky možností kam sa môže situácia vyvinúť alebo, naopak, ako môže všetko navždy stroskotať. Sú to presne tie myšlienky a pochybnosti aké snáď zažil každý z nás, keď sme sa zamilovali a ešte nevedeli, na čom sme.

Autor Jostein Gaarder aj v tejto knihe preukázal svoje majstrovstvo z celkom jednoduchého príbehu vykresať čosi magické. Georgovho otca opisuje ako vedca a zároveň človeka veriaceho rozprávkam. Je to racionálny muž a pritom romantik hľadajúci správnosť fungovania rozprávkových pravidiel. Chápe fyzikálne zákony sveta a pritom vníma aj zázračné znamenia. 15ročného chlapca počas čítania listu pomaly vykreše v mladého muža a to celkom nenásilne, pôsobivo a príťažlivo. Čitateľom nevnucuje len jeden pohľad na príbeh a život. Otvára Pandorinu skrinku vzťahov, prekvapuje zvratmi a v pravej chvíli do deja zapojí aj mamu, aby ho obohatila ženskými emóciami.

Pomarančové dievča je kniha, ktorá má tak, ako iné Gaarderove diela, viacero vrstiev a čitateľ sa po nej cíti obohatený. Pre niekoho bude najpodstatnejší príbeh lásky, iný možno v sebe objaví záujem o vesmír a nové uhly pohľadu na život ako taký. Predpokladám, že so záujmom si ju prečítajú nielen mladí, ale aj ich rodičia. Celkom v závere totiž kladie Georg jednu zásadnú otázku tomu, kto príbeh práve dočítal a nabáda na to, aby sa podobný rozhovor ako absolvoval on so svojim otcom, odohral aj v domácnosti, v ktorej táto kniha práve pribudla. Ja som okamžite začala rozmýšľať nad tým, čo raz poviem svojim deťom, keď si Pomarančové dievča prečítajú a som autorovi vďačná, že mi pripomenul, že i náš život je rozprávkový. Stačí len trochu pootvoriť dvere fantázii.

Jostein Gaarder je nórsky filozof a autor viacerých kníh, v ktorých sa často na svet pozerá z perspektívy detí. Napísal svetoznáme dielo Sofiin svet, ktoré bolo preložené do 60 jazykov a predalo sa ho viac ako 40 miliónov kópií. Je aktívny v osvete trvalo udržateľného životného prostredia, v roku 1997 založil Sofiinu cenu, prostredníctvom ktorej podporuje organizácie a inštitúcie zaoberajúce sa zlepšovaním životného prostredia. Prostredníctvom tejto ceny dotoval viacero projektov v sume viac ako 1,5 milióna dolárov.

Recenzovala som i jeho knihu Anna (Príbeh o klíme životnom prostredí)

Viac z mojej tvorby a recenzií nájdete tu.