Predkladatelia ako hlavný dôvod uvádzali úsporu finančných prostriedkov, ktoré sa míňali na druhé kolo volieb. Na to, že ide o veľmi nešťastný spôsob šetrenia, som poukázal už vo svojom predchádzajúcom blogu. Na absurdnosť tejto zmeny tiež poukázal politológ Peter Spáč a v rozsiahlej správe k vetovaniu zákona aj prezident Andrej Kiska.

Ukážme si jednoduchý príklad. Predstavme si, že v Banskobystrickom kraji príde voliť, pre jednoduchosť, 100 000 voličov. Z verejných vyhlásení vieme, že sa chystá kandidovať Marian Kotleba, Martin Klus a dvaja nezávislí kandidáti, Stanislav Mičev a Ján Lunter.

Ďalej si predstavme, že v kraji je 40 000 voličov, ktorí by volili Kotlebu. Ak by Kotleba nekandidoval, ostatní kandidáti by pre voličov Kotlebu boli prijateľní v nasledovnom poradí: Lunter, Mičev a Klus. Následne je v kraji 60 000 voličov, ktorí by volili ostatných kandidátov, avšak Kotleba by bol pre nich málo alebo menej prijateľným kandidátom.

Tabuľka preferencií voličov by mohla vyzerať nasledovne:

V tradičnom dvojkolovom systéme by v prvom kole žiaden z kandidátov nevyhral. Do druhého kola by postúpil Marian Kotleba so 40 000 hlasmi a Martin Klus s 30 000. Podľa preferencií vyjadrených v tabuľke by v druhom kole Kotleba získal 45 000 hlasov a Martin Klus 55 000. Víťazom by sa stal Martin Klus.

Podľa nového jednokolového systému by sa podľa tohto vzorového modelu stal víťazom volieb Marian Kotleba, hoci pre 55% voličov je tento kandidát najmenej prijateľný.

Chceme šetriť? Hľadajme iný systém

Existujú známe volebné systémy, ktoré dokážu voľby „odbaviť“ v jeden deň a zároveň nepodkopávajú legitimitu víťaza. Príkladom takého systému môže byť systém alternatívneho hlasovania. Alternatívne hlasovanie sa používa napríklad v Austrálii, Kanade, Hongkongu či na Novom Zélande.

V systéme alternatívneho hlasovania prídu voliči do volebnej miestnosti, kde dostanú rovnaký hlasovací lístok, ako keby sa hlasovalo v prvom kole. Rozdiel bude v tom, že namiesto výberu jedného kandidáta, napíšu k všetkým kandidátom preferenciu.

Preferencie následne spracuje volebná komisia. Ak niekto získal nadpolovičnú väčšinu prvých preferencií, stáva sa víťazom. Ak sa to nepodarilo nikomu, „vyškrtne“ sa kandidát s najmenším počtom prvých preferencií a jeho hlasy sa rozdelia podľa jeho druhých preferencií.

V tomto modelovom prípade by sa vyškrtol kandidát Lunter a jeho hlasy by získal Kotleba.

Ak ani tak nemá žiaden z kandidátov nadpolovičnú väčšinu hlasov, „vyškrtne“ sa ďalší kandidát. V tomto prípade by to bol kandidát Mičev. Jeho druhé preferencie by šli Lunterovi, ale keďže ten už bol z hry vyradený, získa ich ako tretí v poradí Martin Klus.

Voľby by systémom alternatívneho hlasovania dopadli podľa týchto modelových preferencií rovnako ako voľby dvojkolovým systémom. Vyhral by Klus. Zachovala by sa väčšinová legitimita víťaza a zároveň by sa voľby mohli konať v jeden deň.

Prečo sa však predkladatelia reformy vôbec nepobavili o možnostiach s odborníkmi, to ostáva trochu záhadou.

Preferencie v modeli sú čiste vzorové. Nevychádzajú z prieskumu verejnej mienky, ani nereprezentujú autorove preferencie.