Denník N

Prečo je nútenie výberu odborov proti prírode alebo divadlo politiky

Vidím, že množstvo ľudí má problém s prírodovedou a dokonca aj tí čo mali biológiu na strednej škole. Jednak rozoberiem, kde sa táto myšlienka vzala a prečo je chybná.

Plavčan za SNS, má každú chvíľu tlačovky o reforme školstva a Kiska ho po 8 mesiacoch vyzve aby konečne konal a pripravil plán. Martin Mojžiš vo svojom videu hovorí, že prakticky neexistuje žiaden postup  ako sa reforma bude vykonávať.

R.Fico zopakoval vyjadrenie Čaploviča o reforme školstva podľa potrieb takmer do slova a písmena. Rozmýšľal som aj či to nemôže byť len odvádzanie pozornosti, keby ju nepodporil Tibor Mikuš predseda Trnavského samosprávneho kraja. Venoval som sa tomu aj S krížkom po funuse o Kotlebových predvolebných sľuboch ako jednom z Kotlebových plánov na reformu školstva, čo je paradox, lebo práve jeho premiér na rokovanie nepozval. Vtom tkvie ďalšia otázka ak ho nepozval, čo tým sleduje? V parlamente sú jedna ruka proti liberalizmu, a tak prečo ho teda nepozval? No ale keď sa pozriem na Freša a Mikuša, tak majú podobný stav, obom skrachovali ich strany a obaja sú vo funkciách pridlho aby začali byť politicky pragmatickí, a tak sa natíska ďalšia otázka, chce sa Mikuš pred voľbami do VÚC  zviditeľniť alebo si myslí o školstve to isté čo Fico? Z politického hľadiska to vyzerá tak, že Plavčan osem mesiacov podvádzal verejnosť a Kiska to vie a diplomaticky naznačil, že je to len divadlo a R. Fico možno aj aby odvrátil pozornosť od škandálu na ministerstve zahraničia prišiel s obnoveným Čaplovičovým návrhom tridsať rokov späť. (viď môj blog, že sa hrajú aj väčšie predstavenia o 1968)

Dôvody prečo tomu tak tomu asi je:

  • Priemysel sa špecializuje, a pritom jeho distribúcia po Európe je asymetrická, pričom distribúcia ľudí s technickým nadaním je symetrická.
  • Imigrácia je politicky pre Slovákov neprípustná, a tým pádom aj pre politika.
  • Ročníky ktoré nastupujú do pracovného trhu sú populačne slabé a časť z nich odchádza do zahraničia za lepším zárobkom, a tak slabá konkurencia ich nenúti vyberať si odbor podľa trhu.
  • Zároveň chcú vyhovieť svojim rodičom aby šli na vysokú školu. Tak si vyberú ľahší odbor. Táto situácia nie je nová vo Francúzku sa to dialo  koncom 50. rokov a začiatku 60. rokov.
  • Zároveň to znamená veľký vplyv tridsiatnikov a začínajúcich štyridsiatnikov, pretože mali kvalitné vzdelanie, a to napriek vtedajšiemu systému. Niektorí učitelia vlastne boli v školstve nedobrovoľne a po revolúcii si ich systém nemohol dovoliť financovať.
  • Z toho im vyplýva, že je potreba určovať priority napriek rozhodnutiu Ústavného súdu o slobodnej voľbe povolania, teda oficiálne, ale pritom nenapadnuteľne, pričom sa nesmú obmedziť spriatelené školy, ktoré založili oligarchovia a ktoré vedia ako to chodí a komu treba udeliť titul.

Väčšinou sa vyhýbam slovám ako komunizmus, pretože si pod tým slovom možno predstaviť rôzne spôsoby spolužitia. Aj keď si myslíme, že sme mali komunizmus, tak som sa neskôr dozvedel, že my sme ho ešte len budovali. Tak či tak v hlavách ľudí ostali niektoré myšlienky ani keby tušili, že to nie je ich nápad, ale vychádza od Marxa.

Nemusel som dlho čítať, aby som vedel, že Marx urobil základný myšlienkový lapsus, že človek je jedinec jeden ako druhý, a tak je možné s ním aj zachádzať. To by ma zaujímalo, či si Tibor Mikuš, R. Fico naozaj myslí to isté, pretože ak si totiž neviete odpovedať na túto základnú otázku, budete robiť  chybné úsudky a rozvíjať nebezpečné systémy(supersystémy-:)). A teraz sa netešte, že určite vy ste lepší ako ostatní, lebo to myslím tak, že každý má od prírody špeciálne danosti na niektoré oblasti.

Možno ste niektorí na biológii učili o genetike a darwinizme, ale to neznamená, že tomu rozumiete, je to len ďalšia informácia. Pán profesor na strednej škole zrejme tušil, že nás nejak učenie obchádza, tak nás vtedy vytiahol pred tabuľu a poďme,  čo je to alela? Ja som nikdy nevedel, skôr nechcel, rapkať definície, vždy som tomu potreboval rozumieť. Neskôr bola písomka a popravde stačilo na zodpovedanie otázky naučiť sa asi tri alebo štyri varianty štiepenia génov naspamäť. Ibaže, pre mňa je genetika jednoduchá matematika a tú sa predsa netreba učiť a nejak som prehliadol v otázke, že to stačí po F1 generáciu a možno som ani nerozumel, čo F znamená a k tomu jedna, (filiálna-synovia, dcéry). Otázky boli nejak tak, že je potrebné vytvoriť rodičov k určitému pomeru alebo vytvoriť potomkov, tak aby boli takej či onakej vlastnosti. Pán profesor síce povedal, že máme všetky pokusy písať na papier do písomky, že prihliadne aj na nesprávne pokusy, ale ja som aj tak musel písať na druhý papier, lebo piata generácia už je dosť široká a ten papier som mu potom nedal. Aj keď som snažil dosiahnuť homogénny výsledok v každej generácii, neišlo to. Nemožnosť úlohy mi nedala pokoj, stále som aj v ostatných otázkach myslel na tú nemožnosť a snažil sa prechádzať všetky možnosti viazania génov na pohlavie a pod. Na konci som mal oveľa viac otázok ako odpovedí a ani ma nezaujímalo, že dostanem zlú známku a bol som naštvaný, že tu bude jedna z tých otázok, kde treba odpovedať, že zadanie je nesprávne. (psychológia prove me wrong) Nevedel som kde som spravil chybu, a to ma štvalo najviac. Potom sme asi štyria boli opýtať ako to teda vlastne je. Väčšina učiteľov by nás možno vyhodila, nech sa to naučíme sami, ale pán profesor nedbal a od podlahy, behom chvíle zaplnil celú tabuľu, kde si každý zobral to svoje. Niekedy vás škola naučí rozmýšľať, ale skôr neplánovane. Potom poučku o tom, že v uzavretej populácii sú frekvencie aliel stále a nemenné, som zobral ako potvrdenie toho, že Darwin na to prišiel takisto a možno to nechcel priznať. Keby to priznal alebo vysvetlil možno by jeho sused nevymyslel eugeniku v takej podobe akej bola.

Aby som pridal ďalší argument, tak novinári sa dosť často opýtajú na nejaké genetické ochorenie ako často sa to stáva? Ak teda nie je populácia príliš malá, objavuje sa neustále jedno číslo 1:10000. Je to práve na základe toho zákona.

Keď si to uvedomíte a akceptujete, že žiadny jedinec nie je nadaný úplne na všetko, pretože je to matematicky nemožné, veď aj policajti sa vyberajú na základe psychologického profilu, je taký systém drag and drop kontraproduktívny.

Napríklad Steve Jobs síce bol sociológ, ale málo ľudí si uvedomuje z akého prostredia vzišiel a čím boli jeho rodičia a aké vzdelanie mali. Nemusel mať predsa technické vzdelanie ak všetci naokolo ho mali, pretože celá oblasť bola zamestnaná v jednom podniku a prácu si nosili aj domov.

Spomenul som si na pekný film: Otec ma zderie tak či tak, Vinco chce hrať v kapele, ale zistí, že je bez hudobného sluchu. Vďaka okoliu a podpore  aj napriek niekomu, nakoniec v kapele hrá, ale stále bude potrebovať ľudí v kapele, ktorí ten sluch majú. Pokiaľ bude štát robiť niekoho niečím, čím nie je, a čím hlavne nechce byť, nebude mať žiadnu kapelu, a tým pádom ani výsledok a akurát frustrovaného jedinca, ktorý nemohol uplatniť to svoje.

Ps: predstavte si, že by Jozef Ráž robil to čo vyštudoval, filozofickú fakultu UK v Bratislave, pretože republika už doňho investoval peniaze. Nikdy by nezaložil skupinu Elán atď.

 

 

Teraz najčítanejšie