Prečo je výhra nad Macedónskom tak dôležitá?

Výborná atmosféra, povinné body a 70 minút svetového formátu

Nedeľa znamenala pre slovenskú futbalovú reprezentáciu ostrý štart v majstrovskom zápase po zimnej prestávke a po ukončení viacerých futbalových klubových súťaží. Okrem toho znamenal zápas proti Macedónsku aj odštartovanie druhej polovice kvalifikačného cyklu zápasov o európsky šampionát. Naša futbalová reprezentácia bola zároveň pasovaná do úlohy jednoznačného favorita tohto zápasu. Boli sme suverénnym lídrom skupiny C. Vyhrali sme všetkých 5 zápasov na jeseň a toto naše postavenie nás teda jednoznačne papierovo pasovalo do postavenia, aby sme získali 3 povinné body.

Atmosféra na Žilinskom štadióne bola výborná, 10 765 divákov je počet, ktorý ukazuje, že futbal začína slovenského diváka opäť baviť. Stúpajúca tendencia návštev (9524 divákov proti Luxembursku, 10 594 divákov po sprístupnení nových častí tribúny proti Česku) tomu len nasvedčuje. Bodaj by nie, keď naša reprezentácia po dlhom čase podáva výborné výkony. Atmosféra bola úžasná, už počas našej hymny sa väčšina divákov postavila a oduševnene spievala spolu s našimi futbalistami.

Reprezentačný tréner Ján Kozák postavil výbornú jedenástku, ktorá v podstate odohrala väčšinu zápasov kvalifikácie práve v tomto zložení. Dôležitý post stopéra vedľa Škrtela, kde v tomto zápase absentoval Ján Ďurica, odveká dvojička nášho defenzívneho lídra a kapitána obsadil Ján Kozák slovanistickým stopérom, Kornelom Salátom. V priebehu zápasu sa tento ťah nášho trénera Kozáka ukázal opäť ako správny, aj keď sa Saláta nejakým tým chybám nevyhol. Avšak dôveru trénerovi oplatil jeho debutovým gólom v prebiehajúcej kvalifikácii.

Počas prvého polčasu ukázala slovenská futbalová reprezentácia doteraz najlepší výkon v kvalifikácii. Od začiatku hrala presný, kombinačný futbal, s vysokým percentom držania lopty na našich kopačkách. Stred poľa sme kontrolovali úplne s prehľadom, touto aktívnou kombinačnou hrou sme nútili Macedóncov behať bez lopty, uzavreli sme ich na vlastnej polovici a s výnimkou jednej strely do priestoru Kozáčikovej brány, aj to neškodnej, sme nášho súpera nepustili do ničoho nebezpečného. V prvom polčase sme držali vysoký výkonnostný štandard a našou aktívnou hrou, keď sme po strate lopty hneď napádali súpera, sme ukázali, že vieme hrať ako veľké mužstvá.

Svojimi výkonmi potešili opäť viacerí hráči. Vzadu sme mali pokojného lídra obrany, nášho kapitána, Martina Škrtela, ktorý vyhrával osobné súboje a zapájal sa spoľahlivo do rozohrávky. Saláta hral spoľahlivo, ukázal, že vie situácie riešiť futbalovo a taktiež sa pripojil k výbornej rozohrávke, pridal krásny gól, hlavičkou po štandardnej situácii v 8´. V 38´zas ukázal náš najlepší hráč v poli, Marek Hamšík svoju genialitu. Strelil krásny gól, keď si položil hosťujúceho brankára a potom už s ľavačkou poslal loptu do siete. Svoju hernú genialitu, herný prehľad, ako aj svoju potrebnosť v našej reprezentácii dokázal výbornou ofenzívnou rozohrávkou, zapájal sa však aj do defenzívnej činnosti. Na ihrisku bol našim najlepším hráčom. Jediným negatívom prvého polčasu je udelená žltá karta nášmu kapitánovi, Škrtelovi, ktorý teda vo veľmi dôležitom zápase v Španielsku bude pre trest chýbať.

Prvý polčas bol z našej strany vynikajúci.

Význam vyhratého zápasu

V druhom polčase naši hráči začali opäť aktívnou hrou, avšak pribudajúcimi minútami naša aktívna hra strácala na obrátkach. Na hráčoch sa ukázala únava, keďže všetci z nich majú už po sezóne. Naša hra tak strácala na tempe, čo vyústilo chybou Salátu v rozohrávke. Loptu z prebiehajúcej akcie súpera dokázal pri pokuse o strelu zablokovať na rohový kop, avšak práve po ňom sme dostali úplne zbytočný gól. My sami, našimi chybami, sme posadili Macedóncov na koňa.

V čom však po našom vybojovanom víťazstve 2:1 vidím najväčší význam?

Podľa môjho názoru bol tento zápas veľmi podstatný. Od začiatku zápasu sme ukázali, že vieme hrať svetovo. Vieme hrať, ako veľké mužstvá. Nie je to však stále na celý zápas. Keďže sme boli pred zápasom považovaní za favoritov zápasu, to sme aj potvrdili. Víťazstvo sme potrebovali, nielen kvôli tomu, aby sme na čele tabuľky upevnili našu pozíciu prvého mužstva, ale aj kvôli tomu, aby sme naše herné a výsledkové sebavedomie posilnili. Aby sme druhú polovicu kvalifikácie odštartovali výsledkovo úspešne a aby sme potvrdili naše predchádzajúce úspešné výsledky.  To sa nám podarilo. Aj keď sme inkasovali zbytočný gól, po sérii našich chýb, dokázali sme, že ku koncu zápasu dokážeme výsledok udržať. Dokázali sme, že sme bojovné mužstvo, ktoré tímovou hrou dokáže výsledok udržať. V tom vidím najväčší prínos tohto zápasu.

Čo by sa dalo vydvihnúť je to, že sme za nášho defenzívneho partnera nášho kapitána, Ďuricu dokázali nájsť náhradu v podobe Kornela Salátu. Ten pripojil dokonca aj gól a ťah nášho reprezentačného trénera, Jána Kozáka sa ukázal ako úspešný, opäť. Je veľmi dôležité, aby sa mu takýto ťah podaril aj v nasledujúcom zápase, proti druhým Španielom, kde nám bude chýbať defenzívny líder nášho mužstva, Martin Škrtel. Ten v tomto zápase vyhral takmer všetky osobné súboje, čím dokázal, že je najväčšou postavou v obrannej hre nášho tímu.

V obrane potešil najmä ešte výkon Petra Pekaríka, ktorý dokazuje, že jeho reprezentačná forma je vysoká. Na pravej strane efektívne a účinne zastavoval útoky nášho súpera a výborne sa zapájal do kombinačnej hry vpredu.

Mňa osobne potešil výkon Róberta Maka, ktorý ukázal taktiež svoju nadpriemernú formu v reprezentácii. Najlepším hráčom tohto zápasu však bol neapolský hráč, Marek Hamšík, ktorý hral ako vždy, s absolútnym herným prehľadom. Zapájal sa do ofenzívy, ako aj do defenzívy. Playmaker, ako sa patrí. Nenápadný výkon ukázal aj Viktor Pečovský, ktorý vykonával klasickú defenzívnu, čiernu robotu.

Ak to celé zhrniem, zápas bol podstatným najmä preto, aby sme úspešne začali druhú polovicu kvalifikačných stretnutí. Tromi bodmi za víťazstvo sme si upevnili líderskú pozíciu na čele tabuľky skupiny C. Prvých 70 minút sme odohrali vo vysokom tempe, akým sa prejavujú najväčšie tímy súčasnosti. Kombinačná, aktívna hra nám nerobí problém. Dokážeme efektívne využívať naše šance a keď sme už inkasovali gól, tak sme dokázali hrať ako kolektív a výsledok sme udržali. Nech nám tieto pozitíva ostanú aj do budúcnosti. Už v najbližšom zápase, v septembri, v Španielsku ich budeme potrebovať.